Plán zelenej obnovy environmentalistov nepresvedčil

Veterné turbíny, Grobina, Litva. [EPA-EFE/Toms Kalnins]

Plán obnovy so sumou 750 miliárd eur, ktorý Európska komisia predstavila minulý týždeň, stojí na princípoch Európskej zelenej dohody a má podporiť prechod EÚ na uhlíkovú neutralitu. Viacerí europoslanci a experti upozorňujú, že nastavené podmienky financovania neprispejú k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ.

„Plán obnovy predstavuje obrovskú výzvu, ale aj príležitosť, aby sme podporili hospodárske oživenie EÚ a investovali do našej budúcnosti, teda do Európskej zelenej dohody a digitalizácie,“ uviedla vo vyhlásení von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie.

Štyri zelené piliere protikrízového balíka

To, že Európska zelená dohoda bude motorom obnovy európskej ekonomiky po koronakríze avizovala Komisia už pred uvedením plánu obnovy v Európskom parlamente. Hlavné oblasti hospodárstva, ktorých sa má zelená obnova týkať ako aj spôsoby ich financovania boli podrobnejšie popísané v neverejnom dokumente Green Deal Recovery Package.  

Jedným z hlavných pilierov protikrízového plánu má byť podľa Európskej komisie masívne zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov v celej EÚ. Budovy sú dnes zodpovedné za približne 40 percent spotreby energie a 36 percent emisií CO2 v Európe, uvádza sa v dokumente. V súčasnosti je tempo komplexnej energetickej obnovy budov jedno  percento ročne, Komisia chce dosiahnuť úroveň troch percent ročne. Prioritou budú predovšetkým budovy verejného sektora, najmä nemocnice a školy, sociálne bývanie a iné formy bývania pre obyvateľov s nízkymi príjmami.

Ďalším krokom protikrízového plánu je dekarbonizácia energetického sektora. Má prebiehať v dvoch rovinách. Prvá je podpora obnoviteľných zdrojov a elektrickej infraštruktúry, aby sa sektor obnoviteľných zdrojov čo najskôr spamätal z poklesu spôsobeného koronakrízou. Komisia plánuje značné investície do inteligentných a miestnych sietí, skladovacích kapacít a elektrifikácie distribučných systémov.

Druhou rovinou sú investície do vodíkového hospodárstva. Európska komisia vníma vodík ako dôležitý medzikrok na ceste k obnoviteľným zdrojom a zároveň ako kľúčové palivo, ktoré má umožniť dekarbonizáciu ťažkého priemyslu a nákladnej dopravy.

Komisia vníma tieto dve oblasti ako spojené nádoby. „Čistý vodík nemá budúcnosť, ak nebude rásť trh s obnoviteľnými zdrojmi v Európe. Bez čistého vodíka nezrealizujeme dekarbonizáciu hospodárstva,“ uvádza Komisia v spomínanom dokumente.

Ďalšou oblasťou, kam pôjdu financie v rámci tzv. zelenej obnovy, je oblasť dopravy. Komisia uvádza, že celý automobilový sektor od malých autoservisov cez dodávateľov komponentov až po veľkých výrobcov predstavuje 12,5 percent výrobnej produkcie EÚ a zamestnáva 13,8 milióna ľudí. Na druhej strane, cestná doprava má až 75 percentný podiel na všetkých emisiách CO2 z dopravy a tento podiel stále rastie. Financie majú podľa Komisie smerovať do podpory inovácií v doprave a do elektromobility. Komisia tiež plánuje podporiť železničnú dopravu a ekologickú mobilitu v mestách a regiónoch.

Poslednou kľúčovou oblasťou plánu zelenej obnovy je podpora spravodlivej transformácie regiónov, ktoré sú závislé na uhlíkovo náročných priemyselných odvetviach ako je ťažba uhlia a ťažký priemysel.

Slovensko má dostať ďalšie stovky miliónov eur na transformáciu priemyselných regiónov

Komisia navrhuje v rámci plánu oživenia európskej ekonomiky navýšiť Fond spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF) z pôvodných 7,5 miliardy eur na 40 miliárd eur.

Taxonómia zelených investícií

Investície v rámci zelenej obnovy sa majú riadiť Taxonómiou zelených investícií (Taxonomy for Sustainable Investments), ktorej cieľom je nasmerovať súkromné investície do technológií, ktoré prispievajú k najmenej jednému zo šiestich vopred stanovených environmentálnych cieľov: zmiernenie zmeny klímy, prispôsobenie sa zmene klímy, ochrana vodných a morských zdrojov, obehové hospodárstvo a biodiverzita.

Taxonómia má pomôcť verejným orgánom aj hráčom na trhu rozlíšiť, ktorá investícia bude naprieč Európou považovaná za trvalo udržateľnú. Druhým cieľom nového európskeho nariadenia je zabrániť greenwashingu, teda vydávaniu určitej hospodárskej činnosti alebo finančného produktu za udržateľný, hoci v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne štandardy.

Aby mohla byť aktivita klasifikovaná ako udržateľná, musí zásadným spôsobom prispievať k dosiahnutiu aspoň jedného z environmentálnych cieľov. Pri ich dosahovaní cieľa však nesmie spôsobiť žiadnu významnú škodu ostatným cieľom. Ide o tzv. DNSH princíp (do no significant harm), ktorý je súčasťou taxonómie. Taxonómia rozlišuje tri druhy technológií alebo hospodárskych aktivít: čisto zelené, prechodné a pomocné (enabling).

Jadro nie je čisto zelenou technológiou, môže však byť prechodnou

Európske inštitúcie schválili taxonómiu zelených investícií. Osud atómovej energie a zemného plynu vložili do rúk Európskej komisie, ktorá o nich rozhodne neskôr.

Europoslanec Martin Hojsík (Renew Europe, PS), tieňový spravodajca Európskeho parlamentu pre taxonómiu, poukazuje na to, že hoci jadro ani zemný plyn nebude medzi čisto zelenými technológiami, môžu sa však podľa taxonómie dostať do kategórie prechodných aktivít a teda získať financie.

Aj keď predsedníčka Európskej komisie zásadu „nepoškodiť“ spomína iba raz a Komisia tvrdí, že „podpora by mala byť v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy a životného prostredia“, nie je jasné, ako sa bude realizovať v praxi. Zdá sa, že táto zásada sa uplatňuje iba na verejné investície do obnovy, a nie na klasický rozpočet EÚ vo výške 1,1 bilióna eur, čím sa ponechávajú otvorené dvere financovaniu sektorov znečisťujúcich životné prostredie.

Rozpačité reakcie

Zelené organizácie upozorňujú na to, že podmienky pre „zelené“ financovanie sú nastavené vágne a je pomerne ľahké ich obísť. Peniaze naďalej smerujú do infraštruktúry fosílnych palív, najmä plynu, čo podľa nich podkopáva ciele v oblasti klimatickej neutrality. Ďalšou výhradou expertov je otázka masívnych investícií do vodíka, ktorý Európska komisia prezentuje ako palivo budúcnosti.

Politickí experti najväčšej európskej platformy mimovládnych environmentálnych organizácií European Environmental Bureau (EEB) varovali pred nejasným pojmom „čistý vodík“, ktorý by sa mohol vyrábať z obnoviteľných zdrojov energie alebo z fosílnych palív pomocou zachytávania a ukladania uhlíka (CCS). EEB upozorňuje na to, že pred investovaním do vodíkovej infraštruktúry treba podrobne vyhodnotiť budúce dostupné množstvo vodíka.

„Máme dostatok slnka, vetra a technológie na dekarbonizáciu nášho energetického systému pred rokom 2050. Chýba nám ucelený investičný plán do energetických sietí a infraštruktúry, ktorý môže vyrábať, prepravovať a skladovať veľké množstvo obnoviteľnej energie,“ hovorí politický referent EEB pre energetiku a siete Jonathan Bonadio. Pre dosiahnutie klimatických cieľov je podľa neho nutné ukončiť dotácie do fosílnych palív.

Organizácia Greenpeace považuje plán obnovy za nekoherentný. Hoci plán obsahuje niekoľko atraktívnych ekologických programov, ako napríklad renovácie budov, dane z plastového odpadu na jedno použitie a digitálna daň, nezastavuje existujúcu podporu pre plyn, ropu, uhlie a priemyselné poľnohospodárstvo, uviedol Greenpeace.

„Pre každé rozumné opatrenie existuje ďalšie opatrenie, ktoré nás udržuje závislých od fosílnych palív, podporuje ničenie prírody a podkopáva udržateľnú zamestnanosť,“ uviedol Jorgo Riss, riaditeľ Greenpeace EU.

Riaditeľke Kancelárie pre európsku politiku medzinárodnej mimovládnej organizácie WWF v Bruseli, Ester Asin, zas chýbajú jasné mechanizmy na vykonávanie a presadzovanie ekologických podmienok. Myslí si, že podmienky viažuce sa na čerpanie z balíka pokrízovej obnovy nie sú dosť prísne. Pri ich súčasnej podobe hrozí, že peniaze, ktoré sú určené na dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ budú namiesto toho použité na záchranu znečisťujúcich priemyselných odvetví. To podľa Asin odporuje cieľom Európskej ekologickej dohody.

Slovensko chce pokračovať vo financovaní plynu, vyplýva z uniknutého dokumentu

Skupina ôsmich, prevažne východných krajín EÚ, sa spojila  v obrane „úlohy zemného plynu v klimaticky neutrálnej Európe“.