O cieli pre obnoviteľné zdroje chce Žiga s Komisiou ešte diskutovať

Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). [TASR/Pavol Zachar]

Minister hospodárstva v diskusii o uhlíkovej neutralite zdôrazňuje záujmy slovenského priemyslu. Premiér naopak tvrdí, že ochrana životného prostredia by mala byť nadradená všetkým podnikateľským záujmom.

Európska komisia minulý týždeň kritizovala Slovensko za málo ambiciózny cieľ pre obnoviteľné zdroje energie pre rok 2030. V prvej verzii národného energeticko-klimatického plánu ministerstvo hospodárstva navrhuje 18 percent, Komisia mu odporúča 24 percent.

„Ešte budeme s Európskou komisiou diskutovať, či má byť pre rok 2030 cieľ 18 percent, ktoré sme navrhovali my, alebo 24 percent, ktoré navrhuje Európska komisia,“ reagoval v odpovedi na otázku portálu EURACTIV.sk minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD).

Žiga sa tak vyjadril na podujatí projektu ACON, ktorý má s finančným prispením Európskej únie modernizovať elektrické siete v česko-slovenskom pohraničí.

Skeptické stanovisko svojho ministerstva k cieľu uhlíkovej neutrality v roku 2050 minister vysvetlil snahou chrániť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.

Žiga vidí rezervy v doprave a priemysle

Žiga rozlišuje medzi dekarbonizáciou elektroenergetiky a zvyšovaním podielu obnoviteľných zdrojov. „Osemdesiat percent elektriny vyrobenej na Slovensku je bezemisných,“ podčiarkol s tým, že 55 percent tvorí jadrová energia a zvyšok obnoviteľné zdroje.

„Náš priestor, kde sa môžeme zlepšovať a nahrádzať konvenčné zdroje obnoviteľnými, je oproti Českej republike – a to už nehovorím o Poľsku – oveľa menší,“ vysvetlil Žiga.

Európska komisia kritizuje Slovensko za nízky cieľ pre obnoviteľné zdroje

Národné energetické a klimatické plány sú podľa európskej exekutívy nedostatočné v oblasti obnoviteľných zdrojov energie aj energetickej efektívnosti. Dosiahnutie klimatických cieľov si bude vyžadovať kolektívne zvýšenie úsilia.

Slovensko na rozdiel od týchto krajín využíva uhlie oveľa menej pre výrobu elektriny oveľa menej, to tvorí len približne sedem percent. Vláda sa podľa ministrových slov navyše „zaviazala“ smerom k Európskej únii k útlmu Novák, jednej z dvoch uhoľných elektrární.

„Väčšie rezervy vidíme v doprave a v priemysle,“ povedal Žiga bez toho, aby tento potenciál upresnil.

K uhlíkovej neutralite „nebolo povedané B“

„V prípade, že nebudeme vedieť pomôcť firmám ako U.S. Steel Košice, Slovalco či Slovnaft, ktoré sú silne alebo viac emisne založené a ktoré sú piliermi našej ekonomiky, potom tu možno budeme mať problém štruktúry našej ekonomiky, zamestnanosti a regionálnych rozdielov,“ varoval minister.

Skepsu jeho ministerstva k uhlíkovej neutralite v roku 2050 treba podľa neho vnímať v tomto kontexte.

V európskej klimatickej stratégii chýba Slovensku viac jadrovej energie

Členské štáty diskutujú o ambícii Európskej únie dosiahnuť nulové emisie do roku 2050. Z V4 sa ozýva obhajoba atómovej energie, varuje tiež pred dopadom na energeticky náročný priemysel.

„Nebolo povedané B – čo bude s týmito firmami, priemyslom, typmi výroby, ktoré na globálnych trhoch možno prehrávajú konkurenčný súboj práve preto, že iné krajiny nie sú tak striktné, respektíve nemajú takú spoločenskú zodpovednosť, ako vníma Európska únia,“ vysvetlil šéf rezortu hospodárstva.

„Priemysel je nosnou kostrou celej ekonomiky. V prípade, že budete vytvárať bariéry pre konkurencieschopnosť priemyslu na globálnom, nie európskom trhu, môže sa stať, že v roku 2050 priemysel nebude konkurencieschopný,“ myslí si Žiga.

Cieľ 1,5 stupňa žiadali vypustiť

Minister tvrdí, že vyjadrenie jeho rezortu ku klimatickej neutralite „nebolo záporné, bolo triezve.“

„Ak chceme dosiahnuť neutralitu, vnímajme všetky okolnosti, ktoré s tým súvisia,“ vyzval Žiga.

Slovensko sa nevie rozhodnúť, ako použije miliardu eur na zelené investície

Nová európska smernica o obchodovaní s emisiami umožní slovenským energetickým a priemyselným prevádzkam čerpať 1,8 miliardy eur na modernizáciu. Hoci od jej schválenia ubehlo už poldruha roka, slovenské ministerstvá sa stále nedohodli či a ako tieto prostriedky využijú.

Keď Európska komisia predložila uhlíkovú neutralitu v dlhodobej klimatickej stratégii do roku 2050, Žigov rezort pripomienkovacom procese k slovenskému stanovisku navrhol vypustiť vetu „Vzhľadom na závery Osobitnej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) k 1,5 °C je potrebné orientovať sa práve na ambicióznejší cieľ Parížskej dohody“.

V odôvodnení napísal, že Slovensko „ako priemyselná krajina s podielom priemyslu viac ako 20 percent na HDP, a to najmä energeticky náročného priemyslu, by sa mala snažiť presadzovať čo najmiernejší scenár, nakoľko prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo bude mať najväčšie dopady na tieto odvetvia a zamestnanosť.“

Slovensko sa pripojilo k Francúzsku

Gestor stanoviska, ministerstvo životného prostredia naopak podporilo cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050, čo je v súlade s cieľom obmedziť otepľovanie Zeme na 1,5 stupňa.

Spor dvoch ministerstiev napokon rozhodol premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Na minulotýždňovom summite v Bruseli sa za Slovensko prihlásil k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Dištancoval sa tak od ostatných krajín Vyšehradskej skupiny a pripojil k väčšine vedenej Francúzskom.

Termín pre uhlíkovú neutralitu skončil v poznámke pod čiarou

Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.

Pellegrini po zasadnutí Európskej rady povedal, že debaty lídrov týkajúce sa klimatickej politiky a dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050 boli, podobne ako pri procese nominácií na vrcholné pozície v EÚ, „búrlivé a dynamické“.

„V tomto sme sa ako Slovensko odchýlili od kolegov z vyšehradskej štvorky a patríme do klubu veľkej väčšiny krajín, ktoré sú označené v poznámke pod čiarou, ktoré podporujú klimatické ambície do roku 2050,“ potvrdil premiér.

Pellegrini chápe poľského premiéra

Česká republika, Maďarsko a Poľsko počas diskusií o klíme zablokovali pokusy ostatných členských krajín Únie stanoviť rok 2050 ako hraničný dátum pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality. V záveroch summitu zostal zachovaný cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v súlade s parížskou klimatickou dohodou, avšak rok 2050 ako dátum, keď sa tento cieľ mal stať realitou, sa ocitol iba ako poznámka pod čiarou.

Pellegrini na summite tlmočil postoj Slovenska, že je na túto výzvu pripravené a chce o tento cieľ zabojovať, čo je podľa jeho slov možné aj vzhľadom na to, že slovenský národný energetický mix na rozdiel od Poľska a iných susedných krajín je podstatne lepší.

Slovensko nakoniec podporí cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu

Premiér Peter Pellegrini to vyhlásil v utorok po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, ktorá tento krok uvítala. Ešte v pondelok hovoril Úrad vlády niečo iné. 

Slovenský premiér však naznačil, že chápe postoj poľského premiéra Mateusza Morawieckého, lebo Poliaci majú väčšie problémy ako Slováci, čo sa týka uhoľného baníctva a výroby elektriny z uhlia.

„Slovensko patrí do tej skupiny krajín, ktoré chcú mať ambiciózny cieľ a chcú, aby EÚ bola lídrom v ochrane životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám, a tak som aj prezentoval našu pozíciu,“ konštatoval Pellegrini.

Boj nadradený podnikateľským záujmom

Na otázku TASR, či táto téma bude predmetom ďalších rokovaní na najvyššej úrovni, Pellegrini uviedol, že Únia už teraz vyslala jasný signál septembrovému klimatickému summitu OSN v New Yorku a to, že väčšia krajín EÚ, okrem troch, sa hlási k ambicióznemu záväzku dosiahnuť stav bez emisií CO2 do roku 2050.

Zároveň však podľa neho bude dôležité, aby v tomto EÚ nezostala sama a aby sa k týmto záväzkom hlásili aj iné časti sveta.

Fínsko sa v predvečer predsedníctva zaviazalo rýchlo znížiť emisie na minimum

Nová vládna koalícia vo Fínsku sa dohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2035. Na čele EÚ čaká krajinu náročná úloha viesť rokovania o európskom klimatickom pláne. Či sa ich podarí uzavrieť do konca roku 2019, ostáva nejasné.

„Nemôže to byť na úkor priemyslu a nespravodlivého vývoja v tom, že Únia bude ambiciózna a bude prijímať ťažké rozhodnutia, investovať do zelených technológií a do transformácie priemyslu, a na druhej strane India, Latinská Amerika, Spojené štáty alebo Čína nebudú postupovať rovnakým tempom,“ povedal Pellegrini. Takáto situácia by podľa neho viedla EÚ do znevýhodneného postavenia vo svete.

V závere upozornil, že snaha EÚ zachrániť životné prostredie a zabrzdiť klimatické zmeny, ktoré môžu spôsobiť devastáciu prostredia vhodného pre život, musí byť nadradená všetkým podnikateľským záujmom.