Obnoviteľné zdroje vytláčajú z Európy uhlie

Veterné turbíny vo východnom Rakúsku. [EPA-EFE/Christian Bruna]

Výrobu elektriny z čierneho uhlia nenahrádzajú veľké európske krajiny zemným plynom, ale obnoviteľnými energiami. Hnedé uhlie zostáva stále silné.

Obnoviteľné zdroje energií pokračujú v raste. Minulý rok dosiahli 32,3-percentný podiel na výrobe elektrickej energie v Európskej únii. Medziročne sa jedná o nárast o dva percentuálne body. Ukazuje to štúdia think-tankov Sandbag a Agora Energiewende.

Výroba elektrickej energie z uhlia v roku 2018 predstavovala 19,2 percenta. Čierne uhlie malo podiel 10 percent, lignit 9,2 percenta.

Výroba elektriny v EÚ [Eurostat]

V roku 2018 klesla výroba elektriny z uhlie medziročne o 6 percent, oproti roku 2012 o 30 percent. Analýza tak potvrdila rapídny útlm uhlia v produkcii elektriny naprieč európskymi krajinami.

„Spôsobil to nárast podielu obnoviteľných zdrojov v Nemecku a v Spojenom kráľovstve a návrat vodnej energie v Taliansku a v Španielsku.

Celkovo sa emisie CO2 v energetickom sektore v roku 2018 znížili o päť percent. Tento proces poháňalo postupné utlmovania uhlia, primárne v Nemecku a Spojenom kráľovstve. V Británii podiel elektriny produkovanej z čierneho uhlia klesol zo 40-tich percent v roku 2012 na päť percent v roku 2018. V Nemecku sa za rovnaké obdobie znížil z 19 na 13 percent.

Ekonomika praje obnoviteľným zdrojom

Štúdia ďalej hovorí, že na strane obnoviteľných zdrojov je aj ekonomika. „Vietor a slnko sú po prvýkrát na jednej úrovni s uhlím a plynom, čo sa týka nákladov.“

Posledné aukcie na výrobu elektriny zo solárnej a veternej energie sa v Nemecku umiestnili v rozpätí 45 až 60 eur za megawatthodinu. „To znamená, že cena za elektrinu z obnoviteľných zdrojov je rovnaká alebo dokonca nižšia ako veľkoobchodné ceny elektriny v mnohých krajinách,“ hovorí Matthias Buck, šéf oddelenia európskej energetickej politiky v Agora Energiewende.

Výroba elektriny v EÚ v terrawatthodinách [Eurostat]

Naopak cena uhlia minulý rok vzrástla o 15 percent, cena plynu o 30 percent.

Práve krajiny s najväčším sektorom obnoviteľných zdrojov sú tie, ktoré zaznamenali najväčší prepad vo využívaní uhlia. To odporuje tradičnej predstave, že za alternatívu uhlia považujú krajiny v krátkodobom horizonte plyn.

Uhlie nenahrádzajú plynom

„Počas šiestich rokov, od roku 2012 do roku 2018, európske ročné emisie CO2 z uhoľných elektrární spadli o 250 miliónov ton bez toho, aby sa zároveň zvýšili emisie z výroby elektrickej energie zo zemného plynu,“ povedal Dave Jones, autor štúdie a analytik Sandbag.

Štúdia poznamenala, že krajiny, ktoré plánujú vyradenie čierneho uhlia majú zvyčajne vypracované plány na rozšírenie produkcie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Príkladom môže byť Dánsko alebo Spojené kráľovstvo.

„Je upokojujúce, že Európa postupne vyraďuje uhlie bez toho, aby ho nahradzovala plynom,“ píše sa v štúdii.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?

Slovensko čaká výrazné znižovanie emisií v priemysle a vykurovaní. Pomôcť mu môžu fondy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. V hre je aj uhlíková daň, súkromný sektor je skôr proti.

Napriek tomu môže podiel uhlia môže klesnúť ešte výraznejšie, ak sa potvrdia predpovede ekonómov o vývoji trhovej ceny plynu. „Agentúra Platts za súčasných cien predpokladá prechod od uhlia k plynu v objeme menej ako jeden gigawatt. Ak sa naplnia predpovede o poklese ceny plynu, bude to desať gigawattov,“ uviedol Jones v emailových odpovediach pre EURACTIV.com.

Stále silný lignit

Think-tanky v štúdii predpovedajú, že úpadok uhlia „bude pokračovať, keďže tri štvrtiny produkcie elektrickej energie z čierneho uhlia je situovaných v krajinách Európskej únie, ktoré už vypracovali plány na jeho vyradenie“.

Zostávajúcu štvrtinu predstavuje takmer celú Poľsko, ktoré plán vyradenia uhlia zatiaľ nespracovalo. Produkcia elektrickej energie z čierneho uhlia v Poľsku od roku 2012 podľa správy neklesla.

Nemecko má utlmiť uhlie do roku 2038. Čo ešte navrhuje špeciálna komisia?

Správa nemeckej uhoľnej komisie predpokladá ukončenie spaľovania uhlia najneskôr v roku 2038, masívnu finančnú pomoc pre zasiahnuté regióny, reguláciu cien elektriny aj rekvalifikačné kurzy a dodatočné vzdelávania pre zamestnancov.

Iná je situácia s lignitom. Polovica produkcie elektriny z lignitu sa v roku 2018 sústreďovala do krajín bez plánov na jeho útlm. Menovite to boli Bulharsko, Česká republika, Grécko, Slovinsko, Poľsko a Rumunsko. Množstvo produkcie elektriny z lignitu sa od začiatku dekády v zásade nezmenilo. Neexistujú ani plány, ktoré by to mali zmeniť.

„Je to príbeh dvoch typov uhlia. Dôvodom ,prečo podiel uhlia na trhu padol je čierne uhlie. Nie špinavší lignit. Vyraďovanie čierneho uhlia naberá na sile, ale vyraďovanie lignitu sa iba začína,“ dodal Jones.

Nové solárne kapacity

Pozitívne vidí štúdia šance solárnej energie. Minulý rok solárna energia predstavovala iba štyri percentá z celkového energetického mixu Únie. Novovybudovaná solárna infraštruktúra však podľa štúdie zvýšila kapacitu solárnej výroby elektrickej energie o viac ako 60 percent, na takmer 10 gigawattov. Štúdia predpokladá, že do roku 2022 sa toto číslo môže strojnásobiť.

Rast kapacít bude poháňaný aj klesajúcou cenou solárnych modulov. Tie v roku 2018 klesli o 29 percent.

„Európska únia zatiaľ nevyužila príležitosť profitovať z veľmi priaznivých cien solárnych modulov,“ povedal Buck. „To by sa však malo čoskoro zmeniť, keďže Francúzsko, Španielsko či Taliansko mieria na produkciu 45 gigawattov a viac,“ pokračoval.

„Potenciál solárnej energie je veľký a tieto krajiny budú nepochybne určovať smer,“ dodal Buck. Produkcia elektriny zo solárnej energie je dnes častokrát lacnejšia ako výroba elektriny z konvenčných elektrární.