Nový zákon: V budúcom desaťročí môže Slovensko dať na klímu až miliardu eur

Modernizačný fond bude financovať aj obnoviteľné zdroje. [EPA-EFE/Alexandra Wey]

Návrh ministerstva životného prostredia počíta s tým, že do Envirofondu poputuje aspoň 50 percent príjmov z predaja emisií namiesto dnešných 20 percent. A časť výnosov sa do slovenskej energetiky vráti v podobe financií pre zelené projekty vrátane transformácie hornej Nitry.

Doplnené 31. januára 2019 o vyjadrenie experta ministerstva životného prostredia.

Od roku 2021 by mala aspoň polovica slovenských príjmov z predaja emisných povoleniek financovať klimatickú politiku.

Slovenské prevádzky, ktoré musia povolenky nakupovať, sa budú môcť zároveň uchádzať o dotácie na zelené projekty z Modernizačného fondu. Ten bude rokoch 2021 – 2030 posilnený o hodnotu bezodplatne pridelených kvót výmenou za zelené investície, čím sa jeho desaťročný objem dostane pravdepodobne nad hranicu jednej miliardy eur.

Nové pravidlá financovania sú zakotvené v novele zákona o emisných kvótach, ktorú na medzirezortné pripomienkové konanie predložilo vo štvrtok 24. januára ministerstvo životného prostredia.

Rastúce ceny povoleniek

Novela je transpozíciou európskej smernice o Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), na ktorej sa európske inštitúcie dohodli vlani.

Cena emisných povoleniek útočí na historický rekord, dvíha cenu elektriny

Poľsko chcelo zabrániť rastu koncových cien energií kompenzáciami pre ich dodávateľov. Teraz mu hrozí právne konanie pre nepovolenú štátnu pomoc.

Hlavným cieľom európskej legislatívy pre štvrté obchodovateľného obdobia v rokoch 2021 – 2030 bolo povzbudiť trh s emisnými povolenkami, ktorý od ekonomickej krízy trpel nadbytkom a teda nízkymi cenami. Inak by tento federalizovaný nástroj na znižovanie európskych emisií nemusel dosiahnuť svoj cieľ pre rok 2030, teda obmedziť emisie medzi rokmi 2005 a 2030 o 43 percent.

Reforma sa už prejavila. Kým na začiatku roku 2018 stála jedna tona CO2 osem eur, v týchto dňoch je to okolo 23 eur. Analytici agentúry Reuters nedávno prognózovali pre rok 2019 priemernú cenu 27 eur a pre rok 2020 až 33 eur.

Viac príjmov pre Envirofond

Slovenské príjmy z dražby povoleniek putujú do Environmentálneho fondu pod kontrolou ministerstva životného prostredia. Podľa nového zákona by minimálne 50 percent týchto príjmov malo smerovať na klímu. Zákon tak transponuje povinnosť vyplývajúcu z európskej smernice.

Na presnej výške týchto prostriedkov sa musí každoročne dohodnúť envirorezort s ministerstvom financií.

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov žiadala v predbežnom pripomienkovom konaní o vypustenie 50-percentného minima. Ministerstvo životného prostredia však v doložke vplyvov odpísalo, že v tejto fáze „pripomienka nie je relevantná“.

Na množstve výnosov z dražby kvót, ktoré pôjdu do Envirofondu, sa aj v súčasnosti každoročne dohadujú ministerstvá životného prostredia a financií. V praxi to však bolo len 20 percent, uviedol na vlaňajšej konferencii EURACTIV.sk štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla (nom. Most-Híd).

Návrat peňazí do energetiky

O vyšší podiel príjmov z predaja povoleniek v Envirofonde žiadali najmä energetické a priemyselné firmy, ktoré musia povolenky nakupovať. Prezident Republikovej únie zamestnávateľov a viceprezident U.S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga na konferencii EURACTIV.sk povedal, že prevádzky by mali mať možnosť uchádzať sa o 100 percent príjmov z predaja emisií.

Slovenský priemysel so znižovaním emisií súhlasí, žiada však verejnú podporu

Zamestnávatelia chcú, aby sa 100 percent príjmov z predaja emisných kvót vrátilo späť do systému. Ochranári však upozorňujú, že ide o verejné zdroje. Pripomínajú princíp znečisťovateľ platí.

S tým naopak nesúhlasili ochranári, podľa ktorých ide o verejné prostriedky odvedené v súlade s princípom znečisťovateľ platí.

Štátny tajomník Kurilla na decembrovom fóre povedal, že keby to bolo len na envirorezorte, na boj proti klimatickým zmenám by išlo 100 percent príjmov z predaja kvót.

Pri cene 25 eur za tonu CO2 môže Slovensko v budúcom desaťročí získať z predaja približne 83 miliónov ton emisií 2,1 miliardy eur. Na seminári, ktorý vlani v septembri zorganizovala Európska komisia, to odhadol Róbert Jambrich zo Slovenských elektrární.

Financie aj pre hornú Nitru

Novela zákona zavádza pre slovenských nákupcov povoleniek možnosť uchádzať sa o prostriedky na zelené projekty z Modernizačného fondu určeného desiatim najchudobnejším štátom Európskej únie.

Modernizačný fond bude financovaný z dvoch percent všetkých vydražených povoleniek v EÚ ETS. Slovensko bude mať nárok na šesť percent prostriedkov v Modernizačnom fonde. Konzultant spoločnosti Elacreaon Eclareon Boris Valach odhadol na septembrovom seminári Komisie, že Slovensko bude mať v rokoch 2021 – 2027 pri cene 25 eur za tonu CO2 prístup k 475 miliónom eur.

Sedemdesiat percent čerpaných prostriedkov musia podľa európskej legislatívy predstavovať „prioritné investície“. Takéto projekty môžu byť zároveň financované až do výšky 100 percent svojich nákladov.

Za prioritné sú považované investície do modernizácie energetiky (obnoviteľné zdroje, inteligentné siete, prepojenia, skladovanie energie), energetickej efektívnosti (výroba energie okrem uhlia, doprava, budovy, poľnohospodárstvo a odpady) a do transformácie uhoľných regiónov (presun a zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, vzdelávanie a podpora pri hľadaní zamestnania, podpora startupov). V poslednej oblasti sa môže Slovensko zamerať na uhoľný región hornej Nitry.

Vyše miliardy eur pre investície

Z nového zákona vyplýva, že do Modernizačného fondu potečú aj prostriedky v sa presunie aj hodnota bezodplatne pridelených kvót výmenou za investície prevádzok do zelených projektov. Mechanizmus nazývaný aj derogačný doteraz Slovensko nevyužívalo.

V novele zákona sa priamo o derogácii nehovorí. „Je to z toho dôvodu, že ak by sme chceli uplatňovať túto výnimku na Slovensku, museli by sme transponovať ustanovenia týkajúce sa článku 10c (samostatný derogačný mechanizmus) priamo do zákona. Keďže to však novela netransponuje, Slovensko nebude využívať túto výnimku,“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk Miloš Grajcar, riaditeľ odboru obchodovania s emisnými kvótami na ministerstve životného prostredia.

Elektrina, vykurovanie, priemysel. Znečisťovatelia žiadajú viac peňazí na zelené projekty

V budúcom desaťročí bude mať Slovensko prístup k miliardám eur z predaja emisných povoleniek. Už teraz sa rozhoduje, akým spôsobom ich bude rozdeľovať.

„Podobne nie je v novele uvedený ani presun kvót z 10c (derogačný mechanizmus) do 10d (Modernizačný fond), pretože toto je na rozhodnutí členského štátu a toto ustanovenie nie je potrebné priamo transponovať do zákona,“ doplnil Grajcar.

Bezodplatne môže Slovensko prideliť maximálne 40 percent kvót. Tento objem bude v budúcom desaťročí predstavovať asi 33 miliónov ton CO2. Pri cene 25 eur za tonu majú bezodplatné kvóty hodnotu asi 830 miliónov eur. Modernizačný fond, v ktorom bude pre Slovensko podľa odhadov 475 miliónov eur, by sa tak nafúkol na 1,3 miliardy eur. O objeme približne jedna miliarda eur hovoril na decembrovej konferencii EURACTIV.sk aj štátny tajomník Kurilla.

Cena 25 eur za tonu CO2 je pritom relatívne konzervatívna. Ak má Únia plniť Parížsku dohodu, mala by sa cena do roku 2030 podľa analytikov Carbon Tracker vyšplhať až na 55 eur za tonu.

Projekty financované z Modernizačného fondu vyberú členské štáty, vyhodnotí ich Európska investičná banka (EIB). Prioritné projekty sa potom môžu realizovať, o neprioritných projektoch bude musieť ešte rozhodovať investičný výbor zložený zo zástupcov štátov, Komisie a EIB.

Zľavy z ceny elektriny

Slovenské prevádzky v EÚ ETS sa navyše budú môcť spoľahnúť na dotácie, ktoré im majú pomôcť znížiť náklady. Nový zákon počíta s tým, že 25 percent príjmov Envirofondu z predaja kvót sa použije na „financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam (…), v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie“.

Správa Európskej komisie o cenách a nákladoch v energetike z januára 2019 uvádza, že slovenský priemysel platil v roku 2017 ôsme najvyššie ceny elektriny v Európskej únii. Ostatné krajiny Vyšehradskej skupiny sa umiestnili v lacnejšej polovici európskej dvadsaťosmičky.

Slovenská vláda prišla aj s ďalšou úľavou pre veľké priemyselné podniky. Chce im udeliť zľavu z tarify za prevádzkovanie systému, konkrétne z položky za obnoviteľné zdroje, ktorá je súčasťou poplatkov za elektrinu. Zľavu umožňuje nový zákon o obnoviteľných zdrojoch účinný od tohto roka.

Ministerstvo hospodárstva vo štvrtok 24. januára predložilo predbežnú informáciu o vyhláške, ktorá určí zoznam oprávnených priemyselných odvetví a spôsob poskytovania kompenzácie. Vyhlášku predloží na medzirezortné pripomienkovanie vo februári.