Príjmy z predaja emisií už nebude možné investovať do výroby elektriny z uhlia

Protest Greenpeace proti nemeckej uhoľnej elektrárni Neurath [TASR/AP/Oliver Berg]

Poslanci Európskeho parlamentu v utorok 6. februára na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu schválili dohodu s členskými štátmi na reforme emisií CO2 z energetiky a priemyslu.

Na reforme Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) sa Parlament a Rada dohodli ešte v novembri.

Cena emisií už stúpla

Legislatíva o urýchli znižovanie množstva emisných povolení v ETS, ktorý pokrýva takmer 40 percent emisií skleníkových plynov.

Dohodnutá reforma emisných kvót nás znevýhodní, tvrdia oceliari

Oceliarsky priemysel sa obáva, že privysoká cena uhlíka ho znevýhodní vo svetovej súťaži.

Nová právna norma má urýchliť medziročné znižovanie objemu emisných povolení na trhu zvýšením lineárneho redukčného koeficientu z aktuálnych 1,74 na 2,2 percenta od roku 2021 s predpokladom jeho prehodnocovania a prípadného zvýšenia (od roku 2024).

Zároveň zdvojnásobí kapacitu trhovej stabilizačnej rezervy emisných povolení, ktorá bude schopná počas prvých štyroch rokov absorbovať až 24 percent prebytočných emisných povolení ročne.

Tým sa zvýši ich cena a tiež motivácia členských krajín znižovať emisie. Od politickej dohody sa cena emisií zvýšila o 15 percent a po utorkovom hlasovaní dosiahla €8,9 za tonu CO2.

Financovanie inovácií

Táto právna úprava predpokladá zriadenie modernizačného fondu, ktorý pomôže zefektívniť energetické systémy v členských štátoch s nižšími príjmami.

Poslanci presadili sprísnenie pravidiel financovania, aby sa navrhnutý fond nemohol využiť na projekty, ktoré súvisia s výrobou energie z uhlia – s výnimkou diaľkového vykurovania v najchudobnejších štátoch EÚ.

Parlament podporil aj vznik inovačného fondu, ktorý bude podporovať projekty v oblasti obnoviteľnej energie, zachytávania a ukladania uhlíka a nízkouhlíkových inovácií.

Európa smeruje k nulovým emisiám. Ako sa pripravujú košické železiarne?

U.S. Steel Košice hľadá spôsob, ako znížiť budúce náklady na znižovanie emisií. V súčasnej podobe ich považuje za „takmer likvidačné“.

Nová smernica by mala zabrániť úniku uhlíka, čo v praxi znamená presun znečisťovateľov do krajín mimo EÚ v snahe vyhnúť sa politike znižovania emisií. Najrizikovejšie odvetvia získajú emisné povolenia bezplatne, menej exponované sektory získajú bezplatne 30 percent povolení.

Smernicu ešte musí odobriť Rada ministrov, čo je formalita, lebo členské štáty Únie už s jej znením súhlasia. Platnosť nadobudne po jej zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.