O budúcnosti jadra má rozhodnúť analýza eurokomisie

Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Európska komisia chce vedieť, či má jadrovú energiu považovať za udržateľnú alebo nie. Dala preto vypracovať vedeckú analýzu, ktorá má „vyvážene zohľadniť rôzne názory”. Faktorom, ktorý môže vychýliť rozhodovanie v neprospech jadrovej energetiky, je nakladanie s jadrovým odpadom.

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (Joint Research Centre – JRC) práve dokončuje posledné detaily správy o bezpečnom nakladaní s rádioaktívnym odpadom. Tento dokument sa môže stať osudným pre budúcnosť európskeho jadrového priemyslu.

Analýza, ktorá má vyjsť koncom februára alebo začiatkom marca, môže zaradiť jadrovú energiu medzi „prechodné palivo“ v súlade  s pravidlami zeleného financovania. Výsledok môže byť aj úplne opačný. Správa môže energiu z jadra vyhodnotiť, že „významne poškodzuje“ a znečisťuje životné prostredie.

Fond spravodlivej transformácie nepodporí plyn ani jadro, dohodli sa členské štáty

Členské štáty sa zhodli, že Fond pre spravodlivú transformáciu nebude financovať ani jadro, ani zemný plyn. Apely z východnej Európy o úlohe plynu v prechode na uhlíkovú neutralitu tak tomto finančnom nástroji neboli vypočuté. 

„Zaradenie medzi udržateľné investície umožní spoločnostiam prístup k dlhopisom a fondom s nižšou úrokovou sadzbou. To pre firmy znamená zníženie celkových nákladov,“ upozornila novinárov vedúca komunikačného oddelenia Európskeho atómového fóra (FORATOM) Jessica Johnson.

Ohrozené financovanie

Poľsko, Česká republika a Bulharsko plánujú vybudovať nové jadrové reaktory, aby znížili svoju závislosť na uhlí. Má im to umožniť lepšie plniť európske klimatické ciele.

Nová klasifikácia jadrovej energie môže ovplyvniť aj výšku finančnej podpory, ktorú budú môcť vlády poskytnúť novým projektom. Tá závisí od pravidiel Únie o štátnej pomoci, ktoré sa eurokomisia tento rok chystá revidovať.

„Posledný návrh pravidiel štátnej pomoci sa odvolával na nariadenie o taxonómii. To naznačuje, že v budúcnosti sa možno prepoja,“ upozornila Johnson.

Taxonómia zelených investícií má slúžiť ako klasifikačný systém, ktorý stanovuje, aké kritériá musí určitá hospodárska činnosť splniť, aby bola hodnotená ako udržateľná. Cieľom je poskytnúť harmonizovaný rámec, aby sa investori vedeli zorientovať a presunuli kapitál k zeleným investíciám. Medzi ďalšie kategórie v taxonómii patria  „prechodné“ a „podporné“ činnosti vzhľadom na dosiahnutie cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Komisia odložila pravidlá zelených investícií kvôli vetu členských štátov. Návrh blokuje aj Slovensko

Európska komisia bola nútená odložiť zverejnenie návrhu taxonómie zelených investícií kvôli veľkému počtu prijatých pripomienok. Ďalším dôvodom bola hrozba veta zo strany desiatich členských štátov. Tie požadujú zaradenie zemného plynu medzi udržateľné investície.

Súkromné banky nie sú veľmi ochotné poskytovať pôžičky na nové projekty, ktoré sa týkajú jadrovej energie, pokiaľ im vlády neposkytnú dostatočné finančné záruky a štátnu pomoc. Naopak, je výhodnejšie investovať do obnoviteľných zdrojov, ktoré ponúkajú rýchlejšiu návratnosť investícií. Zelená energia je čoraz lacnejšia a menej závislá od štátnej podpory.

„Budovanie nových jadrových elektrární v Spojených štátoch a západnej Európe nevnímame ako výhodnú investíciu. Náklady na tieto projekty stále rastú a obnoviteľné zdroje sú čoraz konkurencieschopnejšie,“ uviedla ratingová agentúra S&P vo svojej správe z roku 2019.

Jadrový priemysel si je tohto trendu vedomý. Jadrové elektrárne sú „veľmi náročné na kapitálové investície. Samotná výstavba je zdĺhavá a počas nej narastá cena investovaného kapitálu,“ povedal generálny riaditeľ FORATOM Yves Desbazeille.

„Pre perspektívu ďalšej výstavby je otázka financovania absolútne kľúčová. Je zrejmé, že taxonómia bude hrať v tejto súvislosti dôležitú úlohu,“ dodal Desbazeille.

Jadro polarizuje

Rokovania o pravidlách zeleného financovania EÚ taxonómii medzi členskými štátmi a Európskym parlamentom uviazli na mŕtvom bode ešte v roku 2019. Členské štáty a Európsky parlament vtedy odložili konečné rozhodnutie o tom, či zemný plyn a jadrová energetika budú považovať za „prechodné“ technológie v rámci dohody o nariadeniach taxonómie z decembra 2019.

Krajiny, ako Rakúsko a Nemecko, ktoré sú proti jadrovej energetike, oponujú, že problematika spracovania nukleárneho odpadu automaticky diskvalifikuje tento priemysel, keďže porušuje zásadu „neškodiť“ (do no significant harm – DNSH). Aby technológia získala od Európskej únie nálepku zelenej investície, musí preukázať, že nepoškodzuje ani jeden zo šiestich environmentálnych cieľov. Ciele zahŕňajú napríklad zmierňovania dopadov klimatickej zmeny, prevenciu pred znečisťovaním alebo ochranu biodiverzity.

Na druhej strane, krajiny ako Francúzsko a Spojené kráľovstvo dohodu o taxonómii zablokovali. Prekáža im, že neuznáva jadro ako „nízkouhlíkový“ zdroj elektriny, čo výrazne prispieva k prvému cieľu, zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny.

Komisia, v snahe vyriešiť tento spor, poverila Spoločné výskumné centrum (Joint Reasearch Centre), aby „vypracovalo technickú správu o jednotlivých aspektoch zásady ‚neškodiť‘ pre prípad jadrovej energetiky“. Na základe tejto analýzy určí, či bude  jadrová energetika vylúčená z kategórii „udržateľných“ a „prechodných“ technológii. Konečná správa má byť hotová čoskoro.

„Aj keď sa jadrová energetika všeobecne považuje za níhkouhlíkový zdroj energie, názory na jej potenciálny dopad na životné prostredie sa výrazne rozchádzajú,“ vysvetlila Komisia vo svojom stanovisku.

Zemný plyn môže prísť o postavenie prechodného paliva. Nasvedčuje tomu návrh Komisie

Elektrárne, ktoré poháňa zemný plyn, nebudú viac považované za „udržateľné“, či „prechodné“ investície, kým nesplnia nové emisné limity. Eurokomisia ich plánuje stanoviť tak nízko, že žiadne elektrárne ich v súčasnosti nespĺňajú, vyplýva z návrhu o udržateľných investíciách, ktoré má k dispozícii EURACTIV.com.

Ďalšie kroky nie sú jasné

„Podľa našich informácií, je správa od JRC takmer hotová,“ povedala hovorkyňa FORATOM Jessica Johnson. FORATOM podľa nej očakáva, že „začiatkom marca“ dostane očakávanú analýzu Oddelenie Európskej komisie pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov (DG FISMA).

Následne ju preskúmajú dve odborné pracovné skupiny. Prvá bude skúmať jej súlad s článkom 31 Zmluvy o Euratome, ktorá sa týka ochrany pred radiáciou a nakladania s radioaktívnym odpadom. Druhá bude riešiť dopady na životné prostredie podľa ustanovení Vedeckého výboru pre zdravotné a environmentálne riziká.

Tieto skupiny budú mať tri mesiace na to, aby zverejnili svoje stanoviská. Keďže ich odborníci sú podľa Johnson zaneprázdnení riešením problémov spojených s pandémiou COVID – 19, môže dôjsť k oneskoreniu. Johnson si myslí, že vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu budú tieto dokumenty hotové v júni.

Podľa týchto výstupov sa eurokomisia rozhodne, ako bude kategorizovať jadrovú energetiku. Takýto vývoj očakáva FORATOM, no pripomína, že samotný proces rozhodovanie je do veľkej miery nejasný.

„V súvislosti s týmto časovým harmonogramom sme v kontakte s Komisiou, aby sme zistili, aké má plány ohľadom jadrovej energetiky,“ podotkla Johnson. Jadrový priemysel podľa nej predpokladá, že Komisia rozhodne v druhej polovici roka prostredníctvom takzvaného delegovaného nariadenia. To by malo stanoviť podrobné technické návody pre rôzne technológie vrátane jadrovej.

„Žiaľ, Komisia nie je ochotná potvrdiť, či bude súčasťou delegovaného nariadenia aj jadrová energia,“ povedala hovorkyňa FORATOM.

„Z nášho pohľadu nie je jasné, kedy a či Komisia zahrnie jadro do svojej taxonómie na základe spomínanej analýzy JRC. Táto situácia je pre nás veľmi náročná, keďže nás dostáva do neistoty,“ dodala Johnson.

Európska komisia sa odmietla pre EURACTIV.com vyjadriť o načasovaní ďalšieho procesu rozhodovania alebo o ďalších plánovaných krokoch. Pripustila, že otázka zahrnutia jadra do zelených investícií má širšie politické dôsledky.

„Nariadenia o taxonómii by malo odpovedať na citlivú otázku, či zahrnúť jadrovú energetiku medzi zelené investície alebo nie. Pre Komisiu je to výzva, aby sa tým ďalej podrobne zaoberala,“ potvrdil hovorca EÚ pre EURACTIV.com, čím zopakoval oficiálny postoj EÚ z minulého júna.

Na to, aby bola technológia environmentálne udržateľná, musí jej činnosť „výrazne prispievať k aspoň jednému environmentálnemu kritériu a neškodiť ostatným,“ píše eurokomisa v svojom stanovisku.

„Dôveryhodnosť tohto hodnotenia je zásadná,“ zdôraznila Komisia. Hodnotenie musí byť „vedecky dôsledné, transparentné a musí vyvážene zohľadniť rôzne názory,“. Zároveň by malo podľa eurokomisie zohľadniť princíp „technologickej neutrality“.