Parlament bude bojovať za šetrenie energiou

zdroj: flickr, trcyburr

„Parlament bude silno lobovať za záväzný cieľ,“ povedal EurActivu Jo Leinen. „Môžeme exekutívu EÚ kritizovať a napokon môžeme Komisiu aj sankcionovať ak bude vôľa dostatočne silná.“

Nemecký poslanec zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) uviedol, že v rámci medziinštitucionálneho protokolu podá správu o energetickej efektívnosti predsedovi Komisie José Manuel Barrosovi.

„Nakoľko sme sa sami viackrát zastali záväzného cieľa pre rok 2020, myslím, že tentoraz opäť získame veľkú väčšinu,“ povedal.

Zlepšenie úspor energie na úroveň 20% je len jedným z troch cieľov Únie do roku 2020, ktorý ale jediný nie je povinný a zároveň jediný, ktorý sa zatiaľ nedarí naplniť. Odhaduje sa, že šetrenie dosiahne len úroveň 9-11%.

Ďalšími cieľmi je zníženie emisií skleníkových plynov o 20% a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe na 20%, oba v porovnaní s úrovňou v roku 1990.

Koncom minulého roku nádeje environmentalistov stúpli, keď predseda Komisie Barroso vyzval k prijatiu „konkrétnych opatrení“ pre naplnenie problematického klimaticko-energetického cieľa EÚ.

Národné akčné plány nevyznievajú pozitívne

Pripravovaný návrh Akčného plánu energetickej efektívnosti hovorí, že v najbližší dvoch rokoch bude Komisia len monitorovať implementáciu národných cieľov efektívnosti.

„Avšak, ak revízia v roku 2013 ukáže, že dosiahnutie celkového cieľa EÚ je nepravdepodobné, v druhej fáze Komisia zváži, či navrhne právne záväzné národné ciele,“ píše sa v dokumente.

Podľa diplomatických zdrojov národné akčné plány (AP) energetickej efektívnosti zatiaľ predložilo 20 členských krajín. Ministerstvo hospodárstva SR na ňom zatiaľ stále pracuje. V pracovnom programe vlády je zaradený až na mesiac apríl, čo je konečný termín pre jeho predloženie Komisii.

Údaje z dosiaľ predložených AP naznačujú, že v roku 2020 úspory energie dosiahnú 14%.

„Je sklamaním, že dokonca aj po februárovom energetickom summite, sa Komisia stále nepoučila,“ sťažoval sa Leinen.

Podľa neho boli jej návrhy „príliš váhavé a polovičaté a strácame tým až príliš veľa času.“

Dodal, že prípadné ciele určené v roku 2013 sa budú týkať až obdobia po roku 2014, čím sa stratí polovica najrozhodnejšej dekády pre zastavenie globálneho otepľovania.

Podpredseda výboru EP pre životné prostredie Carl Schlyter ( Nemecko , Skupina zelených/ Európska slobodná aliancia) je pevne presvedčený o potrebe záväznosti cieľa, ale je taktiež takticky opatrný.

„V Parlamente môžeme navrhnúť záväzné ciele, ale potom budeme čeliť problémom, keď bude mať byť energetická smernica priamo implementovaná,“ uviedol.

Zároveň dodal, že „stále máme šancu dotlačiť Komisiu ďalej“, napríklad k cieľu 30% pre šetrenie energiou.

Medzi menej sporné opatrenia plánu efektívnosti patrí zavedenie národných schém šetrenia energiou vo všetkých členských štátoch a rozvoj kritérií zadávania verejného obstarávania, ktoré zahŕňajú štandardy efektívnosti.

Pozície

„Komisia je pokrytecká v kľúčovej otázke úspor energie,“ uviedla Brook Riley, kampanierka organizácie Priatelia Zeme Európa pre oblasť klímy a energetiky.

„Posledný návrh Plánu energetickej efektívnosti priznáva, že nie sme na ceste splniť cieľ pre rok 2020, ale odkladá rozhodnutie o záväznej legislatíve do roku 2013. To je úplne v rozpore s podporou záväzného cieľa zo strany Európskeho parlamentu a s číslami, ktoré už predložili členské štáty…Komisia veľa hovorí o cenách energií a dovoze fosílnych palív, ale zdá sa, že zabúda na to, že najlacnejšou a najbezpečnejšou energiou je tá, ktorú nepoužijeme.“

Veľa členských štátov EÚ odmieta povinné ciele a zároveň vyjadrujú podporu ašpirácii viac šetriť energiou. Napríklad Veľká Británia, víta záujem o energetickú efektívnosť ako šancu dosiahnuť pokrok a uvažovať o zlepšení.

„Neveríme, že dodatočné národné ciele energetickej efektívnosti, záväzné či iné, sú nutné pre dosiahnutie zlepšenia v energetickej efektívnosti,“ povedal pre EurActiv britský diplomat.

„Existujú ciele pre redukciu emisií v rámci schémy obchodovania s emisiami a smernice o obnoviteľnej energii tiež poskytujú silný pohon pre zlepšenia a nemyslíme si, že dodatočné ciele prinesú akékoľvek ďalšie úspory energie,“ pokračoval predstaviteľ Spojeného kráľovstva.

„To čo prinesie úspory je cielená, praktická činnosť zameraná na existujúce bariéry energetickej efektívnosti,“ dodal.

Amanda Afifi, generálna tajomníčka EuroAce, Európskej aliancie spoločností pre energetickú efektívnosť budov, uviedla, že záväzný cieľ je potrebný, pretože mnoho krajín nemá cestovné mapy týkajúce sa súčasného stavebného fondu: „Prinajmenšom by to stanovilo agendu a rámec a prinútilo ich pozrieť sa na to…Ak budú mať dosiahnuť cieľ, sústredia na to pozornosť. Je to teraz dôležitý začiatok, lebo máme do roku 2050 cieľ pre dekarbonizáciu.“

„Keďže budovy predstavujú 40% spotreby energie v Európe, musí sa do roku 2050 renovovať, do hĺbky, a vysoké percento stavebného fondu, a to sa nezvládne v posledných desiatich rokoch medzi 2040 a 2050. Aj keby sa začalo teraz, muselo by sa každoročne do roku 2050 zrenovovať päť miliónov budov,“ vysvetlila.

Podľa Afifi sa treba venovať technických otázkam, školeniam a finančným záležitostiam, „takže to čo chceme je, aby EÚ stanovila záväzný celkový cieľ pre sektor výstavby a potom členské štáty brali do úvahy ako ho dosiahnu v ich lokálnych, národných a regionálnych podmienkach.

Ďalšie kroky

  • 8. marec 2011: očakáva sa oficiálne zverejnenie plánu energetickej efektívnosti EÚ
  • 11.-15. apríl 2011: Európsky týždeň udržateľnej energie