Pri rozvoji vodíka ráta Komisia s plynárenskou infraštruktúrou

Plynová stanica vo Veľkých Kapušanoch. EPA/FILIP SINGER [EPA/Filip Singer]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zemný plyn v časoch Európskej zelenej dohody

Krátkodobé využitie plynu ako prechodového paliva a zároveň masívne investície do zeleného vodíka sú základné piliere Vodíkovej stratégie EÚ. Nechať obe možnosti otvorené je príliš nákladné, upozorňuje bruselský think-tank.

Podľa Európskej komisie má vodík kľúčovú úlohu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality EÚ. Má totiž umožniť dekarbonizáciu tých odvetví hospodárstva a dopravy, ktoré produkujú najviac oxidu uhličitého.

Plynárenská infraštruktúra môže zohrať dôležitú úlohu pri dekarbonizácii, keďže ju výhľadovo bude možné použiť na prepravu určitého množstva vodíka, tvrdia plynári. Zároveň pripúšťajú, že pri preprave vodíka plynovou sústavou existuje „určitá maximálna hranica“.

„Stopercentný vodík v súčasných sieťach nebude možné prepravovať bez obrovských nákladov,“ povedal generálny riaditeľ EUSTREAM Rastislav Ňukovič na konferencii Slovenského a plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Šéf prepravnej spoločnosti upozornil, že na primiešanie aj 2 percent vodíka do zemného plynu treba potrubnú sieť pripraviť, keďže v súčasnosti meracie prístroje prítomnosť vodíka nepredpokladajú.

Ako pragmatické riešenie odporúča vodíkové technológie otestovať na pilotných projektoch a nie hneď ísť do veľkých objemov, hovorí Ňukovič.

„To bude test, či ich vieme dostať na ekonomicky udržateľnú úroveň. Treba si stanoviť jasné priority, čo uprednostníme. Pre dosiahnutie cieľa nulových emisií do roku 2050 musíme zohľadniť, aká cesta je efektívnejšia a lacnejšia,“ povedal Rastislav Ňukovič na konferencii.

Europarlament schválil ambiciózne klimatické ciele, zemný plyn je prechodným palivom

Podľa pôvodného návrhu Klimatického zákona mali členské štáty stopnúť všetky dotácie do plynovej infraštruktúry po roku 2025. Nakoniec pozmeňovacími návrhmi otvorili europoslanci možnosti jeho financovania nielen z Plánu obnovy EÚ, ale aj z Viacročného finančného rámca aj po tomto termíne.

Analýza: Udržať obe cesty otvorené bude veľmi nákladné

S tým, že prechod na vodík v masovom meradle bude veľmi nákladný súhlasí aj analýza think-tanku E3G. Podľa nej nemáme čas ani peniaze, aby sme ponechali otvorené všetky možnosti, tak ako to chce Európske komisia.

To znamená, ísť cestou postupného transformovania plynárenskej infraštruktúry a obmedzovania emisií metánu, ktoré unikajú pri preprave a spaľovaní zemného plynu a zároveň  masívne investovať do elektrifikácie a zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov.

„Zastaviť úniky metánu v plynovodoch, ktoré majú viac než miliónov kilometrov len v Európe, je obrovskou výzvou,“ hovoria autori štúdie.

Ak prijmeme rolu zemného plynu ako prechodového paliva rátame tiež s rozvojom technológií na zachytávanie a uskladňovanie uhlíka (CCS), ktoré sú len v testovacom štádiu. Aby sme pri tejto možnosti nestratili zo zreteľa ciele uhlíkovej neutrality musíme zachytávanie uhlíka a emisie metánu vyriešiť za jednu dekádu, upozorňuje analýza.

„Ak sa rozhodneme pre obe cesty naraz, hrozí, že budú voliť stratégie ‘počkajme a uvidíme’ a ‘pilotné projekty’, čo však nie je dostatočné pre rozsah a rýchlosť potrebnej energetickej transformácie,“ varujú autori štúdie.

Analytici z E3G zdôrazňujú, že rozvoj vodíka musí ísť ruka v ruke s rozvojom energetickej účinnosti a elektrifikácie. Zároveň je potrebné nastaviť trajektóriu postupného útlmu využívania zemného plynu.

Plynárenské spoločnosti predstavili plán pre Európsku vodíkovú infraštruktúru. So Slovenskom sa v ňom neráta

Skupina jedenástich európskych plynárenských spoločností plánuje v deviatich európskych krajinách vybudovať vodíkovú infraštruktúru s dĺžkou takmer 23 tisíc km. Slovensko napriek svojim ambicióznym plánom s vodíkom v tejto skupine štátov chýba.

Komisia stavila na vodík z obnoviteľných zdrojov

Podľa Vodíkovej stratégie EÚ má nástup a rozvoj vodíka prísť pozvoľne, vo viacerých fázach.

Od roku 2020 do roku 2024 pôjde o inštaláciu elektrolyzérov na výrobu obnoviteľného vodíka v EÚ s kapacitou aspoň 6 gigawattov a výrobu až jedného milióna ton obnoviteľného vodíka.

V období od roku 2025 do roku 2030 sa vodík musí stať neoddeliteľnou súčasťou integrovaného energetického systému s kapacitou najmenej 40 gigawattov vo forme elektrolyzérov na výrobu obnoviteľného vodíka a výrobou až desiatich miliónov ton obnoviteľného vodíka v EÚ.

Do roku 2050 by mali byť vodíkové technológie dostatočne vyspelé, aby sa plošne využívali  vo všetkých odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať.

Kľúčovou otázkou, ktorú Vodíková stratégia kladie, je „kedy sa zelený vodík stane cenovo konkurencieschopný“ v porovnaní s vodíkom vyrábaným z fosílnych zdrojov. Ten v súčasnosti celosvetovo dominuje.

Politické iniciatívy Únie „by sa mali zamerať na to, aby bol ekologický vodík cenovo konkurencieschopný už o pár rokov,“ čo „bude možné vtedy, ak budú tento vodík schopné vyrábať integrované továrne v gigawattovom meradle.“ Cieľom je podľa návrhu výrazne zvýšiť produkciu zeleného vodíka, aby sa znížila cena na jeden kilogram na jedno až dve eurá.

Pre rozvoj vodíkovej ekonomiky je dôležité, aby sa po ňom zvýšil dopyt v priemyselných procesoch zvlášť pri výrobe ocele, cementu, chemických látok a hnojív. Komisia vníma vodík tiež ako kľúč k znižovaniu emisií v ťažkej a nadrozmernej doprave – letectva, nákladných automobilov a námornej dopravy.

Dekarbonizácia Európy má stáť na vodíku z obnoviteľných zdrojov, vyplýva z pracovného dokumentu Komisie

Európska komisia uprednostní výrobu „zeleného“ vodíka z obnoviteľných zdrojov pred vodíkom získaným zo zemného plynu, vyplýva z dokumentu, ktorý má k dispozícii redakcia portálu EURACTIV.com.

Priemysel: na masívny nástup zeleného vodíka nemáme dosť zdrojov

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) takmer všetok vodík v súčasnosti pochádza z fosílnych palív, najmä zo zemného plynu a uhlia. A hoci sa dnes veľká pozornosť zameriava na čistý vodík, z elektrolýzy vody (menej emisne náročný postup výroby vodíka) pochádza menej ako 0,1 percenta celosvetovej produkcie vodíka, uvádza IEA.

Výroba všetkého vodíka z elektrolýzy by si vyžadovala 3 600 TWh vyrobenej elektriny alebo „viac ako celkovú ročnú výrobu elektriny v Európskej únii,“ hovorí analýza IEA.

Čistý vodík sa považuje za nástroj na dekarbonizáciu ťažkých priemyselných odvetví, ako je oceliarstvo a chemický priemysel, ako aj na prepravu v ťažkých podmienkach.

Priemyselná aliancia, ktorá spája najväčšie ropné a plynárenské spoločnosti ako aj výrobcov ocele a keramiky v Európe, sa proti týmto plánom Komisie postavila. Podľa zástupcov priemyslu je pre naštartovanie vodíkového hospodárstva v Európe kľúčové nezabúdať na vodík z fosílnych zdrojov.

V liste, ktorý v júni tohto roku adresovali Európskej komisii argumentujú, že súčasné vymedzenie pojmu „čistý vodík“ je podľa nich príliš úzke a malo by sa rozšíriť, aby zahrnulo aj „technologicky neutrálne technológie“.

„Samotný vodík (z čistej energie) však v najbližšom desaťročí nebude stačiť na rozvoj komerčného trhu s čistým vodíkom,“ dodáva aliancia s tým, že trhu „bude trvať dlhšie, kým sa rozrastie“.

Faktom je, že Európska komisia ráta prevažne s rozvojom zeleného vodíka, zdôraznil aj štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS) na konferencii SPNZ.

Podľa Galeka sa vo Vodíkovej stratégii ráta prevažne s menšími projektami. Vodík v prvej fáze bude nebudeme hneď ťahať infraštruktúru, ale bude prepravovaný kamiónmi.

„Treba si uvedomiť, že Komisia počíta s vodíkom z obnoviteľných zdrojov teda dotovaný vodík nebude ani hnedý z fosílnych palív, ani modrý z jadra ale vodík z obnoviteľných zdrojov,“ objasnil Karol Galek.

Vláda nevidí po kríze budúcnosť dopravy v elektromobilite, staviť chce na vodík

Minister hospodárstva Richard Sulík hovorí, že pri naštartovaní ekonomiky po koronakríze nevidí budúcnosť automobilovej dopravy na Slovensku nutne v elektromobilite. Perspektívnejšie je podľa neho využiť v osobnej doprave vodík. Európska komisia pritom vníma vodík ako prostriedok dekarbonizácie nákladnej a diaľkovej cestnej dopravy.