Plánu obnovy chýba razantný postoj k zmene klímy

Južné Francúzsko zasiahla tento rok v apríli vlna horúčav. Na fotografii je vyschnuté koryto rieky L'Esteron. [EPA-EFE/Sebastian Nogier]

Súčasná podoba Plánu obnovy je dobré východisko pre výber kľúčových reforiem, na ktorých by mala stáť obnova ekonomiky po koronakríze. Ponúka technické riešenia, ale strategická vízia mu chýba, zhodli sa hostia diskusie Zelený reštart – Plán obnovy portálu EURACTIV.sk.

„Na Slovensku neexistuje spoločenský ani politický konsenzus o tom, ako čeliť výzvam, ktoré prináša klimatická zmena. Návrh reformného plánu pomenúva hlavné oblasti, v ktorých musí Slovensko pridať, zároveň však svedčí o tom, že nám došiel dych v oblasti strategického plánovania,” konštatuje Richard Filčák z Prognostického ústavu SAV.

O návrhoch reforiem v oblasti energetiky a životného prostredia diskutovali na online podujatí portálu EURACTIV.sk poradkyňa predsedu vlády pre Plán obnovy a zelenú ekonomiku Lívia Vašáková, analytik Prognostického ústavu SAV Richard Filčák, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu a Lucia Szabová za iniciatívu enviroorganizácií Zelený reštart.

Diskusia | Zelený reštart slovenskej ekonomiky – Plán obnovy

Aká je vízia slovenskej vlády a relevantných hráčov pri plánovaní reforiem v rámci Zelenej obnovy? Čo sa do plánu reforiem dostalo a čo tam chýba? Pozvaní hostia budú v diskusii odpovedať práve na tieto otázky.

Klimatická neutralita musí byť prioritou

„Ak sa pozriete na programové vyhlásenie vlády alebo na to, ako chcú politické strany riešiť oblasť životného prostredia a zmenu klímy, je to v podstate taký udržiavací proces. Investujeme do budov, investujeme do obnoviteľných zdrojov, postavíme železnicu. Ale toto nerieši strategicky, ako sa táto krajina bude ďalej vyvíjať,“ upozornil Filčák v diskusii.

Podľa Lucie Szabovej, ktorá v diskusii zastupovala zelené organizácie, potrebujeme v prvom rade zmeniť náš pohľad na to, ako pristupujeme k využívaniu zdrojov. V navrhovanom dokumente jej chýba hierarchia zelených opatrení.

„K tvorbe Plánu obnovy by sme mali mať komplexný prístup, najprv by sme sa mali pozrieť čo v krajine chceme zmeniť a potom hľadať spôsoby, čo má ísť ako prvé,“ hovorí Lucia Szabová.

Podľa Szabovej predložený dokument nedostatočne reflektuje klimatickú krízu, v ktorej sa nachádzame. Upozorňuje, že tento postoj môže napáchať veľké ekonomické škody.

„Často sa ľudia pýtajú, koľko nás to bude stáť, ak si stanovíme vyššie klimatické ciele. My ale nemáme na výber. Na neriešenie klimatickej krízy ekonomicky doplácame už teraz – v poľnohospodárstve, pri záplavách, pri suchách, v zdravotnej starostlivosti,“ povedala Szabová v diskusii.

Podľa Richarda Filčáka potrebujeme v horizonte jedného dvoch rokov dosiahnuť konsenzus, akým spôsobom chceme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

„Spoločnosť si musí uvedomiť, že bez silných regulačných zásahov štátu to nepôjde. Musíme sa tiež dohodnúť, ako by tá regulačná úloha štátu mala vyzerať,“ zdôrazňuje Filčák.

Europoslanci z envirovýboru žiadajú významné navýšenie klimatických cieľov

Členské štáty by mali do roku 2030 produkovať o 60 percent menej emisií skleníkových plynov než v roku 1990. Včera (10.9.) to odsúhlasil Výbor pre životné prostredie Európskeho parlamentu.

Navrhnuté reformy sú dostatočne ambiciózne, oponuje Lívia Vašáková, ktorá koordinovala tvorbu návrhu reforiem v oblasti energetiky a životného prostredia. Podľa nej sú také zásadné, že bude problém ich politicky presadiť.

„Slovensko nemá za poslednú dekádu skúsenosť s presadzovaním veľkých reforiem. Kameň úrazu môže byť implementácia. Sme na chvoste krajín, čo sa týka čerpania európskych peňazí. Toto treba zohľadniť, keď budeme realizovať, čo je momentálne na papieri,“ podotýka poradkyňa premiéra pre zelené reformy.

Zúžiť výber priorít

Národný integrovaný reformný plán je podľa Richarda Filčáka skvelý nástroj, ktorý môže v niektorých oblastiach silnými investíciami obísť súčasnú nepružnú štruktúru čerpania európskych peňazí.

Dôležité je však zúžiť široký záber dokumentu a vybrať niekoľko kľúčových priorít, ktoré by mohli priniesť zmeny v strednodobom alebo krátkodobom horizonte, navrhuje Filčák.

Zároveň upozorňuje, že akékoľvek opatrenia na dekarbonizáciu musia byť kompenzované v sociálnej oblasti tak, aby dekarbonizácia neviedla k sociálnym tlakom.

„Reformy nie je možné zaviesť bez toho, aby sme vyrovnali dopady na sociálne zraniteľné skupiny obyvateľstva,“ dodáva Richard Filčák.

Finančné zdroje nie sú nekonečné a preto by sme nemali zabúdať na kritérium hodnota za peniaze, myslí si výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský.

Podľa neho by kvôli efektívnejšej dekarbonizácii využiť plynárenskú infraštruktúru, ktorá patrí k najhustejším v Európe.

„Má zmysel do nej investovať, aby sa pripravila na distribúciu biometánu. Na väčšie vzdialenosti môže perspektívne do budúcnosti prepravovať vodík,“ hovorí Kvasňovský.

Podľa Lucie Szabovej je dôležité uprednostniť reformy, ktoré zároveň znižujú emisie. Začať by sme mali úsporami energie.

„Následne by sme sa mali pozrieť na lokálne zdroje, ktoré tu máme k dispozícii. Až v poslednom rade prechádzať k technológiám, ktoré sú stále fosílne ako je napríklad zemný plyn,“ upozorňuje Szabová.

Slovensko má rôzne zdroje obnoviteľnej energie, ktoré málo využívame. Ak by sme viac využívali geotermálnu energiu v teplárenstve, znížili by sme emisie skleníkových plynov aj našu energetickú závislosť na Rusku, zdôrazňuje Szabová z Iniciatívy Zelený reštart.

Ekologickú stopu využívaných zdrojov musíme určite pri výbere priorít do Plánu obnovy zohľadniť, myslí si Richard Filčák. V krátkodobom a strednodobom horizonte sa však bez plynu nepohneme.

„Musíme vychádzať z toho, aký je energetický mix momentálne na Slovensku, ktorý je daný historicky určitými surovinovými zdrojmi. Pri trocha ambicióznejšej stratégii sa môže Slovensko posunúť pomerne rýchlo k veľmi vysokému podielu obnoviteľných zdrojov hlavne pri výrobe elektriny, ale možno aj tepla,“ tvrdí Filčák.

Má zemný plyn miesto na ceste ku klimatickej neutralite Slovenska? (ANKETA)

Je zemný plyn prekážkou alebo prostriedkom na dosiahnutie dekarbonizácie slovenskej ekonomiky? Názory expertov a expertiek sa líšia, v jednom sa však zhodnú – s plynom do určitej miery musíme na Slovensku rátať aspoň v nasledujúcom desaťročí.

Všetko stojí na implementácii

Úspech Plánu obnovy však podľa Lívie Vašákovej stojí a padá na reforme verejnej správy.

„Vieme vyprodukovať dokumenty výbornej kvality, no zaostávame v ich implementácii. Zatiaľ nie je určený ani rezort, ktorý bude riadiť prevádzanie reforiem do praxe,“ hovorí poradkyňa predsedu vlády Lívia Vaššáková.

Súčasťou Plánu obnovy bude aj kapitola, ktorá sa bude týkať implementácie. Podľa Vašákovej momentálne prebiehajú intenzívne rokovania o tom, ako najlepšie využiť a podporiť realizačné kapacity.

Ešte nie je rozhodnuté, do akej miery bude realizácia reforiem z Plánu obnovy centralizovaná, upozorňuje poradkyňa premiéra.

„Zvažujeme vybudovanie jednej veľkej centrálnej kapacity, ktorá bude Plán obnovy implementovať. Alternatívou k nej by bola centrálna koordinácia, čo by znamenalo posilniť kapacity na rezortoch,“ dodáva Vašáková.

Dobrým krokom vlády je podľa Richarda Filčáka  zlúčenie operačných programov do jedného.

„Niektoré operačné programy sú rýchlejšie, sú lepšie manažované, iné sú pomalšie, majú viac administratívnych balastu. Toto môže zjednotiť systém a presadiť overené riešenia, povedal na diskusii portálu EURACTIV.

Podľa Lívie Vašákovej momentálne prebiehajú intenzívne rokovania medzi rezortami, „lebo oni budú nositelia reforiem.“

„Zmeny, ktoré navrhujeme budú mať priemet v legislatíve a zmenami na úrovni rezortov, preto si musia tieto reformy rezorty osvojiť,“ zdôraznila Vašáková.

Hlavné bariéry

Podľa Richarda Filčáka sa hlavné prekážky v praktickej realizácii projektov dajú rozdeliť do dvoch skupín.

Do prvej skupiny patria administratívne bariéry ako sú prieťahy, zložitý systém verejného obstarávania a nedostatok kapacít pri schvaľovaní projektov, hovorí analytik.

„Vytvorili sme nesmierne komplikovaný systém kontrol a protikontrol. Na obrovský administratívny moloch nabaľujeme len ďalšie prílepky. Tie prílepky sú už väčšie ako podstata samotnej administratívnej štruktúry,“ upresňuje Filčák.

Druhá skupina bariér súvisí s tým, akú má Slovensko históriu. V návrhu reformného plánu figuruje aj podpora zelenej infraštruktúry a cyklotrás.

„V realite prídeme na to, že územie je rozdrobené cez dedičské zákony alebo je to pôda neznámych vlastníkov. Takže nápady na zelenú infraštruktúru sú síce pripravené na realizáciu, ale nie je možné to implementovať, lebo sa s 50 vlastníkmi nedohodnete,“ upozorňuje Richard Filčák.

Dekarbonizácia priemyslu ako prvý krok

Slovensko je podľa Lívie Vašákovej priemyselná veľmoc. Odráža sa to aj na emisiách, ktorá slovenský priemysel vyprodukuje. V súčasnosti to tvorí až 50 percent našich emisií.

Je preto podľa nej z hľadiska klímy kľúčové pomôcť priemyslu, aby sa stal zelenším.

Rozhodujúci problém pri dekarbonizácii priemyslu je zabrániť úniku uhlíka, myslí si Richard Filčák. Slovenskému priemyslu musíme dať záruky, že znižovanie emisií nepovedie k strate konkurencieschopnosti voči lacnejšiemu dovozu z Ukrajiny alebo z Číny, hovorí.

Slovensko uhlíkové clo na summite podporilo, víta ho aj priemysel

Predstavitelia slovenského priemyslu podporujú zavedenie uhlíkového cla. Nevidia ale dôvod, aby sa zároveň rušilo bezplatné prideľovanie emisných kvót ako to navrhuje Európska komisia.

„Štát musí garantovať, že tie firmy prežijú dekarbonizáciu, lebo sú to obrovskí zamestnávatelia v regiónoch. Zároveň bude potrebné mať nejakú víziu, aký priemysel tu chceme mať v horizonte desiatich rokov a kde peniaze investovať alebo kde trh rozhodne inak,“ zdôrazňuje Richard Filčák.

S tým súhlasí aj výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský. Klimatická zmena je podľa neho veľmi vážna hrozba, ktorá tu bude desaťročia. Je dôležité priemysel k sústavnej dekarbonizácii motivovať.

„Mohol by v rámci Plánu obnovy napríklad vzniknúť program, ktorý by dorovnával ceny zelenších riešení k tým emisným,“ navrhuje Kvasňovský.

Bez reformy sietí to nepôjde

Plán obnovy má prepojiť reformy s investíciami a malo by to ísť aj v tomto poradí, tvrdí Lívia Vašáková.

„Ak hovoríme o reformách napríklad v teplárenstve, ktoré ma zastaralú reguláciu možno na úrovni 19. alebo 20. storočia, takže môžete len ťažko očakávať, že ak do takéhoto sektora nalejete investície, tak že sa veľa zmení,“ upozorňuje poradkyňa premiéra.

Slovensko má podľa nej ambíciu dostať sa na vyššiu úroveň využívania obnoviteľných zdrojov. Ciele, ktoré si stanovila v oblasti obnoviteľnej energie sú však z hľadiska Európskej komisie nedostatočné.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví si nastavil priority jasne. Chce zmeniť reguláciu tak, aby bolo možné lepšie pripájať obnoviteľné zdroje, či už elektriny alebo tepla, pripomína Vašáková.

Bez investícií do stability siete sa ďalej nepohneme, súhlasí s ňou Richard Filčák.

„Musí dôjsť k tomu, že sa masívne zainvestuje do stability siete tak, aby bolo možné pripájať individuálnych výrobcov obnoviteľných zdrojov energie. Znamená to dohodnúť sa s elektrárňami, distribútormi na tom, že štát zainvestuje zdroje, ktoré budú vyrovnávať napätie, zainvestuje do prípravy prostredia,“ navrhuje Filčák.

Podľa neho sa ukazuje sa, že napríklad pri obnoviteľných zdrojoch nie je podstatné, koľko peňazí dáme na granty, ale dôležitá je stabilita podnikateľského prostredia, garantované ceny energie a hlavne to, aby boli zdroje možné do siete pripojiť.

Podľa Richarda Kvasňovského je dôležité, že Európska komisia necháva otvorené možnosti a v prípade technológií a zdrojov nevsádza na jednu kartu.

„V sieti môže väčšie množstvo obnoviteľných zdrojov vytvárať nestabilitu spôsobenú výkyvmi počasia. Podobne aj pri doprave, elektromobily sa môžu využívať v rámci lokálnej dopravy v mestách, kým plynárenská mobilita môže byť pri diaľkovej doprave,“ upozorňuje výkonný riaditeľ SPNZ Kvasňovský na potrebu technologickej pestrosti.

Dialóg nad politickými záujmami

Podľa Lucie Szabovej je podstatné, aby bola vláda pri tvorbe Plánu nadstranícka a nadrezortná a aby vnímala riešenie klimatickej krízy ako prioritu.

„Momentálne nevidíme snahu o dialóg, ale naopak pretláčanie straníckych záujmov a naháňanie politických bodov,“ upozorňuje Szabová.

Táto šanca je podľa Szabovej jedinečná, keďže ešte pred rokom sa nám o tých peniazoch ani nesnívalo.

„Petícia, ktorá bola vyzbieraná v rekordnom čase ukazuje, že aj bežní ľudia si uvedomujú túto hrozbu a mali by to reflektovať aj politické špičky,“ poukazuje na petíciu za vyššie klimatické ciele, ktorú v rekordnom čase podpísalo na Slovensku 120 tisíc ľudí.

Potrebu nadrezortnej komunikácie zdôrazňuje aj Lívia Vašáková, koordinátorka dokumentu Zelená ekonomika.

„V súčasnosti intenzívne komunikujeme s rezortami, lebo oni budú nositelia reforiem. Zmeny, ktoré navrhujeme, budú mať priemet v legislatíve na úrovni rezortov, preto si musia rezorty tieto reformy osvojiť,“ vysvetľuje.

Ako ďalej?

Finálnu podobu národného reformného plánu by malo Slovensko poslať Európskej komisii do 30. apríla budúceho roku.

Minister financií pri predstavovaní návrhu reformného plánu začiatkom októbra avizoval, že budú nasledovať konzultácie s verejnosťou.

Zatiaľ je zriadená emailová adresa, kam môže verejnosť posielať svoje podnety a pripomienky, približuje Vašáková prvé kroky zapájania verejnosti do tvorby Plánu obnovy.

„Plánujeme vytvoriť webstránku, kde budeme informovať o stretnutiach, ktorých sa zúčastňujú predstavitelia rezortov, budú tam hlavné dokumenty, ktoré sa týkajú plánu obnovy. Budeme na nej informovať o plánovaných podujatiach. Pripravujeme aj sériu diskusií s  predstaviteľmi odbornej verejnosti. Berieme participáciu verejnosti vážne,“ zdôrazňuje Lívia Vaššáková.

Potrebu vzájomného dialógu zdôraznila aj Lucia Szabová.

„Firmy aj záujmové združenia by mali hľadať vzájomný dialóg a všetci by mali mať na pamäti, čo je náš cieľ. Cieľ je veľký – znížiť emisie skleníkových plynov a pripraviť ľudí na situáciu, ktorá nás čaká a neminie,“ upozorňuje Szabová.

Proces by mal pokračovať komplexnou diskusiou, podobnou ako aj dnes, aby sme rôzni zástupcovia sektorov spolu diskutovali a nachádzali riešenia, súhlasí Richard Kvasňovský.