Prokuratúra: Tymošenková má prsty v podvode a vražde

zdroj: TASR/AP

V rozhovore s novinármi na jednej zo svojich zriedkavých návštev Bruselu ukrajinský zástupca generálneho prokurátora Renat Kuzmin uviedol, že je rozhodnutý Tymošenkovú stíhať aj za ďalšie jej zločiny. Kuzmin prišiel do Bruselu na pozvanie europoslanca Hannesa Swobodu a o svojej ceste uviedol, že má „kolosálny“ význam pre zlepšenie porozumenia medzi Ukrajinou a Európu. Vzťahy medzi oboma celkami sa skomplikovali práve kvôli procesu s Tymošenkovou.

Kuzmin prehlásil, že jeho úrad je ochotný zdieľať informácie o procese a zabezpečiť jeho „úplnu transparentnosť“. Potvrdil zároveň, že v decembri tohto roku sa rozhodne o odvolaní bývalej ukrajinskej premiérky, ktorej súd vymeral sedem rokov väzenia za zneužitie úradu pri vyjednávaní cien zemného plynu s Ruskom v roku 2009, kedy bola premiérkou krajiny. Výsledkom toho je, že súčasnosti Ukrajina platí za zemný plyn viac ako západné krajiny a vláda sa tak pokúša vyrokovať s Gazpromom nižšie ceny. Vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom boli však v čase rokovaní na bode mrazu a vyústili dokonca do plynovej krízy. Odvolací súd by mohol obvinenia voči nej zrušiť a Tymošenkovú prepustiť, či nariadiť nový súd.

Tymošenkovej prívrženci a právnici však tvrdia, že dôvody jej odsúdenia boli politické a súčasný prezident Viktor Janukovič sa jej týmto spôsobom mstí za to, že ho v roku 2004 vplyvom Oranžovej revolúcie na Ukrajine pomohla zosadiť.

Kuzmin potvrdil, že šance Tymošenkovej na prepustenie sú nízke, a to aj napriek tomu, že k procesu dôjde v citlivom čase, keďže 19.decembra by sa mal v Kyjeve konať summit EÚ-Ukrajina. Jednou z prerokovávaných tém má byť pritom dohoda o pridružení s Úniou. Na otázku EurActiv, či bude rozsudok Tymošenkovej potvrdený až po tomto dátume, Kuzmin nevedel odpovedať. Ukrajinský zástupca prokurátora, ktorý na stretnutí hovoril po rusky, počas svojho príhovoru vôbec nepoužil slová ako „domnelé zločiny“, či „predpokladaný autor zločinov“. Namiesto toho sa vyjadril, že je presvedčený o trestnej zodpovednosti Tymošenkovej aj v iných prípadoch.

Kuzmin vysvetľuje

Kuzmin uviedol, že západní novinári vôbec nechápu, prečo bola Tymošenková odsúdená, a trval na tom, že zdĺhavo opíše jej podiel na podpísaní nevýhodnej plynovej dohody s Ruskom. Ako premiérka v roku 2009 údajne zasiahla do rozhovorov medzi ukrajinskou štátnou spoločnosťou Naftogaz a ruským energetickým gigantom Gazpromom, pričom mala šéfa Naftogazu Olega Dubinu požiadať o podpísanie dohody za „obrovskú“ cenu 334 eur na tisíc metrov kubických, pričom normálna cena bola 137 eur. Keď to Dubina odmietol podpísať, začala sa mu Tymošenková údajne vyhrážať tým, že ho odvolá, uviedol Kuzmin. Napokon tak šéf Naftogazu pod nátlakom dohodu podpísal pod podmienkou, že zasadne vláda a formálne ho vyzve k tomu, aby tak učinil. Vláda skutočne zasadla, no všetci ministri hlasovali proti dohode. Podľa Kuzmina však Tymošenková Dubinovi ukázala sfalšovaný dekrét, kde sa písalo, že vláda podpísanie dohody schválila. Tento krok mal Ukrajinu pripraviť o 148 miliónov eur.

Navyše, v zmluve je zakotvená podmienka v prípade, že Ukrajina odmietne akceptovať zásadu „vezmi alebo zaplať“, podľa ktorej krajina zaplatí pokutu vo výške 300 percent v prípade, že od Gazpromu nenačerpá toľko zemného plynu, na akom sa dohodli. Tieto faktory mali podľa Kuzmina viesť k zvýšeniu ceny za tranzit plynu cez Ukrajinu, no Tymošenková tomu zabránila, čo malo viesť k strate ďalších 148 miliónov eur.  

Premlčaný prípad

Kuzmin tiež spomenul, že Tymošenková mala spreneveriť aj takmer 300 miliónov eur v inom prípade. Malo sa tak stať v 90.rokov, kedy túto sumu údajne získala od ruského ministerstva obrany v komplote s bývalým premiérom Ukrajiny Pavlom Lazarenkom. Ten krajinu viedol v rokoch 1996 až 1997 a bol považovaný za mentora Tymošenkovej, ktorá v tom čase viedla spoločnosť Zjednotené energetické systémy Ukrajiny zabezpečujúcu dodávky ruského zemného plynu do krajiny. Lazarenko bol neskôr usvedčený z prania špinavých peňazí a v súčasnosti si v Spojených štátoch odpykáva trest.

Kuzmin zároveň dodal, že Rusko dalo Tymošenkovú na list podozrivých zločincov Interpolu, no po uzavretí plynovej dohody žiadosť o vydanie zatykača na jej osobu stiahli. Ruskému ministerstvu obrany sa spomínané prostriedky vo výške 300 miliónov eur nikdy nevrátili. Bývalá ukrajinská premiérka však podľa neho z dôvodu konfliktu záujmov kvôli predošlému jednaniu s Moskvou nemala na uzavretie plynovej dohody s Ruskom právo. „Nevysvetľujú jej predošlé jednanie zločin, z ktorého bola obvinená?“ opýtal sa Kuzmin novinárov.

Spomenul tiež prípad zavraždenia poslanca Jefhena Ščerbana, jedného z najbohatších Ukrajincov. On a jeho žena boli v polovici 90.rokov na letisku v Donecku zastrelení osobami oblečenými za policajtov. Dôvodom mal byť boj o získanie kontroly nad plynárenským priemyslom na Ukrajine. V roku 2002 bolo za túto vraždu odsúdených 8 ľudí, traja dostali doživotie. Vrahovia sa pritom priznali, že na účet dostali milión dolárov z účtu spájaného s Lazarenkom a Tymošenkovou.

Na otázku novinárov, aby objasnil, prečo jeho úrad nevyšetruje aj osoby, ktoré sú v súčasnosti v Ukrajine pri moci a z ktorých sú mnohí milionármi napriek nízkym oficiálnym platom, Kuzmin povedal, že nemá žiadne dôkazy o ich nezákonnom konaní.

Postoje

„Úspech decembrového summitu Ukrajina- EÚ závisí od rozhodnutia ohľadom bývalej ukrajinskej premiérky Julie Tymošenkovej,“ uviedla včera v Kyjeve litovská prezidentka Dalia Grybauskaite.