Poznámku k smernici o úsporách energie riešia právnici

Autor: renjith krishnan, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

Ministri hospodárstva Nemecka, Rakúska a Fínska zaslali list komisárovi pre energetiku Günther Oettingerovi, v ktorom píšu, že v prípade platnosti džentlmenskej dohody sa „úroveň ambície smernice značne zredukuje a ohrozuje naplnenie 20 percentného cieľa EÚ v energetickej efektívnosti“.

Nepáči sa im nezverejnená vysvetľujúca poznámka Európskej komisie, ktorá sa týka paragrafu v článku 7.

Členské štáty podľa čl. 7 zriadia povinnú schému energetickej efektívnosti s cieľom dosiahnuť každoročné nové úspory v období 2014 – 2020 vo výške minimálne 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom všetkými distribútormi energie alebo všetkými maloobchodnými energetickými spoločnosťami.

Na minulosti záleží…

Podľa odseku čl. 7 môžu krajiny EÚ do týchto povinných úspor započítať úspory energie, ktoré sa dosiahli v odvetviach premeny, distribúcie a prenosu energie vrátane účinnej infraštruktúry centralizovaného zásobovania teplom a chladom a tiež tie, ktoré „sú výsledkom nedávnych individuálnych činností realizovaných od 31. decembra 2008, ktoré majú v roku 2020 naďalej merateľný a overiteľný vplyv“.

Zápočet minulých úspor energie je podľa daného odseku možný len do výšky 25% úspor vypočítaných z plného základu úspor stanoveného pre energetické firmy.

Ministri argumentovali, že krajiny s už zavedenými schémami pre povinné úspory, ako je Británia, tým nepriamo získajú „masívnu zľavu“ až do výšky 60 % úrovne každoročných úspor energie. V praxi by im teda stačilo dosiahnuť cieľ okolo 0,5 %.

„Bolo by absurdné a neoprávnené, ak by sa teraz paragraf 7c používal ako zápočtový trik na značné zníženie cieľa ambície Článku 7 pre členské štáty,“ uviedli.

Rozdielne pozície

Uvedený problém sa podľa informácií bruselského EurActivu preberal už počas decembrového stretnutia Rady EÚ pre energetiku i stretnutia pracovnej skupiny Európskej rady pre energetiku.

„Máme širokú podporu aj ďalších členských štátov,“ uviedol nemecký diplomat. Na stranu Berlína by sa mohli postaviť napríklad Holandsko, Švédsko či Portugalsko.

Z vysvetľujúcej poznámky EK vyplýva, že Nemecko nie je oprávnené využiť spomínané výnimky, pretože nevyužíva schémy povinných úspor energie, ale iné mechanizmy ako sú garantované pôžičky z verejnej investičnej banky KfW.

Naopak Francúzsko, Dánsko, Poľsko alebo Taliansko by z režimu výnimiek mohli vyťažiť podobne ako Británia.

EK tento problém posunula na oddelenie právnych služieb, ktoré by malo svoje závery predstaviť v priebehu januára 2013. Podnet zo strany troch krajín, ktoré hovoria, že „nemôžu akceptovať“ súčasné medzery a vyzývajú EK, aby ich „vážne prehodnotila a opravila“, naznačujú, že otázka energetickej efektívnosti mohla v Únii vyvolať ďalšiu roztržku.

„Berieme to vážne, pretože cítime, že v Európe by malo byť vyrovnané herné pole,“ uviedol pre EurActiv nemecký diplomat. „V Európe existujú rôzne politické prístupy k energetickej účinnosti a súčasná interpretačná poznámka diskriminuje ten nemecký.“

Ďalšie kroky

  • 2014: smernica o energetickej efektívnosti vstúpi do platnosti