Európa má plán na odstrihnutie sa od ruského plynu. Stojí na úsporách energie

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila detaily plánu na odstrihnutie Európy od ruských palív REPowerEU. [EFE/Stephanie Lecocq]

Eurokomisia predstavila plán REPowerEU, stratégiu pre odstrihnutie Európy od ruských fosílnych palív do roku 2027. Okrem diverzifikácie dodávok fosílnych palív ráta so solárnymi panelmi ako povinnou súčasťou budov, zjednodušením povoľovacích procesov a ambicióznymi úsporami energie.

Komisia pripomenula, že Únia sa potrebuje zbaviť závislosti od ruských fosílnych palív, ktoré sa používajú ako ekonomická a politická zbraň a stoja európskych daňových poplatníkov takmer 100 miliárd eur ročne. Dosiahnutie cieľov REPowerEU si vyžaduje dodatočné investície vo výške 210 miliárd eur do roku 2027, ktoré pôjdu z verejného aj súkromného sektora.

Opatrenia uvedené v pláne REPowerEU rátajú s úsporami energie, diverzifikáciou dodávok palív a zrýchleného zavádzania obnoviteľnej energie s cieľom nahradiť fosílne palivá v domácnostiach, priemysle, doprave a pri výrobe elektriny.

Návrh Komisie je pre Slovensko výhodný a bude z neho profitovať, povedal europoslanec Martin Hojsík pre EURACTIV Slovensko. Problémom však podľa neho je, že vláda ide presne opačným smerom ako Európska únia.

„Slovensko pri rokovaniach považuje už terajšie návrhy za príliš prísne. Namiesto jasnej podpory týchto opatrení sa v Bruseli stavia proti vyšším cieľom pre zelené energie a energetickú efektivitu a svojim postojom podkopáva zelený rozvoj Slovenska,” zdôraznil Hojsík.

Nové ciele pre úspory energie

Komisia upozornila, že úspory energie sú najrýchlejším a najlacnejším spôsobom riešenia súčasnej energetickej krízy, a preto navrhuje posilniť dlhodobé opatrenia v oblasti energetickej účinnosti vrátane zvýšenia záväzného cieľa z 9 percent na 13 percent v rámci legislatívneho balíka Fit for 55.

Už krátkodobé zmeny správania by mohli znížiť dopyt po plyne a rope o päť percent, preto Komisia vyzvala členské štáty, aby začali konkrétne komunikačné kampane zamerané na domácnosti a priemysel.

Členské štáty by okrem toho mali využívať fiškálne opatrenia na podporu úspor energie, napríklad znížené sadzby DPH na energeticky účinné vykurovacie systémy, izoláciu budov a spotrebiče či výrobky.

Obnoviteľných zdrojov bude viac

Podľa návrhu Európskej komisie je rýchle a masívne zavádzanie obnoviteľnej energie, najmä solárnej, jadrom plánu REPowerEU.

Na urýchlenie zavádzania chce exekutíva Únie zjednodušiť povoľovacie postupy tým, že nové projekty veternej a solárnej energie budú vyhlásené za záležitosť „nadradeného verejného záujmu“ a na národnej úrovni budú v zónach s nízkym environmentálnym rizikom zavedené „go-to oblasti“,  v rámci ktorých bude možné rýchlejšie povoľovanie nových elektrární.

S tým však budú spojené aj náklady, dodáva Komisia. Plán REPowerEU by si odteraz do roku 2027 vyžiadal dodatočné investície vo výške 210 miliárd EUR z rozpočtu EÚ a príjmov z trhu s uhlíkom. Do konca desaťročia by sa táto suma mala vyšplhať na 300 miliárd eur.

Navyše, rýchle oddelenie od ruskej energie by mohlo „viesť k obdobiu vyšších a nestálejších cien energie v dôsledku rastúcich cien fosílnych palív,“ varuje Európska komisia.

Na vyriešenie tohto problému trvá na opatreniach, ktoré by ochránili najzraniteľnejšie domácnosti, vrátane možnosti pre členské krajiny obmedziť ceny plynu pre spotrebiteľov „vrátane domácností a priemyslu“ a zdaniť neočakávané zisky energetických spoločností v dôsledku súčasného vysokého množstva plynu aj vyššej ceny.

Plán REPowerEU predpokladá aj masívne rozšírenie a zrýchlenie používania obnoviteľnej energie pri výrobe elektriny pre priemysel, budovy a dopravu. Komisia navrhla zvýšiť hlavný cieľ pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2030 zo 40 percent na 45 percent.

Podľa europoslanca Hojsíka môžu byť ambiciózne plány na rozvoj obnoviteľnej energie pre Slovensko príležitosťou.

„Slovensko musí túto šancu využiť vo svoj prospech, naša vláda musí prilákať tieto investície k nám. Nesmieme dopadnúť ako pri výrobe vakcín, nesmieme zostať stáť bokom,” zdôraznil.

Slováci majú veľký záujem o tepelné čerpadlá. Dotácie sa minuli za pár minút

Šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík zrušil začiatkom mesiaca výzvu na obnoviteľné zdroje pre obavy, že by sa dotácie minuli prirýchlo. Dotácie zúžil len na tepelné čerpadlá a kotle na biomasu. Napriek tomu sa 15 miliónov eur vyčerpalo za necelú štvrťhodinu.

Nahradením uhlia, ropy a zemného plynu v priemyselných procesoch sa podľa Komisie znížia emisie skleníkových plynov a posilní sa bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Úspora energie, efektívnosť, náhrada fosílnych palív, elektrifikácia a zvýšený odber zeleného vodíka, bioplynu a biometánu v priemysle by mohli do roku 2030 ušetriť až 35 miliárd kubických metrov zemného plynu nad rámec toho, čo sa predpokladá v návrhoch legislatívneho balíka Fit for 55.

Plány pre plyn

EÚ bude tiež musieť diverzifikovať svoje dodávky ropy a plynu mimo ruských zdrojov. Zabezpečiť to chce novými krátkodobými dohodami o LNG s USA, Kanadou a inými a vytvorenie spoločnej nákupnej platformy pre krajiny, ktoré sa chcú zúčastniť.

„Musíme byť transparentní, musíme byť úprimní: kvôli Rusku máme krátkodobý vážny problém. Obnoviteľné zdroje nám nepomôžu okamžite, takže budeme musieť ísť do sveta a pokúsiť sa nájsť alternatívy k ruskému plynu,“ povedal klimatický šéf Komisie Frans Timmermans a naznačil, že nadviazali kontakty s krajinami ako Egypt, Izrael, Alžírsko a Katar.

Jedným z kľúčových aspektov týchto rokovaní bude poskytnúť dlhodobú istotu potenciálnym novým dodávateľom. „Vedia, že sa snažíme znížiť využívanie fosílnych palív. Takže, samozrejme, robia kalkulácie a pýtajú sa sami seba, kedy Európa prestane ich suroviny odoberať,” povedal Timmermans.

„Navrhujeme im dvojitú dohodu. Najprv krátkodobú dohodu, ktorou získame fosílne palivá, ktoré potrebujeme, a potom dlhodobú dohodu o ich začlenení do globálneho systému na výrobu a využitie zeleného vodíka,“ povedal.

Plán tiež zahŕňa „financovanie približne desať miliárd eur na chýbajúce prepojenia na plyn a LNG, a až dve miliardy eur na ropnú infraštruktúru s cieľom zastaviť dodávky ruskej ropy,“ povedal šéfka Komisie von der Leyen.

Tie doplnia existujúcu plynárenskú infraštruktúru na zozname prioritných projektov Únie vrátane plynovodu medzi Poľskom a Litvou, poľsko-slovenského prepojenia, baltského potrubia medzi Poľskom a Dánskom a plynovodu spájajúceho Grécko a Bulharsko.

Nové terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG) majú byť dokončené v roku 2023 aj na Cypre, v Grécku a v poľskom Gdansku. Niekoľko projektov skladovania plynu prebieha aj v Grécku, Rumunsku a Bulharsku.

Pre zaistenie diverzifikácie dodávok energie EÚ už niekoľko mesiacov spolupracuje s medzinárodnými partnermi. Zaistila rekordné úrovne dovozu skvapalneného plynu (LNG) a vyššie dodávky cez plynovody. Novovytvorená energetická platforma EÚ umožní dobrovoľné spoločné nákupy plynu, LNG a vodíka združovaním dopytu a optimalizáciou využívania infraštruktúry, objasňuje Komisia.

Ako ďalší krok zváži zopakovať scenár pri nákupe proticovidových vakcín – cez mechanizmus spoločného nákupu chce vyrokovať a uzavrieť zmluvy o nákupoch plynu (alebo zeleného vodíka) v mene zúčastnených členských štátov.

 

Pri plánoch na novú plynárenskú infraštruktúru zohľadnila Komisia aj jej dôsledky na klímu. Klimatický šéf Komisie Frans Timmermans povedal, že krátkodobo sa emisie skleníkových plynov v dôsledku stavby nových zariadení na spracúvanie a prepravu plynu zvýšia, ale to bude len prechodné a budú ho kompenzovať masívne opatrenia na úsporu energie a rýchlejší rozvoj obnoviteľných zdrojov.

„Neočakávame nárast emisií,” uzavrel Timmermans.