Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Veľké solárne kapacity sa momentálne nepripájajú. [EPA-EFE/Pavlo Palamarchuk]

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

Aktualizované 14. februára o stanovisko ministerstva hospodárstva. 

Slovensko sa vzďaľuje od svojho cieľa pre podiel obnoviteľných zdrojov energie.

Ten je pre rok 2020 stanovený na 14 percent. V roku 2017 však Slovensko dosiahlo len 11,5 percenta, pričom podiel klesol už druhým rokom za sebou. Ukazujú to údaje Európskeho štatistického úradu zverejnené v utorok (12. februára).

Pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) dáva Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) za vinu aj ministerstvu hospodárstva. „Nedá sa povedať, že by Slovenská republika nerobila nič. Jednoznačne však takmer nič nerobí, čo sa týka podpory obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike,“ komentuje pre EURACTIV.sk člen výkonného výboru SAPI Ján Karaba.

V roku 2017 sa zároveň na Slovensku spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie najviac zvýšila končená spotreba energie, a to o 7 percent. Slovenský HDP v tomto roku medziročne vzrástol o 3,2 percenta. To znamená, že krajine sa nedarí oddeliť spotrebu energie od ekonomického rastu a posilňovať tak energetickú účinnosť.

Návrat pred rok 2014

V roku 2017 klesol podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej končenej spotrebe energie Slovenska na 11,5 percenta. V roku 2016 malo 12 percent, v roku 2015 bolo na úrovni 12,9 percenta. Štatisticky sa Slovensko vrátilo pred rok 2014, kedy bol podiel 11,7 percenta.

„Pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie bol spôsobený nižším rastom využívania obnoviteľných zdrojov energie v porovnaní s rastom konečnej energetickej spotreby. Rast spotreby elektriny a najmä značný nárast využívania motorových palív, ktoré spôsobili dynamický rast spotreby energie, sú odrazom hospodárskeho rastu Slovenska. Prioritou Slovenskej republiky z dlhodobého hľadiska je najmä energetická efektívnosť, ktorá vedie k znižovaniu spotreby energie, a teda k úspore fosílnych palív a emisií skleníkových plynov,“ reagoval na najnovšiu štatistiku pre EURACTIV.sk tlačový odbor ministerstva hospodárstva.

Podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie v roku 2017. [Eurostat]

Spomedzi všetkých 28 členských štátov Únie skončilo Slovensko v podiele obnoviteľných energií na deviatom mieste odzadu. Nižší podiel malo v roku 2017 napríklad Spojené kráľovstvo či Holandsko.

Z krajín Vyšehradskej skupiny skončilo horšie len Poľsko (10,9 percenta). Lepšie ako Slovensku sa darilo Maďarsku (13,3) aj Česku (14,8). Oba štáty – na rozdiel od Slovenska a Poľska – zároveň prekročili národné ciele pre rok 2020.

V Európe vedie Švédsko

Najvyšší podiel obnoviteľných energií dosiahlo v Únii Švédsko so 54,5 percentami. Na opačnom konci rebríčka je zase Luxembursko so 6,4 percentami.

Slovensko nepatrí medzi štáty, ktoré sú najviac vzdialené od svojho cieľa pre rok 2020. Tými boli v roku 2017 Holandsko (7,4 percentuálneho bodu) a Francúzsko (6,7). Cieľ naopak najviac prekročili Bulharsko (2,7) a Česko (1,8).

Celoeurópsky cieľ pre rok 2020 je 20 percent. V roku 2017 bol celoeurópsky podiel 17,5 percenta. Medziročne zaznamenala Európska únia nárast, čo platí aj pre polovicu jej členských štátov.

Pre rok 2030 je už stanovený nový cieľ – 32 percent. Na národných cieľoch sa musí Európska komisia s členskými štátmi ešte len dohodnúť.

Najväčší nárast spotreby

Eurostat 7. februára zverejnil najnovšie štatistiky o energetickej účinnosti. Slovensko je podľa nich krajinou, ktorá v roku 2017 medziročne najviac zvýšila konečnú spotrebu energie – o 7 percent. Druhý najvyšší nárast zaznamenala Malta (6,7 percenta), tretí Poľsko (6,5).

Pokles končenej spotreby energie si pripísali len štyri členské štáty Únie: Belgicko (1,2 percenta), Spojené kráľovstvo (0,8), Taliansko (0,6) a Slovinsko (0,3).

Konečná spotreba energie v roku 2017. [Eurostat]

Tým pádom sa celoeurópska konečná spotreba energie medziročne zvýšila, a to o 1,1 percenta. V roku 2017 bola spotreba v Európe o 3,3 percenta vyššia ako cieľ stanovený pre rok 2020.

Vzhľadom na priemerný ročný pokles spotreby v rokoch 2006 – 2017 o 0,6 percentuálneho bodu to znamená, že Únii sa neporadí splniť cieľ stanovený pre rok 2020.

Slabá podpora štátu

Keďže spotreba energie na Slovensku rastie a obnoviteľné zdroje sa nerozvíjajú, ich podiel musí nevyhnutne klesať.

„Očakávam pokles aj v roku 2018 v súlade s trendmi a predpoveďami ministerstva hospodárstva o rastúcej spotrebe,“ hovorí Karaba zo SAPI.

Štátu vyčíta, že robí málo pre rozvoj obnoviteľných zdrojov. Za výnimku považuje program Zelená domácnostiam, ktorý z eurofondov spolufinancuje umiestňovanie solárnych panelov s kapacitou do 10 kW na strechách domov.

Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá program administruje, uvádza, že do roku 2018 pomohol zvýšiť celkový inštalovaný výkon obnoviteľných zdrojov o 141 MW. Zelená domácnostiam Je jediný spôsob rozvoja obnoviteľných zdrojov, keďže pre pripájanie zdrojov s kapacitou nad 10 kW platí od roku 2014 stop-stav.

Koniec stop-stavu?

Distribučné spoločnosti vyhlásili stop-stav s odôvodnením, že na masívnejšie pripájanie nie sú ich siete technicky pripravené. Neoficiálnym dôvodom je však historický dlh, ktorý im vznikol ako administrátorom doplatkov na vykúpenú zelenú energiu.

„Stop-stav je zásadná brzda,“ hovorí Karaba, „súkromný sektor má záujem o výstavbu nových zdrojov aj bez výkupných cien.“

Slovensko stále nevie, koľko obnoviteľných zdrojov môže ešte pripojiť

Parlament schválil nový zákon o zelených energiách, odborná diskusia však trpí nedostatkom technických dát. Ani novej štúdii výrobcov sa nepodarilo zistiť, aký je aktuálny slovenský potenciál.

Zákon o obnoviteľných zdrojoch schválený vlani vytvoril podmienky pre ukončenie stop-stavu. Zúčtovateľnom podpory bude totiž Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý je vo vlastníctve štátu. Na doplatky po novom už navyše nebudú mať nárok zdroje s kapacitou nad 500 kW.

Cena ich elektriny bude stanovená v aukciách. Karaba však vidí aukcie v blízkej budúcnosti skepticky vzhľadom na štádium ich pripravenosti. Za „jednu z najväčších energetických revolúcií“ považuje zavedenie inštitútu lokálneho zdroja v novom zákone. Ten umožní inštalovanie zdrojov s kapacitou do 500 kW pre vlastnú spotrebu, pričom do siete potečie len 10 percent ich elektriny.