V roku 2022 majú naplno fungovať Nord Stream 2 a Turk Stream. Napriek tomu Gazprom nedokáže uspokojiť svojich európskych zákazníkov bez ukrajinskej sústavy. Kyjev a Moskva sa preto zrejme dohodnú na pokračovaní prepravy.
Rusko a Ukrajina sa dohodnú na novej zmluve o preprave plynu, aj keď bude iná ako tá súčasná.
Na konferencii „Trh s plynom“, ktorú v 27.-28. mája organizovala Sféra a. s., to povedal Tomáš Matula, vedúci plánovania v eustream. Manažér prevádzkovateľa slovenskej prepravnej sústavy vychádza z faktu, že aj po spustení nových plynovodov Nord Stream 2 a Turk Stream bude ruský Gazprom potrebovať ukrajinskú sústavu, aby uspokojil svojich európskych zákazníkov.
Súčasná rusko-ukrajinská zmluva platí do konca tohto roka. Európska komisia sa v týchto dňoch snaží sprostredkovať rokovania medzi Kyjevom a Moskvou s cieľom zabezpečiť pokračovanie dodávok ruského plynu do Európskej únie, ako aj naďalej využívať ukrajinskú trasu. V prospech jej kapacít hovorí budúce zvýšenie dovozu do Nemecka, ktoré sa zároveň pokúša utlmiť uhlie a jadrovú energiu.
Čo sa týka diverzifikácie európskeho importu, Matula poukázal na možné nové dodávky z Čierneho mora, Blízkeho východu a Stredomoria. Slovensko podľa neho bude mať prístup k plynu zo Severnej Afriky „okolo roku 2020“. Michal Kocůrek z konzultačnej firmy EGÚ Brno na konferencii odhadol, že v roku 2040 budú dve tretiny dovozu do Únie tvoriť ruská surovina a skvapalnený zemný plyn (LNG) z tankerov. Podiel týchto zdrojov však podľa neho zostáva neistý.
Africký plyn na Slovensku
Matula z eustream vidí dva pozitívne trendy vo východnej Európe, ktorá zahŕňa aj Slovensko. Prvým je zvýšenie flexibility v preprave plynu, druhým zvýšenie bezpečnosti dodávok.
„Trend v regióne je budovanie malých prepojení,“ povedal manažér na konferencii. Eustream momentálne stavia interkonektor s Poľskom.
Spomenul tiež prípravu reverzného toku plynu a ďalších úprav na úseku rakúskej sústavy. Tie umožnia Slovensku získať prístup k plynu zo Severnej Afriky cez Taliansko a Rakúsko. Na otázku, kedy budú úpravy dokončené, odpovedal Matula, že „okolo roku 2020“.
Európa bude mať podľa manažéra eustreamu príležitosti diverzifikovať dodávky v najbližších rokoch vďaka kaspickému plynu prepravenému cez Transjadranský plynovod či ťažbe plynu pri rumunskom pobreží Čierneho mora. Isté šance dáva aj plynu zo Stredomoria v oblasti Cypru a z Blízkeho východu – z Iraku a Iránu.
Zmluva v prospech oboch
Za výzvy pre východnú Európu považuje Matula „nové konkurenčné projekty“ ako Nord Stream 2 a Turk Stream. Na oboch projektoch sa významne podieľa Gazprom. Budú prepravovať do Únie a jej susedstva ruský plyn a obchádzať pritom Ukrajinu a Slovensko.
Ďalšími výzvami v regióne sú podľa neho diverzifikácia dodávok, optimalizácia a modernizácia prepravných systémov, obhajoba zemného plynu ako paliva budúcnosti a „nové plyny v prepravných sieťach“.
Za otvorenú považuje otázku, ako bude vyzerať preprava plynu cez Ukrajinu po roku 2020, keď vyprší dlhodobá rusko-ukrajinská zmluva. Súvisiacou otázkou je, aký dopad budú mať Nord Stream 2 a Turk Stream na ukrajinskú sústavu.
Matula si myslí, že Rusko a Ukrajina sa napokon dohodnú na novej zmluve o preprave. „Je to v prospech oboch strán,“ povedal na konferencii.
Nové plynovody nestačia
V roku 2022 by mali byť dokončené všetky nové ruské plynovodné projekty – Nord Stream 2, Turk Stream 1 a 2. Ani tie však nebudú stačiť na to, aby Gazprom vôbec nevyužíval ukrajinskú sústavu.
„Rusko môže v Európskej únii ďalej zvyšovať svoj podiel pre pokles ťažby v Severnom mori,“ odhaduje manažér eustreamu. Zároveň však dodal, že „Rusko potrebuje Ukrajinu pre prepravu“ svojho plynu aj po roku 2022.
Rusko do Európskej únie, Turecka a na Balkán prepravuje ročne približne 200 miliárd metrov kubických (BCM) plynu. Do roku 2022 počíta navyše Matula s nárastom dve percentá ročne.
Kapacita dnes využívaných plynovodov len mierne prevyšuje množstvo dodávok. Po odpočítaní ukrajinského koridoru s technickou kapacitou (prietok) takmer 100 BCM, ktorý pokračuje na Slovensko a do Maďarska, by Rusi nemali dostatočné kapacity na prepravu svojho plynu. A to ani po predpokladanom dokončení Nord Streamu 2 a Turk Streamu 1 do budúceho roka. Chýbalo by im približne 50 BCM kapacity. Plynovody obchádzajúce Ukrajinu by nestačili ani po dokončení druhej vetvy Turk Streamu v roku 2022.
Slovensku kríza nehrozí
Napriek tomu, že Ukrajina už investovala do modernizácie svojich plynovodov, Matula predpokladá, že budú ďalej „optimalizované“. To znamená, že ukrajinská sieť sa celá nezachová podobne, ako to bolo kedysi na Slovensku, vysvetlil manažér eustreamu.
Pre to, aby mohla Ukrajina ďalej udržovať hodnotu svojej infraštruktúry potrebuje prepravovať aspoň 30 BCM plynu ročne. Pri najhoršom scenári, 90-percentnom poklese prepravy cez Ukrajinu, „by mala problém zachovať súčasný stav plynovodov“, skonštatoval Matula.
Jeho argumenty sú v súlade s minulotýždňovými vyjadreniami podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča. Ten naznačil, že Kyjev a Moskva sa ešte tento rok dohodnú na preprave po roku 2020. Sám sa snaží o sprostredkovanie rokovaní.
Slovensku tak nehrozí pri dodávkach zemného plynu nič podobné, čo zažilo v minulosti, uistil eurokomisár.
Finálne rokovania na jeseň
„Som presvedčený, že Rusko aj Ukrajina si uvedomujú, že každá (plynová) kríza ohrozuje ich imidž, núti Európanov hľadať alternatívy v skvapalnenom plyne v iných destináciách. Obaja si uvedomujú, že by to malo veľmi negatívny následok na ich budúci ekonomický model. Preto verím, že urobíme maximum, aby sme všetky súvisiace problémy dali na stôl. Dúfam, že sa nám podarí dôležité rokovania urobiť ešte do letnej prestávky a potom budeme s maximálnou intenzitou hľadať finálne riešenie na jeseň tohto roka,“ citovala TASR Šefčovičove slová v TA3.
Dohoda sa bude podľa Šefčoviča rodiť na troch momentoch. Prvým je zachovanie ukrajinskej vetvy. Ďalším momentom bude podľa Šefčoviča bude vyrovnanie požiadaviek, ktoré má Naftogaz voči Gazpromu na základe výsledkov štokholmskej arbitráže. Tretím momentom je, za akých podmienok by bol sfunkčnený Nord Stream 2.
Eurokomisár upozornil, že sa zvyšuje budúci odhadovaný objem dodávok do Európy. Hlavným dôvodom je postupný útlm uhlia a zároveň jadra v Nemecku.
„Viem si predstaviť, že ak by sme (k téme tranzitu plynu) pristúpili rozumne, tak sa bude dať zabezpečiť, aby komerčne zaujímavé objemy plynu naďalej prúdili cez Ukrajinu a aby sa Nord Stream 2 využíval skôr na plnenie nových požiadaviek (spotreby plynu,“ dodal eurokomisár.
Odhady pre rok 2040
Kocůrek z EGÚ Brno vidí potenciál pre nové zdroje plynu vo východnom Stredomorí. Podľa neho to však „nebudú významné objemy“ vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v regióne.
V roku 2040 bude podľa jeho výpočtov z tejto oblasti, ako aj z Nórska, Alžírska (Severná Afrika), Azerbajdžanu (kaspický plyn) pochádzať dokopy len jedna tretina dovozu Európskej únie. To bude 130 BCM z celkového predpokladaného dovozu 400 BCM. Expert to povedal s upozornením, že odborné odhady o budúcej spotrebe plynu v Únii sa líšia v „stovkách percent“.
Zvyšných 270 BCM bude podľa Kocůreka tvoriť ruský plyn a LNG. Ich podiel na európskom trhu je však neistý. Závisieť bude podľa odborníka na troch faktoroch: dopyt po plyne v Únii, cene LNG na svetových trhoch a stratégii Gazpromu.
„LNG má ako jediný z neruských zdrojov reálny potenciál zvýšiť diverzifikáciu dodávok plynu do Únie,“ skonštatoval Kocůrek. Upozornil však, že tankery s LNG začína vypravovať aj Rusko.
Slovensko LNG nezaujíma
Český expert na konferencii opísal, ako sa od vlaňajšej jesene neustále zvyšuje dovoz LNG do Európy. Za týmto trendom vidí dve príčiny: masívny nástup skvapalňovacích kapacít v Spojených štátoch a clo na dovoz amerického LNG do Číny.
„Vďaka tomu zostane EÚ pre americký LNG zaujímavým odbytiskom,“ predpokladá Kocůrek.
Americký zemný plyn dovážajú Poliaci do terminálu LNG vo Swinoujsci. Tomasz Ziółkowski z firmy Polskie LNG, ktorá ho vlastní a prevádzkuje, počíta s rastom spotreby v regióne strednej a východnej Európy vrátane Pobaltia. Firma preto pracuje na rozšírení dovozného terminálu do roku 2023.
Slovensko získa prístup k nemu cez prepojenie s Poľskom, ktoré by mal eustream dokončiť v roku 2021. Ziółkowski však na konferencii povedal, že čo sa týka záujmu o dovoz LNG na Slovensku, „nezachytil za posledných sedem rokov žiadny záujem“.
