Prezident Európskej investičnej banky: Zemný plyn je pasé

Prezident Európskej investičnej banky Werner Hoyer. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Prezident najväčšej verejnej banky na svete, Werner Hoyer, vyhlásil, že investície do plynu tento rok definitívne končia. Je to o dva roky skôr, než banka pôvodne zamýšľala. Investori chcú mať podľa neho istotu, že investujú do skutočne zelených riešení.

„Jemne povedané, zemný plyn skončil,“ odpovedal prezident Európskej investičnej banky (EIB) na otázku, koľko prostriedkov plánuje banka investovať do zemného plynu. EIB, domovská banka Európskej únie, sa pred rokom zaviazala, že do roku 2023 ukončí financovanie zemného plynu. Banka sa nakoniec rozhodla, že dá stopku plynu o dva roky skôr, už v roku 2021.

Štáty EÚ sa v Európskej zelenej dohode zaviazali, že do roku 2050 znížia emisie skleníkových plynov na nulu. Na decembrovom summite pristúpili lídri európskych krajín k sprísneniu cieľa do roku 2030. Dovtedy chcú znížiť celkové emisie EÚ o 55 percent oproti roku 1990. To predpokladá postupné ukončenie využívania fosílnych palív.

Na cieľoch sa členské štáty zhodli, ale chýba dohoda, ako ich dosiahnuť. Viaceré krajiny vrátane Slovenska chcú na ceste k nulovým emisiám pokračovať vo využívaní plynu, ktorý by tým získal status „prechodného paliva”.

V novembri 2020 prišla EIB s novým klimatickým plánom, kde sa zaviazala, že 50 percent jej investícií má smerovať na podporu boja s klimatickou zmenou a ochranu životného prostredia. Do roku 2030 plánuje na udržateľné investície uvoľniť bilión eur. Banka tiež avizovala, že plánuje zosúladiť všetky svoje aktivity s cieľmi Parížskej dohody.

Banka EÚ schválila bilión eur na zelené pôžičky

Členské štáty schválili zelený plán Európskej investičnej banky, ktorý predpokladá úvery v hodnote jedného bilióna na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2030. Aj keď z financovania banka vylúčila rozširovanie letísk a fosílne palivá, environmentalisti chcú viac.

Zelená transformácia so zemným plynom

Európska verejná banka plánuje investície do plynu postupne utlmiť. Podľa pravidiel banky majú v súčasnosti nárok na podporu iba plynové elektrárne, ktoré produkujú menej ako 250 gramov CO2 na kilowatthodinu. EIB v snahe o dekarbonizáciu svojho portfólia do konca tohto roka postupne ukončí financovanie všetkých fosílnych palív.

Financovanie výroby tepla na báze nafty, zemného plynu, uhlia alebo rašeliny, ťažba ropy a zemného plynu ako aj klasická plynárenská infraštruktúra dostanú od 1. januára 2021 stopku, uvádza Európska investičná banka.

Namiesto toho pôjde viac financií na projekty energetickej účinnosti, projekty obnoviteľnej energie, ekologické inovácie a výskum, uviedol prezident EIB Hoyer.

Problematická je podľa neho situácia niektorých členských štátov, ktoré vsadili na zemný plyn, lebo sú na ňom závislé, upozornil. Práve tieto regióny potrebujú vidieť alternatívy a potrebujú silnú podporu, aby boli schopné sa transformovať. Vymanenie sa zo závislosti na zemnom plyne je podobné ako utlmovanie využívania uhlia, uviedol prezident EIB.

„Nemôžeme očakávať, že niekto, kto ťažil sto rokov uhlie bude zrazu na špičke digitálnych startupov,“ povedal prezident.

V uplynulom desaťročí pritom Európska investičná banka investovala na Slovensku v oblasti energetiky skoro výhradne do zemného plynu. Do plynárenských projektov nasmerovala takmer pol miliardy eur. Išlo predovšetkým o projekty výmeny zastaralých častí distribučnej siete a modernizáciu regulačných staníc. Výstavbu prepojenia plynovodov s Maďarskom a Poľskom podporila EIB sumou 200 miliónov eur.

Zdroj: eib.org

Slovensko v dohľadnej dobe s využívaním zemného plynu nekončí. Na európskej úrovni patrí k štátom, ktoré kritizujú viaceré politiky z dielne Európskej komisie smerujúce k ukončeniu financovania plynárenskej infraštruktúry z verejných zdrojov. Podľa slovenskej vlády bude zemný plyn práve kvôli rozvinutej infraštruktúre hrať dôležitú rolu pri prechode Slovenska na uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Jasné pravidlá zelených investícií

Na plyn však EIB úplne nerezignuje ani v nasledujúcej dekáde.

V rámci svojho klimatického plánu banka plánuje podporiť vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie. Ráta aj s podporou takzvaného nízkouhlíkového vodíka vyrobeného z jadrovej energie ako aj zo zemného plynu pri využití technológie zachytávania uhlíka (CCS).

Na to, aby sa EIB stala „klimatickou bankou EÚ“, ako deklaruje, je nutné podľa siete environmentálnych mimovládok CEE Bankwatch Network urobiť oveľa viac.

„Rezervy v klimatických ambíciách EIB vidíme napríklad v sektore dopravy, kde banka stále plánuje podporovať diaľnice a rýchlostné cesty. Robí tak v čase, keď naliehavo potrebujeme obmedziť investície do spaľovacích motorov,“ hovorí politická analytička organizácie Bankwatch Anna Roggenbuck.

V pláne tiež podľa nej chýbajú pokyny pre výber dôveryhodných klientov a finančných sprostredkovateľov, ktorí by skutočne uľahčili splnenie klimatických cieľov EIB.

Podľa analýzy CEE Bankwatch Network, v rokoch 2013 až 2019 poskytla EIB európske verejné peniaze vo výške 4,7 miliárd eur viacerým spoločnostiam s vysokým podielom uhlia v ich portfóliách výroby energie a tepla alebo spoločnostiam, ktoré stále majú plány rozvíjať nové kapacity uhoľnej energie.

„Túto medzeru v politike EIB je potrebné odstrániť, aby sa zabezpečilo, že banka už nebude financovať klimatickú krízu, aj keď nepriamo,“ dodáva Anna Roggenbuck.

S potrebou jasných pravidiel zeleného financovania súhlasí aj prezident EIB Werner Hoyer. Na tlačovej konferencii zdôraznil, že finančný sektor potrebuje taxonómiu zelených investícií, aby sa zabránilo greenwashingu. „Ak žiadame investorov z celého sveta, aby nám dali peniaze na zelené projekty, potrebujú mať istotu, že ich peniaze podporia skutočne zelené projekty. Je potrebné spraviť v zelených investíciách poriadok,“ dodáva prezident európskej banky.

Komisia odložila pravidlá zelených investícií kvôli vetu členských štátov. Návrh blokuje aj Slovensko

Európska komisia bola nútená odložiť zverejnenie návrhu taxonómie zelených investícií kvôli veľkému počtu prijatých pripomienok. Ďalším dôvodom bola hrozba veta zo strany desiatich členských štátov. Tie požadujú zaradenie zemného plynu medzi udržateľné investície.

K tomu má napomôcť spomínaná taxonómia zelených investícií, s ktorou prišla Európska komisia. Tá by mala slúžiť ako klasifikačný systém, ktorý stanovuje, aké kritériá musí určitá hospodárska činnosť splniť, aby bola hodnotená ako udržateľná. Jej cieľom je pomôcť investorom zorientovať sa, čo je zelené a čo nie.

Proti návrhu pravidiel zeleného financovania vystúpili viaceré členské štáty vrátane Slovenska. Kritizujú ho aj europoslanci. Konečná verzia taxonómie by mohla byť zverejnená od konca januára do polovice februára. Krajiny EÚ potom budú čeliť voľbe: buď prijmú návrh bez zmien, alebo ho odmietnu ako celok.