Obnoviteľné zdroje v Európe predbehli fosílne palivá

Veterná elektráreň v Severnom mori, Nemecko. [EPA-EFE/Karsten Klama]

Podľa novej analýzy sa za posledných šesť mesiacov v Európskej únii po prvýkrát vyrobilo viac elektriny z obnoviteľných zdrojov než z uhlia, ropy a plynu. O analýze informoval mediálny partner EURACTIV Climate Home News.

V prvej polovici roku 2020 sa v 27 štátov EÚ z obnoviteľných zdrojov vyrobilo 40 percent elektrickej energie, zatiaľ čo fosílne palivá sa na výrobe elektriny podieľali s 34 percentami. Vyplýva to z novej správy think tanku Ember, ktorý sa venuje globálnej transformácii energetiky.

Výsledkom je, že emisie oxidu uhličitého CO2 v energetickom sektore Európskej únie klesli v prvých šiestich mesiacoch tohto roku takmer o štvrtinu, uvádza sa správe londýnskeho think tanku.

Dave Jones, hlavný analytik spoločnosti Ember, to označuje za „symbolický okamih“ v transformácii európskeho energetického sektora a zdôrazňuje, že pred deviatimi rokmi fosílne palivá vyrábali dvakrát viac energie v EÚ než obnoviteľné zdroje.

Klesol dopyt po uhlí a zemnom plyne

Zatiaľ čo dopyt po elektrickej energii v EÚ v dôsledku pandémie COVID-19 klesol o sedem percent, výroba z obnoviteľných zdrojov vzrástla o 11 percent. Nárast spôsobila najmä prevádzka nových veterných a solárnych zariadení. Tie vyrobili rekordnú pätinu európskej energie.

V Dánsku bolo dokonca 64 percent elektrickej energie vyrobenej z vetra a slnečnej energie.

Medzitým sa výroba energie z fosílnych palív znížila o 18 percent. Uhlie zažilo výrazný pád, pričom jeho výroba klesla v každej krajine, v ktorej je súčasťou energetického mixu.

V Portugalsku klesla spotreba uhlia za sledované obdobie o rekordných 95 percent, čo urýchlilo plánované ukončenie spaľovania uhlia v krajine o dva roky. Portugalsko preto skončí s uhlím už v roku 2021 oproti plánovanému ukončeniu v roku 2023. V Španielsku výroba uhlia klesla o 58 percent ešte predtým, ako krajina koncom júna uzavrela polovicu svojej výroby.

Poľsko s ťažbou uhlia nekončí

Najviac klesol dopyt po uhlí v Nemecku, kde zaznamenali historicky najväčší pokles v absolútnych číslach. Poľsko po prvýkrát vyrobilo viac elektriny z uhlia ako jeho západný sused a rovnaké množstvo ako ostatných 25 členských štátov dokopy.

Minulý týždeň Poľsko oznámilo záchranný plán ťažby uhlia, ktorá trpí klesajúcim dopytom a finančnými stratami. Krajina nemá časový harmonogram na postupné vyraďovanie uhlia a stále sa nezaviazala k cieľu uhlíkovej neutrality Európskej únie do roku 2050.

Napriek tomu však Európska únia umožnila Poľsku prístup k 50 percentám z pridelených finančných prostriedkov EÚ určených na pomoc krajinám pri prechode od fosílnych palív.

Jones uvádza, že Poľsko patrí ku krajinám, ktoré zaznamenali prudký pokles dopytu po elektrine za posledný polrok. Má tiež druhú najdrahšiu elektrinu v Európe. To vedie k jej dovozu a výrobe z obnoviteľných zdrojov, čo podľa analytika podkopáva domácu výrobu uhlia.

Menej sa vyrábala elektrina aj z plynu. Celkovo za posledných šesť mesiacov klesla o šesť percent, pričom pokles bol zaznamenaný v 11 krajinách. Najvýraznejšie sa prejavil v Španielsku a Taliansku.

Nástup obnoviteľných zdrojov musí byť rýchlejší

Jones pre agentúru Climate Home News hovorí, že náskok obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny pred fosílnymi palivami sa dal predpokladať, keďže sa z veternej a solárnej energie vyrobilo v minulom roku viac elektriny ako z uhlia. „COVID-19 tento vývoj urýchlil o niekoľko rokov,“ tvrdí analytik.

Trend bude podľa neho pokračovať. „Každým rokom stúpa podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny,“ hovorí Jones.

Vývoj smerom k väčšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov je podľa analytika think tanku nezadržateľný a opätovný nástup fosílnych palív nenastane, aj keď pandémia koronavírusu tento rok výrazne spomalila výstavbu nových veterných a solárnych zariadení.

Jones uviedol, že Európska únia má teraz možnosť využiť svoj sedemročný rozpočet spolu s fondom obnovy po koronakríze vo výške 1,8 miliárd eur na urýchlenie prechodu od fosílnych palív smerom k čistej energii a na splnenie svojich klimatických ambícií.

„Podiel veternej a solárnej energie sa síce zvýšil, ale stále nie takú úroveň, ktorú potrebuje Európska únia dosiahnuť v nasledujúcej dekáde, aby splnila svoje ciele v oblasti znižovania emisií. Ak EÚ prijme ambiciózny cieľ zníženia emisií o 55 percent do roku 2030, je potrebné aby sa v nasledujúcich desiatich rokoch vyrobilo dvakrát až trikrát viac veternej energie ako za posledné desaťročie,“ dodáva David Jones.