Protimonopolný úrad zastavil prešetrovanie Hornonitrianských baní

uhoľná elektráreŇ

ILUSTRAČNÉ FOTO: Pixabay

Na zneužívanie dominantného postavenia baní sa sťažovali Kúpele Bojnice. Podľa Protimonopolného úradu je ale „otázne, či je oprávnený posudzovať tento prípad podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže“. 

Protimonopolný úrad v uplynulých mesiacoch prešetroval podnet od spoločnosti Kúpele Bojnice, podľa ktorej došlo k možnému zneužívaniu dominantného postavenia Hornonitrianských baní Prievidza (HBP).

Vzniklo podozrenie, že HBP si účtujú neprimerane vysokú cenu za hnedé uhlie, ktoré od nich nakupujú Slovenské elektrárne za účelom výroby elektrickej energie.

Nákladný spôsob ťažby

„Každý občan Slovenska zaplatí ročne za povinnú produkciu elektriny z hnedého uhlia približne desať eur. Jediný, kto na tom získava, je súkromný podnik HBP. A ten chce teraz ťažbu, ktorou robí úžitok len sebe a nikomu inému, ešte rozšíriť a zničiť to, čo je v regióne najvzácnejšie,“ myslí si predseda predstavenstva spoločnosti Kúpele Bojnice Slavomír Eliáš.

Slovenská vláda ešte v roku 2005 rozhodla o tom, že výroba elektriny z domáceho hnedého uhlia je vo všeobecnom hospodárskom záujme Slovenska.

Sledovala tým určité spoločenské záujmy a ciele, ako napríklad udržanie zamestnanosti v regióne.

Ak Slovensko nahradí uhlie geotermálnou energiou, ušetrí 2,7 miliardy eur

Štúdia z dielne Európskej komisie tvrdí, že na slovenskom uhoľnom priemysle je závislých 7 000 pracovných miest. Hornonitrianske bane doteraz hovorili o 11 000.

Domáce hnedé uhlie sa na Slovensku ťaží hlbinným spôsobom, čo je podľa Úradu dôvodom vysokej ceny uhlia, keďže ide o niekoľkonásobne nákladnejšiu techniku ako v prípade povrchovej ťažby.

„Cena elektriny vyrobenej z domáceho uhlia je teda za posledné roky viac ako dvojnásobná voči trhovej cene elektriny, ktorá je určená ako ročný priemer spotovej ceny elektriny na trhu a bez podpory, respektíve dotačných mechanizmov by na trhu bola nepredajná,“ konštatuje správa úradu.

Protimonopolný úrad uviedol, že rozhodnutie o všeobecných hospodárskych záujmoch je v kompetencii vlády a preto nechce hodnotiť opodstatnenosť existencie hlbinnej ťažby hnedého uhlia na Hornej Nitre.

Podľa platného všeobecného hospodárskeho záujmu by sme mali podporovať ťažbu domáceho uhlia až do roku 2030, pričom s útlmom baníctva na Slovensku sa začne po roku 2022.

Úloha ÚRSO a Európskej komisie

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanovuje vo svojich vyhláškach spôsob výpočtu doplatku, ktorým sa domáce uhlie dotuje. Každoročne schvaľuje rôzne faktory, ktoré sú do tohto výpočtu zahrnuté.

Protimonopolný úrad zistil, že cena za nákup hnedého uhlia je dohodnutá až potom, ako ÚRSO rozhodne a schváli jednotlivé faktory. Cena sa teda tvorí na základe predpokladu, že náklady, ktoré ÚRSO v rámci doplatku schválil, sú oprávnené.

Výrobu elektriny z domáceho uhlia už neposudzujú len slovenské úrady, ale aj príslušné útvary Európskej komisie. Tie sa snažia predísť tomu, aby dotácie do hnedého uhlia narušili alebo ohrozili hospodársku súťaž, čo by bolo nezlučiteľné s vnútorným trhom Únie.

Europoslanci nechcú záložné zdroje, ktoré spaľujú uhlie

Parlamentný výbor pre energetiku žiada prísne pravidlá pre dotácie na výrobu energie z uhlia a prioritný dispečing pre menších výrobcov obnoviteľnej energie. O svojom ambicióznom pláne musí presvedčiť aj členské štáty.

Vzhľadom na postup Európskej komisie a na kompetencie ÚRSO je otázne, či je úrad oprávnený posudzovať tento prípad podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže,“ uvádza Protimonopolný úrad vo svojej správe.

Podrobnejšie vyhodnotenie prešetrovania podnetu úrad zaslal jednotlivým stranám a dospel k záveru, že nie je dostatok dôvodov na to, aby vo svojom vyšetrovaní pokračoval.

Kúpele bojnice sa na Hornonitrianske bane sťažovali už aj v minulosti, ale v inej súvislosti. Európsky parlament žiadali, aby preskúmal dopady ťažby hnedého uhlia na termálne liečivé zdroje.