Plynárenské spoločnosti predstavili plán pre Európsku vodíkovú infraštruktúru. So Slovenskom sa v ňom neráta

[EPA-EFE/Focke Strangmann]

Skupina jedenástich európskych plynárenských spoločností plánuje v deviatich európskych krajinách vybudovať vodíkovú infraštruktúru s dĺžkou takmer 23 tisíc km. Slovensko napriek svojim ambicióznym plánom s vodíkom v tejto skupine štátov chýba.

Navrhovaná vodíková infraštruktúra má fungovať súbežne s plynovodmi. Podľa správy má ísť cez Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Holandsko, Belgicko, Českú republiku, Dánsko, Švédsko a Švajčiarsko.

„Považujeme Európsku vodíkovú infraštruktúru za chýbajúcu časť skladačky pri dekarbonizácii energetického sektora,“ uvádzajú plynári v dokumente.

Víziu Európskej vodíkovej infraštruktúry (European hydrogen backbone) predstavili 17. júla prevádzkovatelia prenosových sústav Enagás, Energinet, Fluxys Belgium, Gasunie, GRTgaz, NET4GAS, OGE, ONTRAS, Snam, Swedegas (Nordion Energi), Teréga a poradenská spoločnosť Guidehouse.

Plánovaná infraštruktúra má prepojiť budúce strediská výroby vodíka s miestami dopytu v celej Európe. Mala by spájať priemyselné centrá, zariadenia na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka a veľké elektrárne na výrobu obnoviteľnej energie v Severnom mori ako aj solárne elektrárne na juhu Európy.

Slovensko v pláne nefiguruje

Autori iniciatívy upozorňujú, že aj keď niektoré krajiny nie sú zahrnuté v pláne základnej vodíkovej infraštruktúry, neznamená to, že by týmto krajinám chýbali ambície v uplatnení vodíka.

„Pri výbere krajín sa nezohľadnili možnosti a plány, ktoré majú s vodíkom jednotlivé členské štáty,“ uviedla Camilla Palladino, výkonná viceprezidentka spoločnosti Snam, talianskeho plynárenského prevádzkovateľa, v tlačovej správe.

So Slovenskom sa pri budovaní vodíkovej infraštruktúry zatiaľ nepočíta. Vyjadrenie ministra hospodárstva Richarda Sulíka svedčia tom, že Slovensko má záujem byť aktívnym hráčom pri využívaní vodíka.

Rezort hospodárstva vo svojom vyjadrení pre EURACTIV uviedol, že minister je pripravený    podporovať výskum a vývoj, budovanie infraštruktúry, vodíkovú dopravu či väčšie využívanie vodíka v priemysle na Slovensku.

„V krátkej dobe by mala vzniknúť ucelená národná stratégia rozvoja vodíka, ktorá bude obsahovať postupy a ciele, ktoré chce Slovensko pri využívaní vodíka dosiahnuť,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva.

Na brífingu po konferencii Vodíková budúcnosť Slovenska minister Sulík povedal, že s využitím vodíka ráta na Slovensku najmä v nákladnej, diaľkovej a individuálnej doprave. Líder hospodárstva plánuje čo najskôr vypísať verejné obstarávanie na dodanie prvých štyroch až šiestich vodíkových čerpacích staníc, ktoré budú na dobudované na miestach, kde už existujú čerpacie stanice na stlačený plyn.

Rezort hospodárstva tiež počíta s realizáciou pilotného projektu „obstarania kompletnej autobusovej flotily na vodík,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva.

V Košiciach by malo podľa vyjadrenia rezortu vzniknúť Národné vodíkové výskumné centrum, ktoré bude zamerané na vývoj technológií využitia vodíka. „Slovensko je preto pripravené podporiť, resp. zapojiť sa do relevantných iniciatív,“ hovorí sa v dokumente.

Vláda nevidí po kríze budúcnosť dopravy v elektromobilite, staviť chce na vodík

Minister hospodárstva Richard Sulík hovorí, že pri naštartovaní ekonomiky po koronakríze nevidí budúcnosť automobilovej dopravy na Slovensku nutne v elektromobilite. Perspektívnejšie je podľa neho využiť v osobnej doprave vodík. Európska komisia pritom vníma vodík ako prostriedok dekarbonizácie nákladnej a diaľkovej cestnej dopravy.

Skupina plynárenských spoločností v dokumente uvádza, že vodíková infraštruktúra bude nakoniec pokrývať celú Európsku úniu. Iniciátori vyzývajú ďalšie európske plynárenské spoločnosti, aby sa zapojili do ďalšieho rozvoja tohto plánu.

Nízka cena projektu

Prevádzkovatelia plynovodov tvrdia, že výstavba vodíkovej infraštruktúry uľahčí rozširovanie výroby a využívania vodíka. V dokumente konštatujú, že náklady na európsky projekt vybudovania vodíkovej infraštruktúry by mali byť v porovnaní s predpokladanou veľkosťou trhu s vodíkom veľmi nízke.

Cieľom plánovanej vodíkovej siete je rozhýbať trh s vodíkom a uľahčiť vývoj ponuky a dopytu, uvádzajú iniciátori v dokumente. Predpokladajú, že keď sa objemy a vzdialenosti prepravy vodíka zvýšia, stane sa vodíková infraštruktúra nákladovo efektívnou.

Podľa predbežného odhadu uvedeného v správe by navrhovaná sieť mala byť schopná do roku 2040 prepraviť viac ako 1 130 TWh ročného dopytu po vodíku v Európe a náklady by sa mali vyšplhať do výška 27 až 64 miliárd eur.

Relatívne nízka cena projektu odráža predpoklad, že až 75 percent vodíkovej infraštruktúry bude pozostávať z plynovodov, ktoré sú v súčasnosti využívané na prepravu zemného plynu. Správa predpokladá, že objem prepravovaného plynu sa bude kontinuálne znižovať a plynovody bude možné prispôsobiť preprave vodíka.

Iniciatíva prevádzkovateľov plynovodu sa odvoláva na Stratégiu na integráciu energetického systému a Vodíkovú stratégiu, ktoré začiatkom júla predstavila Európska komisia. V oboch sa spomína cieľ vybudovať do roku 2050 špecializovanú infraštruktúru na prepravu vodíka.

Európska komisia považuje vodík za kľúčový prostriedok na dekarbonizáciu priemyselných odvetví, ako aj nákladnej a leteckej dopravu. Môže sa tiež používať ako spôsob uskladnenia vyrobenej elektrickej energie.

S cieľom povzbudiť vznikajúci európsky vodíkový priemysel Európska komisia zriadila Európsku alianciu pre čistú vodík, ktorá spája vedúcich predstaviteľov priemyslu, občiansku spoločnosť, ministrov národnej a regionálnej správy a Európsku investičnú banku.

Komisia predstavila stratégiu pre integráciu energetického systému a stratégiu pre vodík

Čistá planéta a silnejšia ekonomika, to sú hlavné ciele stratégie EÚ pre integráciu energetického systému a stratégie EÚ pre vodík, ktoré v stredu predstavila Európska komisia.

Problémom sú kompresory

Iniciatíva ráta s tým, nakoniec vzniknú dve paralelné siete – jedna bude prepravovať výhradne vodík, kým druhá biometán. To však neznamená, že celkové množstvo potrubí zdvojnásobí, uvádza sa v správe.

Do roku 2040 bude sieť plynovodov oveľa menej využívaná a predpokladá sa, že bude prepravovať len polovicu dnešných objemov zemného plynu. Potrubia, vybudované na prepravu zemného plynu, by sa preto mohli namiesto toho uvoľniť na prepravu vodíka.

Podľa prevádzkovateľov sietí je opätovné využitie plynovodov na prepravu vodíka uskutočniteľné, aj keď existujú lokálne rozdiely v umiestnení napríklad z dôvodu tlaku, rozmerov a stavu existujúcich potrubí.

„Samotné potrubia potrebujú malé úpravy,“ hovorí skupina. „Počiatočné diskusie s výrobnými spoločnosťami naznačujú, že kapitálové náklady na opätovné použitie existujúcich plynovodov predstavujú 10 – 25% nákladov na výstavbu nových vyhradených vodíkových potrubí,“ uvádza sa v správe.

Väčšou výzvou sú podľa dokumentu kompresorové stanice, ktoré by sa z dôvodu fyzikálnych vlastností vodíka museli úplne nahradiť. Názory prevádzkovateľov prenosových sústav a spoločností vyrábajúcich kompresory sa v tomto bode líšia.

„Zatiaľ čo niektorí vidia potenciál pre prispôsobenie existujúcich staníc, iné štúdie naznačujú, že existujúce stanice nemusia byť vhodné pre vyššie objemy vodíka,“ hovorí skupina. Celkovo bude odhadom 60 percent celkových investičných nákladov súvisieť s prispôsobením existujúcich potrubí a zvyšných 40 percent nákladov budú predstavovať nové kompresné zariadenie, uvádza sa v správe.

Ide o financovanie plynu, upozorňujú environmentalisti

Podľa organizácie Corporate Europe Observatory, ktorá monitoruje lobbing firiem v európskych inštitúciách, sa plynárenské spoločnosti hlásia k rozvoju vodíka a súvisiacej infraštruktúry kvôli tomu, aby si zabezpečili financovanie z verejných zdrojov v rámci Európskej zelenej dohody.

Bruselská organizácia v analýze upozorňuje, že financovanie plynu môže pokračovať cez rôzne nástroje, ktoré by mali slúžiť na podporu cieľov Európskej zelenej dohody.

Príkladom môže byť program Horizon, z ktorého má až 35 percent smerovať do inovatívnych riešení v oblasti klímy, a v ktorom sa konkrétne hovorí o podpore vodíka. Z Fondu Invest EU, ktorý je ďalším z finančných nástrojov zelenej dohody EÚ, má ísť až 30 percent financií na boj proti zmene klímy. Financovanie plynovej infraštruktúry z tohto nástroja však vylúčené nie je, upozorňuje organizácia.

Podľa Corporate Europe Observatory to platí aj pre Vodíkovú stratégiu EÚ. Tá podľa organizácie  otvára dvere financovaniu plynu, keďže sa v nej do roku 2050 ráta s investíciami do „nízkouhlíkového fosílneho vodíka.“ Spolu s technológiou zachytávania a uskladňovania uhlíka majú investície do fosílneho vodíka dosiahnuť výšku od troch do 18 miliárd eur, tvrdí Corporate Europe Observatory. Stratégia uprednostňuje zelený vodík, ale necháva priestor pre financovanie fosílnych palív, uvádza organizácia v analýze.

Financovanie zemného plynu môže pokračovať aj prostredníctvom kľúčovej Finančnej inštitúcie Európskej únie – Európskej investičnej banky, upozorňuje Corporate Europe Observatory.

Banka sa koncom minulého roku zaviazala, že od roku 2022 stopne investície do projektov zameraných na plyn a ropu. Zároveň však podpísala dohodu s Radou pre vodík, čo je globálna iniciatíva zastupujúca záujmy energetických, dopravných a priemyselných organizácií.

Podľa dohody bude banka radiť a pomáhať spoločnostiam pri investičných projektoch týkajúcich sa vodíka. Typ vodíka, ktorý bude podporovaný, však v dohode uvedený nie je uvedený. Preto existuje riziko, že sa táto schéma použije na financovanie „modrého“ vodíka vyrobeného z fosílnych plynov, upozorňuje bruselská organizácia Corporate Europe Observatory.

Vazil Hudák: Útlm financovania plynu by mal byť postupný, nie šokový

Slovensko potrebuje legislatívu, ktorá podporí využitie obnoviteľných zdrojov, hovorí VAZIL HUDÁK. Z postu viceprezidenta Európskej investičnej banky odchádza budovať český Národný rozvojový fond.

Vodík len za určitých podmienok

Opatrne sa o vodíkových ambíciách Európskej komisie vyjadruje aj predseda Výboru pre životné prostredie Európskeho parlamentu Pascal Canfin (Renew Europe).

Podľa neho by Európska komisia nemala stavať svoje plány s vodíkom na podpore plynárenskej infraštruktúry.

„Nechápem, prečo by sme napríklad mali financovať plynové projekty na základe jediného prísľubu, že za dvadsať rokov sa fosílny plyn plne nahradí zeleným vodíkom,“ hovorí šéf envirovýboru Európskeho parlamentu v rozhovore pre EURACTIV.com. Podľa neho nie je vodík za každých okolností ekologickým riešením.

„Za určitých podmienok však môže vodík zohrávať hlavnú úlohu pri transformácii energetiky,“ pripúšťa Pascal Canfin.