Plány obnovy sú v rozpore s klimatickými cieľmi Únie, varujú zelení europoslanci. Problém má aj Slovensko

Spolupredsedníčka skupiny Zelených/Európska slobodná aliancia v Európskom parlamente Ska Keller. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

V lete by členské štáty mali dostať prvé peniaze na ekonomický reštart po koronakríze. Zelení europoslanci varujú, že väčšina plánov nie je v súlade s európskymi cieľmi znižovania emisií. V slovenskom im prekáža podpora plynových kotlov.

„Od budúceho týždňa začne Európska komisia schvaľovať národné plány, aby ich mohla prijať Rada Európskej únie. Je to historický úspech,” povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen na minulotýždňovom pléne europarlamentu v Štrasburgu.

Lídri 27 členských štátov Únie sa v júli 2020 dohodli na ozdravnom pláne vo forme grantov a výhodných pôžičiek vo výške 750 miliárd eur. Národné plány obnovy a odolnosti majú priniesť reformy na oživenie ekonomík po koronakríze a zároveň nasmerovať členské štáty k uhlíkovej neutralite. Na zelené opatrenia je preto vyčlenených 37 percent všetkých prostriedkov. Prvé platby, zálohy vo výške 13 percent prisľúbených súm, by mohli členské štáty dostať už v júli.

Podľa frakcie Zelených/Európska slobodná aliancia (Greens/EFA) v Európskom parlamente však plány obnovy, ktoré členské štáty zaslali Komisii, nesmerujú k dosiahnutiu nulových emisií.

„Hrozí, že súčasné plány budú len ďalších cvičením v greenwashingu. To podkopáva dôveryhodnosť Európskej zelenej dohody,“ upozornil belgický europoslanec Philippe Lamberts jeden z predsedov poslaneckej skupiny.

liste šéfke komisie EÚ Ursule von der Leyen a ďalším úradníkom EÚ poslanci Európskeho parlamentu vyjadrili poľutovanie nad tým, že „sa nerobí dosť na zabezpečenie toho, aby národné plány dodržiavali literu – a ducha – zákona“.

Pripomienkové konanie ukázalo nespokojnosť verejnosti s prípravou plánu obnovy

Odborná verejnosť kritizuje vládu za nedostatočnú diskusiu ohľadom prípravy Národného plánu obnovy a odolnosti. Podľa ministerstva financií je slovenský reformný dokument v zahraničí vnímaný ako ukážkový. 

Zlá klasifikácia opatrení

Komisia požadovala, aby plány pri klasifikácii zelených investícií rešpektovali „zásadu významne nepoškodiť“ keď posudzujú či sú investície zelené alebo nie.

Tento princíp členské štáty často obchádzali alebo ignorovali. To podľa europoslancov môže viesť ku greenwashingu, teda k tomu, že sa investície nepravdivo označia ako zelené. Hrozí, že Komisiou požadovaných 37 percent financií, ktoré majú ísť na zelené opatrenia, nebude vynaložených správne, varujú europoslanci.

liste uvádzajú zoznam prípadov, kedy členské štáty porušili alebo nenaplnili usmernenia Komisie. Analýza sa týka 20 členských štátov, ktoré už predložili svoje národné plány obnovy.

V prípade slovenského plánu obnovy zelení europoslanci vypichli plánované investície do plynových kotlov pri obnove 30 tisícov rodinných domov. Nepáči sa im, že podpora kotlov na zemný plyn je v pláne obnovy prezentovaná ako opatrenie na zvýšenie energetickej efektívnosti, aj keď ide o investíciu do fosílneho plynu.

Zelení tiež upozorňujú, že investície do hybridných vozidiel, ktoré plánujú Nemecko, Francúzsko a Česká republika, boli nesprávne identifikované ako zelené, hoci sú v rozpore s Európskou zelenou dohodou. Podobne chybné je zaradenie verejnej dopravu v Poľsku a Slovinsku

Podľa europoslancov nie je možné rátať ako zelené opatrenie ani nákup naftových traktorov, ktoré plánuje Taliansko.

„Žiadne investície do fosílnych palív by nemali byť označené ako dôležité pre klímu,“ upozorňujú zelení europoslanci v liste. Požadujú, aby Komisia pri hodnotení plánov dôslednejšie presadzovala zásadu „nespôsobiť významnú ujmu“.

Budaj: Chceme dostať peniaze na obnovu budov bližšie k ľuďom

Štedrá alokácia na obnovu rodinných domov a lepšia dostupnosť dotácií. To sú hlavné prínosy súčasného návrhu Plánu obnovy a odolnosti v oblasti obnovy budov, zhodujú sa odborníci. Medzi negatíva radia investície do plynových kotlov a nedostatočné riešenie energetickej chudoby.

Ešte je čas plány napraviť

Európske environmentálne organizácie a think-tanky dospeli pri analýze plánov obnovy k podobným záverom ako európski Zelení.

Do 37 percent opatrení proti klimatickej zmene sú podľa nich zahrnuté aj výdavky, ktoré by nemali byť klasifikované ako „priaznivé pre klímu”. Podľa organizácií pri mnohých navrhovaných investíciách nie je dodržaný princíp nespôsobiť výraznú ujmu a mnohé časti národných plánov nie sú v súlade s európskymi environmentálnymi politikami.

Zdroj: E3G

Európsky think-tank E3G zameraný na klimaticky udržateľnú energetickú politiku upozorňuje, že tento trend je možné ešte zvrátiť. „Rozhodnutia prijaté v nadchádzajúcich týždňoch, najmä počas oficiálneho preskúmania národných plánov, môžu pomôcť usmerniť Úniu smerom k ekologickej obnove. Sú dôležitým testom dôveryhodnosti, či to Európska komisia myslí s Európskou zelenou dohodu vážne,” uvádza think-tank v správe o národných plánoch obnovy.

Ako ďalej?

Od konca apríla do konca minulého týždňa členské štáty predložili eurokomisii na schválenie 23 národných investičných a reformných plánov. Európska exekutíva má dva mesiace na to, aby rozhodla o konečnom stanovisku, ktoré musí prijať Rada EÚ zastupujúca členské štáty. Rada bude mať jeden mesiac na prijatie rozhodnutia.

Predsedníčka Komisie Von der Leyen ocenila, že sa členským štátom podarilo dohodnúť na celkovom objeme pomoci. Vyzdvihla aj rýchlosť rozhodovania európskych inštitúcií vzhľadom na komplikovaný proces schvaľovania. „Medzi vlaňajším júlovým summitom a schválením prvých plánov nám to trvalo necelý rok,” skonštatovala.
Podľa jej slov Únia spustila bezprecedentnú finančnú pomoc „rekordnou rýchlosťou”. Zdôraznila, že plán obnovy po koronakríze predstavuje „najväčší projekt hospodárskeho ozdravenia v Európe od prijatia Marshallovho plánu”. Marshallov plán bol rozsiahly americký program finančnej pomoci, ktorý pomohol Európe s hospodárskou obnovou po druhej svetovej vojne.

Slovenský plán obnovy je založený na zastaraných klimatických cieľoch, upozorňujú aktivisti

Analýza skupiny Bankwatch upozorňuje, že slovenský plán obnovy je založený na zastaraných klimatických cieľoch vyplývajúcich z národného energetického a klimatického plánu. Envirorezort hovorí, že na tom nezáleží.

Slovenský Národný plán obnovy a odolnosti počíta s viac ako tromi miliardami pre …

Europarlament chce viac transparentnosti

Možnosť dohliadať nad hodnotenie a implementáciu národných plánov obnovy a odolnosti požadujú aj poslanci ostatných frakcií Európskeho parlamentu. V uznesení, ktoré prijali minulý týždeň, europoslanci chcú, „aby boli  príslušné výbory Parlamentu informované o predbežných zisteniach týkajúcich sa plnenia dohodnutých míľnikov a cieľov v národných plánoch obnovy a odolnosti“.

Poslanci zhodli na tom, že „plná transparentnosť a dohľad Parlamentu zabezpečia a posilnia demokratickú legitimitu a zapojenie občanov do plánu obnovy“.

Europoslanci apelujú na Komisiu, aby realizáciu plánov obnovy zo strany členských štátov podmienila konzultáciami so zainteresovanými stranami. Implementácia, prípadné zmeny alebo dodatky k plánov obnovy tak majú členské štáty konzultovať s občianskou spoločnosťou, miestnymi a regionálnymi orgánmi a iných zainteresovaných strán.