Potenciál Slovenska pre obnoviteľné energie je vyše 20 percent

Solárne panely na Zbojníckej chate [TASR/Milan Kapusta]

Európska únia môže spotrebu obnoviteľných zdrojov do roku 2030 zdvojnásobiť, a to s pozitívnou ekonomickou bilanciou, tvrdí Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu.

Ak chce Európska únia dodržať svoje klimatické záväzky nákladovo efektívnymi opatreniami, mala by do roku 2030 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie na 34 percent.

To je hlavné odporúčanie štúdie, ktorú v utorok 20. februára zverejnila Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu (IRENA).

Potenciál Únie pre rok 2030 je dvojnásobný oproti spotrebe v roku 2016. Vtedy dosiahol podiel obnoviteľných zdrojov 17 percent.

Slovensko je na tom podobne. V roku 2016 pokrývali obnoviteľné zdroje 12 percent jeho spotreby, podľa IRENA má potenciál vyše 20 percent.

V elektroenergetike však už krajina svoje možnosti dosiahla. Slovensko je navyše v scenári agentúry jediným štátom Únie, v ktorom je nákladovo efektívny potenciál obnoviteľných zdrojov nižší ako dnešný podiel na spotrebe elektriny. Budúcnosť obnoviteľných zdrojov na Slovensku vidí IRENA v doprave, priemysle a budovách.

Štúdia dáva za pravdu Parlamentu

„Európska únia môže zvýšiť podiel obnoviteľnej energie vo svojom energetickom mixe na 34 percent do roku 2030 … s pozitívnou ekonomickou bilanciou,“ píše sa v tlačovej správe agentúry.

Šéf IRENA Adnan Z. Amin predstavil štúdiu v Bruseli spolu s komisárom pre klímu a energetiku Miguelom Ariasom Cañetem. Európska komisia si analýzu u IRENA objednala.

Fakt, že štúdia bola zverejnená v čase vyjednávaní európskych inštitúcií o legislatívnom balíku Čistá energia, nie je náhoda. Píše sa v nej, že má „podporiť diskusiu o tomto návrhu“.

Viac obnoviteľných zdrojov, menej biopalív. Europoslanci mieria vysoko

ŠPECIÁL / Európsky parlament chce, aby v roku 2030 pochádzalo 35 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2050 má byť európska ekonomika uhlíkovo neutrálna.

Európsky parlament žiada pre rok 2030 cieľ 35 percent, väčšina členských štátov vrátane Slovenska naopak trvá na 27 percentách. Komisia hovorí o 30 percentách.

Cañete v utorok povedal, že „správa potvrdzuje naše vlastné odhady, že náklady na obnoviteľné zdroje sa výrazne znížili za posledných pár rokov.“

Slnko a vietor, ale aj biopalivá

Analýza poznamenáva, že od prijatia záverov Európskej rady v roku 2014 „sa toho v energetike veľa zmenilo.“ Vtedajší cieľ pre rok 2030 vo výške 27 percent nazýva IRENA „konzervatívnym“.

Referenčný scenár štúdie, ktorý zohľadňuje súčasné politiky bez prerokúvanej legislatívy, by dokonca podľa agentúry viedol k nižšiemu podielu: 24 percent.

„Kľúčové technológie obnoviteľných zdrojov ako solárna fotovoltaika a veterné turbíny na mori dosiahli dramatické zníženie nákladov a prekonali očakávania, čo sa týka rýchlosti aj rozsahu,“ píše sa v štúdii.

Šefčovič: Mexiko má solárnu energiu takmer zadarmo, dokáže to aj Európa

ŠPECIÁL / Pri obnoviteľných zdrojoch uprednostňujeme právne záväzné národné ciele, členské štáty ich však odmietnu, hovorí pre EURACTIV.sk podpredseda Európskej komisie MAROŠ ŠEFČOVIČ.

Technologický pokrok sa podľa agentúry zrýchlil aj na opačnom konci hodnotového reťazca. „Napríklad elektrické vozidlá veľmi rýchlo dosahujú technologickú vyspelosť a môžu zohrať kľúčovú úlohu v presadení väčších podielov obnoviteľných zdrojov … v doprave aj vo výrobe elektriny,“ odhaduje štúdia.

Na ceste k 34 percentám však Európe nestačí oprieť sa o variabilné zdroje elektriny ako vietor a slnko. Musí investovať aj do geotermálnej energie vo vykurovaní, termosolárnej energie v priemysle, do konvenčných aj pokročilých biopalív v doprave, ako aj do biomasy naprieč sektormi.

Ročné investície: 62 miliárd eur

IRENA zdôrazňuje, že jej scenár REmap s 34 percentami nie je predpoveďou, ale „analýzou toho, čo je v roku 2030 technicky možné a nákladovo efektívne z celospoločenského pohľadu vzhľadom na najlepšie súčasné poznatky.“

Ak si Únia pre rok 2030 zvolí cieľ 34 percent, jej emisie sa od roku 1990 naozaj znížia o vytýčených 40 percent. Tento záväzok by si vyžiadal ročnú investíciu 62 miliárd eur. Každoročné úspory v nákladoch na energiu, životné prostredie a verejné zdravie by však dosiahli 44 do 113 miliárd eur.

V scenári REmap by podiel obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike dosiahol až 50 percent v porovnaní s dnešnými 29 percentami. Taký by bol len podiel variabilných zdrojov. IRENA upozorňuje, že 29 percent elektriny zo slnka a vetra si vyžaduje „dostatočnú flexibilitu elektroenergetického systému.“

Viac ako polovica elektriny z obnoviteľných zdrojov? Výskum ukáže, ako na to

Francúzski a írski energetici vedú projekt, ktorý získal 20 miliónov eur z Horizontu 2020. Bude prebiehať v 15 krajinách.

V budovách, priemysle a doprave by obnoviteľné zdroje predstavovali 42, 36 a 17 percent.

Spotreba elektriny by sa v scenári REmap zvýšila na 27 percent z celkovej spotreby energie oproti 24 percentám v referenčnom scenári. O nárast by sa podľa IRENA postaralo zvýšené využívanie tepelných čerpadiel a elektromobilov.

Slovensko šieste od konca

Čo sa týka Slovenska, IRENA údaje čerpala z rôznych celoeurópskych štúdií, ale aj zo stretnutí s úradníkmi.

Odhad slovenského potenciálu pre obnoviteľné zdroje v roku 2030 nepatrí v percentuálnom vyjadrení medzi najvyššie, skôr naopak. S vyše 20 percentami konečnej spotreby energie je Slovensko šieste od konca.

Podiel obnoviteľných zdrojov na slovenskej spotrebe energie klesol

Slovensko zaznamenalo medzi rokmi 2015 a 2016 najväčší pokles v podiele obnoviteľných zdrojov v celej Európskej únii.

Nižší potenciál má podľa IRENA len Luxembursko, Malta, Holandsko, Česko a Belgicko. Z krajín Vyšehradskej skupiny majú vyšší potenciál Maďarsko aj Poľsko, hoci zostávajú pod 30 percentami.

V roku 2016 dosiahlo Slovensko 12 percent, Česko 14,9, Maďarsko 14,2 a Poľsko 11,3 percenta.

Najvyšší potenciál v scenári REmap má Švédsko (70 percent), Dánsko (60) a Lotyšsko (50). Krajina Energiewende môže v roku 2030 spotrebúvať z obnoviteľných zdrojov 35 percent, Francúzsko podobne.

Potenciál je doprave, priemysle a budovách

Slovensko je jediným členským štátom Únie, v ktorom sa potenciál obnoviteľných zdrojov na spotrebe elektriny zníži.

Kým v roku 2015 dosahoval ich podiel 23 percent, z ktorých väčšinu vykryli vodné elektrárne, v roku 2030 majú podľa REmap dosiahnuť len 20 percent. Ak bude Slovensko pokračovať v súčasnej politike, zníži sa pod túto úroveň.

Líder zelených europoslancov: Pre Slovensko a Česko hľadáme úspešný príbeh

ŠPECIÁL / Najväčším rizikom pre energetickú bezpečnosť je jadrová energia, tvrdí CLAUDE TURMES. Spravodajca nariadenia o energetickej únii však chce rokovať s českou aj slovenskou vládou.

V roku 2015 pokrývali variabilné zdroje, ktorými sú na Slovensku prakticky len solárne elektrárne, 3 percentá konečnej spotreby. V scenári REmap je tento podiel len o niečo vyšší, stále však pod 5 percentami.

Celkový potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku teda nie je založený na ich vyššom využívaní v elektroenergetike, ale skôr v doprave, priemysle a v budovách.

Ján Karaba zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE pre portál euractiv.sk povedal, že pracujú na vlastnom odhade potenciálu v elektroenergetike. Potenciál bude dôležitý už tento rok, keď si bude Slovensko určovať v spolupráci s Komisiou vlastný cieľ pre obnoviteľné zdroje pre rok 2030. Už teraz je totiž jasné, že nová európska legislatíva nebude obsahovať právne záväzné národné ciele.