Primátori Bratislavy, Budapešti, Varšavy a Prahy napísali otvorený list predsedovi a členom Európskej rady. Tvrdia, že sú odhodlaní bojovať proti zmene klímy, podporovať ekologické oživenie, na čo ale požadujú cielené financovanie pre mestá.
Britský denník The Guardian nazval v decembri minulého roka štvoricu primátorov z V4 ostrovom v „ne-liberálnej búrke“. Vtedy sa v spoločnom vyhlásení prihlásili k hodnotám „slobody, ľudskej dôstojnosti, demokracie, rovnosti, právneho štátu, sociálnej spravodlivosti, tolerancie a kultúrnej rôznorodosti,“ čím sa do veľkej miery vyhranili voči vládam svojich krajín.
Teraz chcú primátori Zdeněk Hřib (Praha), Rafal Trzaskowski (Varšava), Matúš Vallo (Bratislava) a Gergely Karácsony (Budapešť) zvýrazniť úlohu miest v zelenej transformácii.
Niektoré z požiadaviek primátori hlavných miest krajín Vyšehradskej skupiny predniesli už na plenárnom zasadnutí Európskeho výboru regiónov vo februári, teda pred vypuknutím pandémie.
V otvorenom liste z 16. júna popisujú špecifické výzvy miest v dôsledku koronakrízy. Väčšina prípadov nakazených sa koncertovala v mestách, ktoré zároveň výrazne cítia ekonomické spomalenie a útlm turizmu. Aj preto budú mestá podľa nich potrebovať špeciálne nastavenú pomoc.
Primátori argumentujú, že zastupujú viac ako 60 miliónov obyvateľov a s 20 percentným podielom na HDP a sú hnacími motormi národných ekonomík.
Zároveň pripomínajú, že práve magistráty hlavných miesť Vyšehradskej štvorky boli prvými verejnými orgánmi, ktoré vyhlásili klimatickú krízu a odhodlanie bojovať proti zmene klímy.
Odvolávajúc sa na Európsku zelenú dohodu, primátori V4 vyzývajú vlády členských štátov, aby zvýšili svoje ambície v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a zvýšili cieľ EÚ znížiť emisie do roku 2030 z pôvodných 40 na 55 percent.
„Vedci hovoria, že na to, aby sme zachránili našu civilizáciu, musí ľudstvo dekarbonizovať rýchlejšie. Myslíme si, že EÚ by mala byť dobrým príkladom pre zvyšok sveta.“ 55 percentné zníženie emisií je v súlade s hornou hranicou zníženia podľa Európskej zelenej dohody.
Motivovať ľudí
Primátori si uvedomujú, že hlavné mestá sú významnými zdrojmi emisií skleníkových plynov, ale majú tiež veľký nevyužitý potenciál ich znižovať. Správna cesta je podľa nich renovácia starých a neefektívnych bytových fondov, umiestnenie solárnych panelov na strechy a inštalácie tepelných čerpadiel do záhrad. Chcú motivovať ľudí, aby používali verejnú dopravu a bicykle alebo prešli na elektrické vozidlá.
Mestské prostredie sa pritom podľa primátorov výrazne zmenilo a jeho odolnosť sa narušila. Za dôležité považujú revitalizovať mestské oblasti a ich zeleň kvôli zachytávaniu emisií, zníženiu prehrievania a ďalších negatívnych vplyvov klimatickej krízy.
Primátori by prijali najmä cielené financovanie miest, nakoľko hlavné mestá majú k tradičným štrukturálnym a kohéznym fondom EÚ len obmedzený prístup. „Vítame budúce využitie Integrovaných územných investícií (Integrated Territorial Investmens), no potrebné sú aj ďalšie špecializované mechanizmy,“ píšu.
Osobitný fond na renováciu budov
Primátori chcú klásť osobitný dôraz na stavebníctvo. Podľa nich to rieši dva problémy – znižovanie emisií z vykurovania a útlm v tomto sektore v dôsledku koronakrízy.
„V tejto súvislosti podporujeme program Renovačná vlna v rámci Európskej zelenej dohody, berúc do úvahy, že súčasná obnova budov sa ani zďaleka nepribližuje výsledkom, ktoré musíme v dekarbonizácii dosiahnuť do roku 2050.“
Európska komisia k tomuto programu nedávno otvorila verejnú konzultáciu.
Navrhujú, aby opatrenia EÚ na obnovu po pandémii zahŕňali aj osobitný Európsky fond na renováciu budov poskytovaním grantov kombinovaných s pôžičkami priamo pre mestá, občanov alebo prostredníctvom komerčných bánk. „Hlavné mestá Vyšehradskej skupiny ponúkajú Únii a jej členským štátom aktívne partnerstvo v budovaní zdravej, ekologickej a odolnej Európy,“ dodávajú Vallo, Karácsony, Hřib a Trzaskowski na záver.
Je viacero faktorov, prečo si štvorica primátorov v témach z otvoreného listu rozumie. Primátori Prahy, Varšavy aj Bratislavy sú členmi Európskeho výboru regiónov. Karácsony síce vo výbore nepôsobí, no jeho stranícka kolegyňa Kata Tüttő bola vo Výbore silným hlasom pre klimatické témy, napríklad ako spravodajkyňa výboru pre Dohovor primátorov a starostov, dnes známy ako Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike. Rafal Trzaskowski kandiduje na post poľského prezidenta proti súčasnej hlave štátu Andrzejovi Dudovi. Hřib je kandidátom Pirátskej strany, ktorá sa hlási k Zeleným, Matúš Vallo je povolaním architekt.
V4_mayors_open letter