Pomôže koronavírus klíme alebo ohrozí európske snahy o uhlíkovú neutralitu?

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Napriek dočasnému poklesu emisií môže kríza spôsobená koronavírusom boj proti klimatickej zmene ohroziť. Z Česka a Poľska sa už ozývajú hlasy, aby Európska únia nateraz zabudla na svoje klimatické ambície.

Zrušené lety, zatvorené obchody, obmedzenie výroby. Opatrenia spojené s pandémiou koronavírusu si vo viacerých krajinách prispeli k zníženiu emisií. V Číne vo februári klesli emisie v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o štvrtinu, satelitné snímky zas ukazujú výrazné obmedzenie emisií oxidov dusíka nad Talianskom.

Nie je však jasné, ako dlho situácia vydrží. Svetové emisie CO2 prudko klesli aj počas finančnej krízy v roku 2009, potom sa však rýchlo dostali na pôvodnú trajektóriu.

Riešenie pandémie a následného spomalenia ekonomiky môžu navyše odviesť pozornosť od boja proti globálnemu otepľovaniu. Českí a poľskí predstavitelia už naznačili, že by sa Európska únia mala sústrediť len na riešenie koronavírusu a na čas zabudnúť na svoje klimatické ambície, medzi ktoré patrí dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu.

Predstavovanie novej klimatickej legislatívy zas pravdepodobne spomalí súčasné obmedzené fungovanie európskych inštitúcií.

COVID-19: Česi už bez rúška von nemôžu, Rusi šíria o nákaze falošné správy

Česká vláda obmedzila pohyb na verejnosti pre ľudí bez rúška. Ruší sa súťaž Eurovízia aj festival Glastonbury. 

Česko radí zabudnúť na zelenú dohodu

„Európa by mala teraz zabudnúť na Európsku zelenú dohodu a mala by sa sústrediť na koronavírus,“ vyhlásil v pondelok (16. marca) český premiér Andrej Babiš. Namiesto podpory zelenej ekonomiky a dosahovania klimatickej neutrality by mala podľa neho Európska únia nasmerovať prostriedky k podnikom, ktoré bojujú s dôsledkami šírenia nového typu koronavírusu. Informuje o tom EURACTIV.cz.

Ešte ostrejšie sa v rozhovore pre Deník.cz vyjadril český minister priemyslu, obchodu a dopravy Karel Havlíček. Európska únia by sa podľa neho mala „vrátiť späť na zem“ a opustiť „nesplniteľné predstavy“, že sa jej do roku 2030 podarí znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent oproti hodnotám z roku 1990.

Financie z európskych štrukturálnych fondov, ktoré boli vyčlenené na znižovanie emisií chce minister využiť na posilnenie ekonomiky napadnutej koronavírusom. „My to budeme robiť úplne brutálne a nebudeme Európskej komisii ustupovať. Nemôžeme myslieť na ambície zelenej Európy v momente, keď kolabuje jedna firma za druhou,“ vyhlásil minister.

Slovensko chce flexibilitu

Slovensko sa zatiaľ k obmedzeniu klimatických ambícií nevyjadrilo. Nastupujúca podpredsedníčka vlády pre eurofondy Veronika Remišová len informovala, že sa bude snažiť vyjednať flexibilitu pre využitie zostávajúcich peňazí z eurofondov na boj proti koronavírusu.

„Budeme žiadať Európsku komisiu, aby sme mohli nevyčerpaný balík peňazí použiť na stabilizáciu ekonomiky a podporu zdravotníckych zariadení počas krízy spôsobenej koronavírusom. Aby mohli byť tieto peniaze použité na nákup zdravotníckych pomôcok, vybavenia nemocníc, pomoc malým a stredným podnikom, na záchranu pracovných miest a stabilizáciu ekonomickej situácie,“ informovala Remišová na sociálnej sieti v stredu (18. marca).

Európska komisia už minulý týždeň navrhla, že tento rok nebude vymáhať od členských štátov vrátenie nevyčerpaného predbežného financovania cez štrukturálne fondy. To predstavuje asi osem miliárd eur z rozpočtu EÚ, ktoré štáty budú môcť použiť na národné spolufinancovanie projektov z eurofondov vo výške asi 29 miliárd eur.

Aktivity EÚ v boji proti pandémii COVID-19 (INFOGRAFIKA)

Únia v reakcii na pandémiu upravuje svoje pravidlá vo viacerých oblastiach, mobilizuje pomoc z európskeho rozpočtu, robí opatrenia v menovej politike a koordinuje ochranné kroky. Pozrite si prehľad.

Európska komisia: Práca na zelenej dohode pokračuje

Spomalenie boja proti zmene klímy naznačuje aj Poľsko, ktoré sa ako jediný členský štát EÚ ešte nepripojilo k cieľu dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Štátny tajomník ministerstva štátneho majetku Janusz Kowalski v utorok (17. marca) vyhlásil, že Európska únia by mala zrušiť svoj systém obchodovania s emisiami alebo z neho aspoň vylúčiť Poľsko.

„Následky boja s koronavírusom budú bolestivé. Je jasné, že krajiny budú hľadať peniaze na pomoc svojim podnikom a občanom,“ povedal pre agentúru Reuters. Systém by mal byť podľa Kowalskeho zrušený od 1. januára 2021 a očakáva, že jeho návrh podporia aj ďalšie krajiny zo strednej a východnej Európy.

Európska exekutíva v reakcii na Kowalskeho uviedla, že nebude špekulovať o potenicálnych dopadoch koronavírusu na jednotlivé oblasti legislatívy. Zdôraznila však, že práce na Európskej zelenej dohode pokračujú.

„Klimatická kríza je stále realitou a potrebuje našu nepretržitú pozornosť a snahy,“ uviedla Komisia. Podobne reagovala aj na vyjadrenia českého premiéra. Hovorkyňa Komisie Vivian Loonela pred novinármi uviedla, že aj keď Brusel sleduje pandémiu „hodinu po hodine“, Európska zelená dohoda ostáva „paralelnou prioritou“.

Poľsko sa k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 nepripojí, ostatní sa dohodli

K uhlíkovej neutralite do roku 2050 sa nakoniec zaviazali aj Česká republika a Maďarsko. Presvedčil ich prísľub akceptácie národnej voľby energetického mixu a zmienka o jadrovej energii.

Kríza ako príležitosť

Podporu komisii vyjadrila aj rakúska ministerka pre klímu Leonore Gewssler. „Nesúhlasím s Andrejom Babišom,“ povedala pre EURACTIV.com. Ministerka zdôrazňuje, že klimatická zeman predstavuje „existenčnú krízu“, ktorá sa dá riešiť len ekonomickým programom akým je Európska zelená dohoda.

Európa podľa nej už teraz musí začať plánovať stimuly, ktoré využijem po skončení pandémie. „Starý model rastu založený na fosílnych palivách je vecou minulosti,“ zdôrazňuje.

Podobne sa pre EURACTIV.com vyjadril aj francúzsky europoslanec a šéf parlamentného výboru pre životné prostredie a verejné zdravie Pascal Canfin.

„Po vrchole krízy, keď nastane čas naštartovať zotavenie ekonomiky, budeme na križovatke: akékoľvek investície do infraštruktúry, či už v stavebníctve alebo automobilovom priemysle, musí byť v súlade s klimatickými cieľmi. Máme možnosť spraviť z tejto krízy príležitosť pre klímu – využime ju,“ vyhlásil.

Spomalenie práce

Napriek vyjadreniam sa však zdá že práce na zelenej legislatíve koronavírus predsa len ovplyvní. Podľa portálu EURACTIV.com Komisia pravdepodobne o niekoľko týždňov odloží predstavenie stratégie ochrany biodiverzity alebo poľnohospodárskej stratégie „z farmy na stôl“. Obe mali byť zverejnené ešte v marci.

Väčšina euroúradníkov pracuje z domu, čo podľa EURACTIV.com v pondelok spôsobilo výpadok interných serverov Komisie. Dôsledkom je, že úradníci nemôžu pracovať rovnakou rýchlosťou ako doteraz.

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za zelenú dohodu je zas do 20. marca v karanténe po tom, čo sa stretol s francúzskou štátnou tajomníčkou, u ktorej sa potvrdila nákaza koronavírusom. Napriek tomu, že podľa hovorkyne Komisie Timmermans nemá žiadne symptómy, jeho neprítomnosť pravdepodobne práce súvisiace so zelenou dohodou neurýchľuje.

Videokonferencie nie sú pre EÚ a zásadné rozhodnutia dobré riešenie

Snaha EÚ dosahovať konsenzus stojí aj na tom, že sa lídri môžu tvárou v tvár otvorene rozprávať za zatvorenými dverami. Nič z toho videokonferencie neponúkajú.