Nový slovenský plynovod vypadol zo zoznamu prioritných európskych projektov

Viac variantov trasovania Eastringu, ako boli plánované v roku 2018. [Eustream]

Pološtátny prepravca plynu Eustream tvrdí, že vyradenie Eastringu spomedzi Projektov spoločného záujmu ho nepoškodí. Spolu s ministerstvom hospodárstva sa tešia, že na zoznam sa dostalo rozšírenie slovensko-maďarského prepojenia.

Má siahať od Slovenska až po bulharsko-tureckú hranicu. V prvej fáze má ročná kapacita 20 miliárd kubických metrov (BCM) plynu umožniť juhovýchodnej Európe diverzifikovať zdroje aj trasy pre dodávky plynu. V druhej fáze má dodatočných 20 BCM – v opačnom smere – priviesť kaspický plyn do strednej Európy. A pološtátnej firme má poskytnúť nový zdroj tranzitných poplatkov po oslabení prepravy ruského plynu z východu na západ Slovenska v dôsledku spustenia Nord Streamu 2.

Eastring, ktorý iniciovala spoločnosti Eustream, však Európska komisia už nepovažuje za prioritný európsky projekt. Ako informoval europoslanec Martin Hojsík (Renew Europe, PS) na konferencii v Národnej rade SR v piatok (18. októbra), Eastring vypadol z aktualizovanej verzie zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI). To môže novému plynovodu skomplikovať získanie potrebných financií aj povolení zo strany Európskej únie.

Zoznam PCI, ktorý navrhla Európska komisia, musia ešte potvrdiť Európsky parlament a Rada EÚ. Hojsík, ktorý je náhradníkom v relevantnom výbore pre energetiku, sa z vypadnutia Eastringu teší ako z „dobrej správy pre klímu“. Člen výboru pre energetiku Robert Hajšel (S&D, nom. Smer-SD) naopak dúfa, že projekt Eustreamu sa stane PCI o dva roky, lebo „by prispel k efektívnejšiemu využitiu existujúcej plynárenskej infraštruktúry, vrátane plynárenskej siete Slovenskej republiky“.

Eustream ani ministerstvo hospodárstva neprejavujú z návrhu Komisie veľké znepokojenie. Firma pre EURACTIV.sk tvrdí, že v najbližšom roku neočakáva „také kroky v projekte, pre ktoré je nevyhnutný status PCI“. A ministerstvo chce „pokračovať v dialógu s Európskou komisiou o možnostiach realizácie projektu“. Má totiž „dôležitú úlohu pri integrácii trhov strednej a juhovýchodnej Európy a môže zásadným spôsobom prispieť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok v regióne juhovýchodnej Európy.“

Prepravca, rezort hospodárstva aj europoslanec Hajšel tiež zdôrazňujú, že do zoznamu prioritných projektov sa dostalo rozšírenie plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré má byť súčasťou Eastringu.

Rozdielne názory europoslancov

Vyradenie Eastringu spomenul Hojsík na piatkovej konferencii o energetike, ktorú v Bratislave organizovalo bruselské združenie EUFORES, Národná rada SR a podpredseda SaS Karol Galek. Hojsík neskôr na Twitteri dodal, že to pokladá za „dobrú správu pre klímu“. Kritizoval naopak, že v navrhovanom zozname PCI je ropovod Bratislava-Schwechat.

O zemnom plyne Hojsík na konferencii povedal, že má „nezastupiteľnú úlohu“ v energetickej transformácii. To však podľa neho neznamená, že ho má byť viac a že ho má dotáciami a pôžičkami podporovať Európska únia. Zemný plyn má podľa Hojsíka „šťastie, že bude posledným fosílnym palivom, ktoré vypneme“.

Vyradenie Eastringu zo zoznamu PCI sa podľa europoslanca Hajšela dalo čakať. Pre EURACTIV.sk hovorí, že „za súčasného stavu plynových prepojení nenašiel tento projekt dostatočnú podporu ani v Európskej komisii, ani medzi členskými štátmi.“ To však podľa neho neznamená, že ju nemôže získať v roku 2021.

Slovenský plynovod získal chýbajúci kus skladačky, podporia ho aj Rumuni

Eastring má teraz podporu zo všetkých krajín, cez ktoré prechádza. Termín spustenia sa posunul na rok 2021.

Členské štáty v Rade EÚ spolu s Európskym parlamentom rozhodujú o konečnej podobe zoznamu každé dva roky.

Hajšel oceňuje, že zo zoznamu vypadol projekt prepojenia Česka a Rakúska. „Nielenže Slovensko obchádza a je duplicitný, ale ani objektívne nepredstavuje výraznejšiu diverzifikáciu zdroja. Týmto kritériám oveľa viac vyhovuje projekt Eastring a preto verím, že o dva roky môže mať šancu sa do tohto zoznamu opäť dostať,“ uvádza europoslanec.

„Pre Slovensko je dobré, že EÚ neprestáva podporovať plynárenské projekty, keďže plynárenská infraštruktúra bude mať nenahraditeľnú úlohu v procese transformácie sektora energetiky v súvislosti so snahou plniť prísnejšie klimatické ciele,“ tvrdí Hajšel.

Eustream: Nepotrebovali sme to

Spoločnosť Eustream v reakcii pre EURACTIV.sk uvádza, že Eastring je „ambiciózny a náročný projekt“. Pripomína, že jeho cieľom je obojsmerné prepojenie oblasti s prístupom k najväčším zásobám zemného plynu (Turecko) a miestami najväčšej spotreby (EÚ).

O jeho opätovné zaradenie do zoznamu sa uchádzala. Teraz však tvrdí, že dôvodom „nezaradenia projektu Eastring do aktuálneho zoznamu spočíva v tom, že v najbližšom roku neočakávame také kroky v projekte, pre ktoré je nevyhnutný status PCI (najmä riešenie stavebných povolení), a teda nebolo v tomto štádiu potrebné rozširovať už beztak ambiciózny zoznam PCI“.

Eustream sa tiež utešuje, že v rokovaniach s generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre energetiku „bolo zdôraznené, že Eastring je možné prihlásiť do ďalšieho zoznamu.“

Šéf Eustreamu: Nový plynovod bude otvorený všetkým zdrojom plynu, aj ruskému

Ktokoľvek bude mať záujem, môže prepravovať plyn cez Eastring, hovorí RASTISLAV ŇUKOVIČ. Posunutie termínu jeho spustenia o štyri roky nenazýva meškaním, ale dozrievaním.

„Význam prepojenia juhovýchodnej a západnej Európy z dlhodobého hľadiska bude narastať. Vzhľadom na to, že Eastring predstavuje najekonomickejší variant tohto prepojenia, v projekte a rokovaniach s medzinárodnými partnermi budeme pokračovať,“ uisťuje Eustream.

Eastring sa stal projektom spoločného záujmu v roku 2015, v zozname zotrval aj v roku 2017. Vďaka tomu dostal milión eur z Nástroja na prepájanie Európy na štúdiu uskutočniteľnosti. Keď ju pred rokom Eustream predstavoval, vysvitlo však, že realizácia prvej fázy sa posúva z roku 2021 na rok 2025.

Generálny riaditeľ Eustreamu Rastislav Ňukovič vtedy pre EURACTIV.sk povedal, že očakáva „určitú podporu zo strany Európskej únie (pre Eastring), keďže významne prispievame k riešeniu bezpečnosti dodávok pre celý región.“ Spolu s EÚ mali k financovaniu projektu za 2,6 miliardy eur dopomôcť rezervácie kapacít od obchodníkov s plynom, ako aj vlastné zdroje zainteresovaných spoločností, teda slovenského Eustreamu, maďarského FGSZ, rumunského Transgazu a bulharského Bulgartransgazu.

Neúspešné lobovanie ministerstva

Slovenské ministerstvo hospodárstva podľa vlastných slov Eastring dlhodobo podporuje. „Svoju podporu zdôraznilo aj počas prípravy štvrtého zoznamu projektov spoločného záujmu,“ reagoval na hovorca Maroš Stano pre EURACTIV.sk.

„Rezort bude počas nasledujúceho obdobia pokračovať v dialógu s Európskou komisiou o možnostiach realizácie projektu. Tento projekt má dôležitú úlohu pri integrácii trhov strednej a juhovýchodnej Európy a môže zásadným spôsobom prispieť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok v regióne juhovýchodnej Európy,“ dopĺňa hovorca rezortu Maroš Stano.

On aj europoslanec Hajšel na Eastringu zhodne oceňujú, že „prispeje k čo najefektívnejšiemu využitiu existujúcej plynárenskej infraštruktúry, vrátane (slovenskej) plynárenskej siete“.

Slovensko na rokovanie o vodíku ministra neposlalo. I tak ho vraj podporuje

Komerčné využitie hydrogénu si vyžiada ďalší výskum. Pod európsku iniciatívu, ktorá ho podporuje, sa slovenský minister nepodpísal. Chce tak urobiť dodatočne.

Spolu s ministerstvom hospodárstva tiež zdôrazňujú, že status PCI získalo v novom zozname rozšírenie plynovodného interkonektoru v smere z Maďarska na Slovensko. Tento „urgentnejší projekt“ realizovaný v spolupráci s maďarským FGSZ podľa Eustreamu prispeje k „lepšiemu prepojeniu juhovýchodnej a západnej Európy“.

Podobný názor majú všetci traja aktéri aj na úlohu plynu. „Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky súhlasí s podporou plynárenských projektov zo strany EÚ v budúcnosti, keďže plynárenská infraštruktúra bude mať nenahraditeľnú úlohu v procese transformácie sektora energetiky,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Stano.

Dodáva, kým zemný plyn môže zvýšiť flexibilitu sietí a integráciu obnoviteľných zdrojov, plynovody umožnia rozvoj biometánu a zvýšenie využívania vodíka.

Obavy z Eastringu v Bruseli

Európski zelení po úspechu v májových voľbách do Európskeho parlamentu hlasno kritizujú zemný plyn. Považujú ho za prechodné palivo, odmietajú však verejnú podporu pre plynárenské projekty.

Kritizovali aj dezignovanú eurkomisárku pre energetiku Kadri Simson, keď sa vyslovila za financovanie niektorých terminálov pre skvapalnený zemný plyn (LNG) z európskeho rozpočtu z dôvodu energetickej bezpečnosti.

V tomto politickom kontexte Európska komisia pripravuje nový legislatívny balíček pre trh s plynom. Ten by mal zároveň regulovať zemný plyn a umožniť rozvoj zelených plynov ako biometán a vodík.

Novej energokomisárke vyčítali postoj jej krajiny, slovenskí europoslanci oceňujú slová o plyne

Estónska vláda zachraňovala svoju nominantku do Európskej komisie v deň jej vypočúvania. Úspešne. Europoslanci napokon Kadri Simson odobria. 

Nová politická atmosféra sa môže prejaviť aj na ochote Komisie podporiť niektoré plynárenské projekty.

Odpor proti Eastringu sa v Bruseli objavil už pri pripomienkovaní zoznamu PCI, ktoré Komisia zorganizovala na jar tohto roku s rôznymi aktérmi v energetike vrátane mimovládok.

„Podľa príspevkov (v pripomienkovacom procese) bolo pôvodným cieľom Eastringu diverzifikovať v strednej a východnej Európy Európe prístup k zdrojom zemnému plynu smerom ku kaspickému regiónu a znížiť úroveň závislosti regiónu na Rusku. Respondenti však vyjadrili obavy z niektorých názorov v médiách, ktoré naznačujú, že tieto projekty môže Gazprom použiť na posilnenie ruskej pozície v regióne tým, že použije plynovod (Eastring) na prepravu plynu dodávaného Gazpromom cez plynovod TurkStream,“ píše sa v zhrnutí pripomienok.

Sedem slovenských PCI

Návrh delegovaného aktu Komisie o zozname PCI, ktorý má EURACTIV.sk k dispozícii, uvádza, že PCI „sú špecifickými infraštruktúrnymi projektami, ktoré sú kľúčové pre dokončenie európskeho vnútorného trhu s energiami, dosiahnutie cieľa energetickej politiky Únie poskytovať cenovo dostupnú, bezpečnú a udržateľnú energiu pre všetkých Európanov, a pre dosiahnutie klimatických cieľov Únie“ do roku 2030.

Plynárenské projekty na zozname PCI „umožnia členským štátom mať prístup k aspoň trom zdrojom plynu a skvapalneného zemného plynu a zabezpečia, že žiadny členský štát nezostane energeticky izolovaný“.

V dokumente sa tiež uvádza, že zo zoznamu z roku 2017 vypadlo celkovo 20 plynárenských projektov.

Česká a slovenská legislatíva nie je pripravená na inteligentné siete

Dcéry koncernu E.ON v Česku a na Slovensku ohlásili projekt ACON, ktorému Európska únia prispeje 91 miliónov eur. Umožní lepšie riadenie rozvodov pri intenzívnejšom zapojení obnoviteľných zdrojov, elektromobilov a batérií.

Novonavrhovaný zoznam PCI obsahuje celkovo 151 projektov. V elektroenergetike ich je 102, v plynárenstve 32 a v ropnom priemysle 6. Medzi PCI v elektroenergetike figurujú dve elektrizačné prepojenia medzi Slovenskom a Poľskom. Plynárenské projekty zase zahŕňajú okrem rozšírenia slovensko-maďarského prepojenia aj rozostavané slovensko-poľské prepojenie realizované Eustreamom a Gaz-System. Medzi ropné projekty sa zase zaradil ropovod Bratislava-Schwechat, ktorý stavia Transpetrol a OMV.

V oblasti inteligentných sietí je na zozname 6 projektov vrátane dvoch na Slovensku. Prvým je česko-slovenský ACON, ktorý realizujú česká a slovenská dcéra energetického giganta E.ON, a to E.ON Distribuce a Západoslovenská distribučná. Tá realizuje aj druhý slovenský PCI v oblasti inteligentných sietí – Danube InGrid; avšak s maďarským partnerom E.ON Észak-dunántúli Áramhálózati.

Posledných 5 zo 151 PCI sa má v Únii realizovať v oblasti „cezhraničných sietí pre oxid uhličitý (CO2)“. Tie majú umožniť ozelenenie zemného plynu.