Novej energokomisárke vyčítali postoj jej krajiny, slovenskí europoslanci oceňujú slová o plyne

Kadri Simson počas híringu v Európskom parlamente. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: „Geopolitickej“ Komisii ukázal svaly Parlament

Estónska vláda zachraňovala svoju nominantku do Európskej komisie v deň jej vypočúvania. Úspešne. Europoslanci napokon Kadri Simson odobria. 

Len klimatická neutralita v roku 2050 môže zabrániť environmentálnej kríze.

Aj týmto vyjadrením sa estónska politička Kadri Simson snažila v Európskom parlamente obhájiť svoju nomináciu na eurokomisárku pre energetiku. K európskemu cieľu znížiť celkové emisie na nulu sa musela počas štvrtkového vypočúvania (3. októbra) prihlásiť opakovane. Viacerí europoslanci totiž jej nomináciu spochybňovali vo svetle postoja estónskej vlády. Tá ju priamo počas híringu podporila schválením cieľa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Aj tento fakt dopomohol k tomu, že europoslanci nomináciu Simson podľa EURACTIV.com napokon odobria.

Nová komisárka pre energetiku na híringu poodhalila aj svoje plány v oblasti energetickej chudoby, obnoviteľných zdrojov a uhlíkového cla.

Europoslancov zvlášť zaujímal jej názor na úlohu zemného plynu. Ochotu vyjadriť sa k tejto citlivej otázke ocenili všetci slovenskí členovia výborov, ktoré Simson vypočúvali. Inak sa však ich hodnotenia dezignovanej komisárky rôznia. Martin Hojsík (Renew Europe, PS) nazýva Simson „veľkou šancou pre Európu“, podľa Ivana Štefanca (EPP, KDH) „má potenciál svoju úlohu zvládnuť“. Moniku Beňovú (S&D, Smer-SD) naopak „nijak zvlášť neoslnila“. Jej kolega z frakcie Robert Hajšel hovorí, že od estónskej nominantky čakal viac.

Pomoc estónskej vlády

Simson sa na híringu prihlásila ku klimatickým sľubom dezignovanej predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen.

Potvrdila, že Komisia predloží do sto dní od nástupu do funkcie európsky zákon o klimatickej neutralite, zriadi Fond spravodlivej transformácie pre najviac dotknuté regióny a zvýši cieľ pre obmedzenie emisií do roku 2030 na 50 percent a podľa možností až na 55 percent (v porovnaní s rokom 1990).

Za klímu zodpovedá Timmermans, estónska energokomisárka má riešiť aj zemný plyn

Klimatickú politiku v novej Európskej komisii dostal do vienka holandský podpredseda. Eurokomisári pre energetiku a životné prostredie sú z pobaltských krajín. Dopravu má na starosti Rumunka.

„Aj keď budeme klimaticky neutrálni, môžeme si udržať konkurencieschopnosť,“ uistila Simson. „Verím, že spolu dokážeme vybudovať Európu, ktorá vedie svet v klimatickej politike,“ vyznala sa pred europoslancami.

Viacerí europoslanci jej však vyčítali, že Estónsko s ďalšími krajinami na júnovom summite zablokovalo prijatie európskeho cieľa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Simson je členkou vládnej Strany stredu, od roku 2016 do apríla 2019 bola ministerkou hospodárstva.

Priamo počas vypočúvania jej však prišla na pomoc estónska vláda. Vo štvrtok schválila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050.

Stojí za uhlíkovou neutralitou

Na zodpovednosť bral Simson fínsky europoslanec Ville Niinistö (Zelení), ktorý pridal aj kritiku ťažby ropy z estónskej pieskovcovej bridlice. K Niinistövi sa pripojil Nemec Peter Liese (EPP).

Simson reagovala uistením, že sa k uhlíkovej neutralite hlási „na sto percent“. Počas híringu vyzvala vládu, aby sa k tomuto záväzku tiež pripojila. To sa napokon aj stalo.

Estónska nominantka tiež vysvetlila, že keď Tallinn záväzok v júni odmietol, nebola už ministerkou, ale len poslankyňou. Vláde si pripísala úspechy. „Pred dvoma rokmi sme prijali sme dlhodobý klimatický plán znížiť emisie o 70 percent do roku 2030 a o 80 percent do roku 2050,“ povedala europoslancom.

Ťažba ropy z bridlíc v Estónsku podľa Simson klesá z dôvodu vysokých cien emisných povoleniek.

Vypočúvanie sa celkovo nieslo vo veľmi všeobecnej rovine. Niektorí europoslanci komsiárke vyčítali, že nepovedala, akými nástrojmi chce znížiť emisie o 50 až 55 percent.

Viac detailov o uhlíkovom cle

Nové informácie o plánoch Európskej komisie zazneli z úst Simson v oblastiach energetickej chudoby, obnoviteľných zdrojov a uhlíkového cla. Dezignovaná energokomisárka avizovala legislatívu pre boj proti energetickej chudobe, ktorá v Únii postihuje 50 percent obyvateľov.

Najzraniteľnejším regiónom by mal zase pomôcť Fond spravodlivej transformácie. Jeho výška však bude podľa Simson predmetom ďalších rokovaní.

Čaputová na klimasummite: Užívame si pokrok, ale zabudli sme zaplatiť účet

Slovenská prezidentka sa na klimatickom summite prihlásila k iniciatíve svojho rakúskeho kolegu, ktorá je kritická k fosílnym palivám. Vyšehradskú skupinu, ani jadrovú energiu nespomenula.

V oblasti obnoviteľných zdrojov plánuje pripraviť taký mechanizmus spolupráce, ktorý umožní viacerým krajinám postaviť jeden veterný park na mori. Sľúbila aj spolufinancovanie z Fondu pre prepájanie Európy (CEF) a špeciálne aukčné mechanizmy pre stanovenie cien vykupovanej elektriny.

Novinkou tiež je, že budúce uhlíkové clo podľa Simson „musí nahradiť“ dnešný mechanizmus pre ochranu uhlíkovo náročného priemyslu v Európskej únii (carbon leakage). Uhlíkové clo by malo byť uvalené na tovary dovážané do Únie, ktoré nespĺňajú európske environmentálne štandardy. Carbon leakage zase umožňuje prevádzkam v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami získať bezplatné povolenky.

Časť priemyslu lobuje, aby sa obe opatrenia uplatňovali súbežne. To však Simson odmietla. Doplnila tiež, že uhlíkové clo by malo riešiť situáciu, aká nastala napríklad v Španielsku. Maroko tam dováža elektrinu vyrobenú spaľovaním uhlia, čo škodí klíme a zároveň podkopáva domácu produkciu.

Plyn zohrá svoju úlohu

Za prioritu svojho mandátu považuje Simson energetickú efektívnosť. Až 75 percent bytových domov v Únii je podľa nej energeticky neefektívnych. Priznala však, že „na rýchlejšiu obnovu nám chýbajú fondy.“ Navrhla preto využiť súkromné finančné nástroje, ktoré ponúkne Európska klimatická banka, a tiež zdieľať najlepšiu prax medzi štátmi.

K jadrovej energii Simson len povedala, že „bude súčasťou energetického mixu, o ktorom si rozhoduje každý štát sám.“

Estónska komisárka potvrdila, že plyn bude zohrávať svoju úlohu na ceste k uhlíkovej neutralite. Kým v nasledujúcom desaťročí bude podľa nej ešte dôležitý zemný plyn ako náhrada uhlia, po roku 2030 sa už presadia skôr zelené plyny. Konkrétne spomenula bioplyn a vodík. S týmto zreteľom by mali byť už dnes robené investície do plynárenskej infraštruktúry.

Za riešenie považuje aj zachytávanie a skladovanie uhlíka (CCS). Rozhodujúca však podľa nej bude bezpečnosť technológie a jej akceptovateľnosť verejnosťou.

Simson sa vyslovila za diverzifikáciu dodávok a trás zemného plynu. Baltský plynovod medzi Ruskom a Nemeckom Nord Stream 2 „nie je v súlade s našou energetickou politikou“.

Hojsík: Veľká šanca pre Európu

Europoslanec Martin Hojsík, ktorý patrí do rovnakej frakcie liberálov ako Simson, pre EURACTIV.sk hovorí, že „ani my sme jej nedali nič zadarmo.“ Dôvodom je význam transformácie energetiky pre klímu.

„Napriek zjavnej prvotnej nervozite Simson dokázala v priebehu vypočúvania vybalansovať aj tie najkontroverznejšie otázky, akými sú jadrová energia a otázka role plynu pri transformácii. Som rád, že pri plyne je jej zrejmé, že musíme k téme pristupovať veľmi citlivo ako z dôvodu emisií, tak pre riziko uviaznutia investícií vo fosílnej infraštruktúre,“ ocenil slovenský člen výboru pre životné prostredie a náhradník vo výbore pre energetiku.

Náhrada zemného plynu vodíkom? Na Slovensku to zatiaľ vyzerá ako sci-fi

Zemnému plynu v Európe bola podľa plynárov už vyhlásená vojna. Na Slovensku však ešte nevidno rozvoj plnohodnotných alternatív ako vodík či biometán.

„Ak prejde Simson schvaľovacím procesom, bude to veľká šanca pre Európu,“ myslí si europoslanec.

Oceňuje aj postoj estónskej vlády. Pripomína, že Estónsko prekročilo cieľ podielu obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2020 už v roku 2017.

„Hovoríme o cieli 25 percent, zatiaľ čo na Slovensku nie sme schopní dosiahnuť ani 15 percent, a to je hanba,“ skonštatoval Hojsík.

Štefanec: Zvládne to

Ivan Štefanec z frakcie ľudovcov pre EURACTIV.sk uvádza, že vypočúvanie kandidátky Kadri Simson „ukázalo, že má potenciál svoju funkciu zvládnuť.“

Štefanec vyzdvihuje, že kládla dôraz na modernizáciu a prepojenie európskych energetických sietí, hľadanie nových zdrojov energie a na stále väčšiu úlohu IT a umelej inteligencie v energetike. „Osobitne ma potešilo, že sa chce viac zasadiť o to, aby sa do sietí mohli zapájať aj malí a lokálni výrobcovia, čo je napríklad na Slovensku stále problém,“ pokračuje slovenský náhradník vo výbore pre energetiku.

Podľa neho tiež Simson správne identifikovala význam diverzifikácie zdrojov a trás pre dodávky plynu. „Napriek tomu je dôležité vyrokovať obnovu energetickej zmluvy o tranzite plynu s Ruskou federáciou, ktorá by neohrozila Ukrajinu, a Simson chce tak urobiť do konca roka,“ vysvetľuje Štefanec.

Výhrady ohľadom bridlicovej ropy dokázala nominantka z jeho pohľadu vysvetliť.

Beňová: Zvlášť neoslnila

Monika Beňová z frakcie socialistov naopak pre EURACTIV.sk hovorí, že Simson „nebola nijak zvlášť oslnivá“. Dodáva však, že sa ani nedopustila žiadneho zásadného pochybenia.

Slovenská členka výboru pre životné prostredie si z híringu odniesla, že estónska komisárka chce pokračovať v budovaní integrovaného trhu s energiou, ktorý je nevyhnutný pre využívanie obnoviteľných zdrojov.

Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených

Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

„V tejto súvislosti ocenila aj prácu Maroša Šefčoviča ako komisára, ktorý bol v uplynulých piatich rokoch za vznik a fungovanie energetickej únie zodpovedný,“ pokračuje Beňová.

Takisto si všimla, že Simson sa chce zameriavať na trh so zemným plynom a pripisuje mu úlohu na ceste k uhlíkovej neutralite. „Predovšetkým z hľadiska jej podpory rozvoja plynovej infraštruktúry môže čeliť istej miere kritiky zo skupiny Zelených v Európskom parlamente,“ avizuje Beňová.

„Za dôležitú považuje tiež ďalšiu podporu využívania skvapalneného zemného plynu a súvisiacich technológií. Zdôraznila tiež nevyhnutnosť v pokračovaní znižovania energetickej náročnosti v rôznych oblastiach s osobitným dôrazom na sektor budov, ktorý má z tohto hľadiska najväčší potenciál,“ doplnila slovenská europoslankyňa.

Hajšel: Čakal som viac

Kritický je k Simson aj Beňovej kolega z frakcie socialistov a slovenský člen výboru pre energetiku Robert Hajšel.

Ako uviedol pre EURACTIV.sk, vzhľadom na jej povesť dobrej manažérky a odborníčky v sektore „od estónskej kandidátky na taký významný strategický post čakal prepracovanejšie stanoviská a konkrétnejší plán dosahovania ambicióznych cieľov a najmä krokov vedúcich k ich plneniu.“

„Som ale rád, že popri akcentovaní prechodu na obnoviteľné zdroje energie uznala dôležitú úlohu pre plyn v energetickom mixe a v znižovaní skleníkových plynov s tým, že postupne väčší význam bude nadobúdať bioplyn, biometán a vodík,“ vysvetľuje Hajšel.

Slovenský europoslanec by ocenil viac informácií o spôsobe boja proti energetickej chudobe.

„Energia by nemala byť iba tovarom, ale jedným zo základných ľudských práv,“ uzavrel Hajšel.