Rakúsko chystá predsedníctvo (energetickej) Únie, Slovensko prízvukuje jadro

vojtech ferencz

V popredí Vojtech Ferencz z ministerstva hospodárstva. FOTO: SET Plan 2017

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Energetika v strednej Európe

Článok je súčasťou série o energetických inováciách v súvislosti so Stredoeurópskou energetickou konferenciou – SET Plan 2017, ktorá sa konala v novembri a v decembri v Bratislave.

Vlani pritiahla čistá energia po prvýkrát v histórii najväčšiu časť investícií v energetike. Na Stredoeurópskej energetickej konferencii – SET Plan 2017 to uviedol generálny riaditeľ Európskej komisie pre energetiku Dominique Ristori.

Spresnil, že investície do čistej energie, teda do energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov a inteligentných sietí, predstavovali 43 percent z 1,7 trilióna dolárov svetových investícií v energetike.

Predstavitelia Slovenska a Rakúska, ktorí na konferencii na začiatku decembra vystúpili tiež, vyjadrili rozdielny názor na to, akú úlohu má jadrová energia zohrávať v budúcom energetickom mixe Európskej únie. Zhodli sa však, že Európa musí viac investovať do výskumu a inovácií v energetike.

Rozdiel medzi lídrami a nasledovníkmi

Podľa Ristoriho z Európskej komisie je EÚ už teraz lídrom v investíciách do zelenej energie. Napriek tomu potrebuje nanovo usporiadať svoj trh s elektrickou energiou, čo má dosiahnuť práve prerokúvané nariadenie.

Vysoký úradník porovnal Európu s Čínou a Spojenými štátmi. Aj Čína je veľký investor, má však „inú víziu“, povedal Ristori s odkazom na odlišný politický režim, ktorý neumožňuje slobodnú diskusiu. Spojené štáty boli prvé, ktoré liberalizovali trh s energiami, napriek tomu si od EÚ pýtali rady, ako organizovať svoj trh.

„V tom spočíva obrovský rozdiel medzi tým, čo vedie, a tým, čo len nasleduje,“ skonštatoval Ristori, podľa ktorého je Európa stále lídrom.

Západ prejavil solidaritu s východom

Zástupca Komisie vymenoval legislatívne iniciatívy, ku ktorým sa Komisia podujala v uplynulom období. Schválené boli už jej návrhy na posilnenie energetickej bezpečnosti, ktoré podľa Ristoriho predstavujú „skutočnú solidaritu západu s východom“.

Tento rok európska exekutíva predložila legislatívny balíček „Čistá mobilita“.

Ristori vyzdvihol úlohy elektromobility. „Môžeme očakávať rýchly a významný pokrok v nasadzovaní elektrických vozidiel,“ tvrdí vysoký európsky úradník. Mnohé európske štáty podľa neho čoskoro ohlásia podporné schémy. V rámci diskusie o smernici o energetickej výkonnosti budov Ristori kritizoval tých, ktorí sú proti povinnému inštalovaniu nabíjačiek v nových budovách. „Musíme sa pripraviť na čistú dopravu v mestách,“ zdôraznil.

Väčšia úloha distribútorov elektriny

Jedným z cieľov legislatívneho balíčka „Čistá energia pre všetkých Európanov“ a zvlášť nariadenia o trhu s elektrinou je podľa Ristoriho pripraviť elektrické siete na vyšší ako 50-percentný podiel obnoviteľných zdrojov od roku 2030.

Elektrický systém by mal byť flexibilnejší a digitalizovanejší, k čomu má prispieť lepší manažment dopytu, ale aj prenosu a výroby elektriny. „Sektor distribúcie sa stane strategickejším kvôli prosumers (spotrebiteľom, ktorí zároveň vyrábajú elektrinu),“ myslí si Ristori.

Vysoký úradník povedal, že najkonkurencieschopnejšie sú tie krajiny, ktoré najviac investovali do výskumu a inovácií. „V Európe sme veľmi dobrí v základnom výskume, ale nie v jeho premene na nové trhy,“ dodal na túto tému Ristori.

Rusko má problém prispôsobiť sa

Na otázku z pléna, ako Ristori vníma Rusko, odpovedal, že pre EÚ je a zostane „dôležitým partnerom v oblasti energetiky“ s ohľadom na dovoz ruskej ropy a plynu. Obe ekonomiky podľa neho musia viesť dialóg a spolupracovať na základe jasných princípov obsiahnutých v treťom liberalizačnom energetickom balíčku.

Generálny riaditeľ však podčiarkol význam diverzifikácie dodávok. Za „veľmi krátky čas“ sa podľa neho Únii podarilo urobiť pokrok v infraštruktúre v pobaltských krajinách a na severe Európy, ako aj prostredníctvom regionálneho formátu CESEC v juhovýchodnej Európe.

Ristori zároveň poukázal na to, že „Rusko sa stáva paralyzovaným a orientovaným na starý svet, má problémy uznať nové smerovanie svetových trhov s energiami.“ Príkladom je podľa neho trh so skvapalneným zemným plynom, na ktorom je Rusko takmer neprítomné.

Klimatickí veľvyslanci výboru regiónov

Podpredseda Európskeho výboru regiónov Markku Markkula považuje za priority v energetike investície, digitalizáciu a inteligentnú (smart) špecializáciu regiónov.

Investície nemôžu prichádzať len od EÚ, ale aj od miestnych, regionálnych, štátnych a súkromných investorov, podčiarkol Markkula. Výbor regiónov vymenoval 20 veľvyslancov pre klímu a energetiku a pracuje na akčnom pláne v tejto oblasti. Markkula chce, aby sa táto téma stala súčasťou iniciatívy predsedu Európskej rady Donalda Tuska o budúcnosti Európy.

Inteligentné mestá sú podľa podpredsedu výboru regiónov už realitou. Pripomenul, že jeho domáce mesto, fínske Espoo sa chce stať uhlíkovo neutrálnym už v roku 2030.

Slovenské priority v energetickej únii

Predstavu Slovenska o energetickej únii načrtol na konferencii štátny tajomník na ministerstve hospodárstva. „Jadrová energia musí byť jej neoddeliteľnou súčasťou,“ zopakoval Vojtech Ferencz (Smer-SD) dlhodobú slovenskú pozíciu.

Za slovenské priority pre energetickú úniu označil bezpečnosť dodávok a nízkouhlíkovú energetiku. Balíček „Čistá energia“, ku ktorému sa zástupcovia Slovenska vyjadrujú v Rade EÚ ako zákonodarcovia na európskej úrovni, si vyžaduje ešte „veľa práce“, skonštatoval Ferencz. Najdôležitejšie podľa neho bude vyvážiť princípy solidarity, subsidiarity a proporcionality.

Otázku, aké kompetencie preniesť na európsku úroveň, považuje štátny tajomník za „mimoriadne dynamizujúci prvok“ diskusie. Slovensko podľa neho aj naďalej presadzuje „zásadu technologickej neutrality a slobody energetického mixu“.

Estónske predsedníctvo zdôrazňuje trh

V oblasti energetickej bezpečnosti Ferencz zdôraznil, že „sila systému je daná jeho najslabším článkom“. Členské štáty Únie vyzval na zodpovednosť, diverzifikáciu dodávok a odstraňovanie „národných hradieb“. Slovensko sa to podľa neho snaží robiť v sektore elektriny aj plynu. Vedu, výskum a inovácie vidí štátny tajomník ministerstva hospodárstva ako prostriedok udržiavania konkurencieschopnosti krajiny.

Podľa estónskeho veľvyslanca pre Slovensko, ktorý zastupoval krajinu aktuálne predsedajúcu Rade EÚ, musí nová legislatíva viesť k vyššej nákladovej efektívnosti a digitalizácii v energetike. „Silnejší trhový prístup povedie k nižším cenám pre zákazníkov,“ zdôraznil Rein Oidekivi. Európska únia sa okrem toho podľa neho musí stať „motorom výskumu a vývoja a testovať ich na trhu“.

Estónske predsedníctvo má aj naďalej ambíciu dosiahnuť do konca roka základný kompromis na novej legislatíve o obnoviteľných zdrojoch, organizácii trhu s elektrinou a riadení energetickej únie. Poslednú šancu bude mať na rokovaní ministrov 18. decembra.

Rakúšania chystajú predsedníctvo

V rokovaniach v Rade EÚ a s Európskym parlamentom bude pokračovať v prvom polroku 2018 bulharské a v druhom polroku rakúske predsedníctvo.

Generálny riaditeľ na rakúskom ministerstve vedy, výskumu a hospodárstva Michael Losch na konferencii povedal, že Rakúsko sa na čele EÚ zameria aj na spoluprácu s Energetickým spoločenstvom, ktoré na juhovýchode spája členské a nečlenské krajiny EÚ, s Agentúrou OSN pre rozvoj priemyslu (UNIDO) a s iniciatívou OSN Udržateľná energia pre všetkých (SE4ALL) zameraná na rozvojové krajiny.

Za dôležité tiež považuje, aby sa predĺžený a zväčšený Európsky fond pre strategické investície viac využíval v energetike.

Zaviesť inteligentné systémy v energetike

Rakúsko nevidí budúcnosť v jadrovej energetike.

Namiesto toho kladie podľa Loscha dôraz na 10 tematických priorít: prosumers, inteligentné meranie, blockchain (metóda spravovania určitých blokov informácii o používateľoch bez toho, aby medzi dvomi používateľmi figurovala tretia strana, teda akýsi medzistupeň prepravy dát), skladovanie energie, vysokokapacitná flexibilná výroba energie, rozširovanie sieťových prepojení, elektromobilita, power-to-gas (skladovanie elektriny vo forme plynu), ciele EÚ pre rok 2030 a inteligentné siete.

Za hlavné témy budúcoročnej konferencie SET Plan, ktorá sa bude konať pod záštitou rakúskeho predsedníctva, označil Losch „inteligentné a odolné“ mestá a budovy, obnoviteľné zdroje a skladovanie energie, energetickú efektívnosť v priemysle a spoločné projekty pre dosiahnutie cieľov EÚ pre rok 2030.