Regulácia slovenských cien elektriny nebola nezávislá. Komisia situáciu „sleduje”

Tlak na ÚRSO vyvinul v roku 2017 vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD). [TASR/Michal Svítok]

Najvyšší kontrolný úrad SR skonštatoval porušenie princípov nezávislosti a transparentnosti v rozhodovaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Európska komisia zatiaľ právne konanie proti Slovensku nevedie.

Nezávislosť slovenského Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a transparentnosť v jeho rozhodovaní sú kľúčové pre neutralitu regulačných rozhodnutí. Európska komisia situáciu na Slovensku sleduje.

Pre EURACTIV.sk to uviedla tlačová tajomníčka Európskej komisie Lynn Rietdorfová v reakcii na porušenie princípov nezávislosti a transparentnosti v regulácii cien elektriny pre rok 2017.

Európska komisia je garantom dodržiavania európskeho práva, z ktorého vychádzaj aj nezávislosť národných orgánov pre reguláciu cien v energetike.

Najvyšší kontrolný úrad SR minulý týždeň skonštatoval, že práca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) „javí znaky narušenia princípu transparentnosti a nezávislej činnosti“. Dôvodom je proces cenového konania na prelome rokov 2016 a 2017. Po vyjadreniach predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) vtedajší predseda ÚRSO Jozef Holnejčík zmenil pôvodné rozhodnutie o zvýšení maximálnych cien elektriny pre regulovaných zákazníkov pre rok 2017 a vrátil ich na úroveň roku 2016.

Nezávislosť regulačných orgánov

„Nezávislosť národných energetických regulačných orgánov ako slovenský ÚRSO a transparentnosť v ich rozhodovaní sú kľúčové pre zabezpečenie neutrálnych regulačných rozhodnutí, zvlášť s ohľadom na štátnom vlastnené spoločnosti, s cieľom zabrániť konfliktu záujmov,“ vysvetlila Rietdorfová z Komisie.

„Nezávislosť národných regulačných orgánov je predpokladom pre reguláciu energetických sietí (ako prirodzených monopolov) a zvlášť pre zabezpečenie nediskriminačného prístupu k energetickým sieťam,“ doplnila tlačová tajomníčka.

SaS sa bude na Jahnátka sťažovať Európskej komisii

Kandidát na šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nebude nezávislý, tvrdia opoziční poslanci

V polovici januára 2017 premiér Fico oznámil, že jeho vláda vyslovila „zásadný politický nesúhlas“ s regulačným rámcom v energetike na rok 2017. Avizoval, že ÚRSO sa opravou vlastného rozhodnutia vráti k distribučným poplatkom za elektrinu a plyn na úroveň roku 2016.

Elektrinu na Slovensku distribuujú tri spoločnosti s regionálnym monopolom, plyn distribuuje len SPP Distribúcia. Štát má vo všetkých štyroch firmách 51-percentný podiel.

Prvým krokom je dialóg

Rietdorfová tiež uviedla, že „Európska komisia monitoruje implementáciu tretieho energetického balíčka vrátane klauzúl o nezávislosti národného regulačného orgánu.“ Zatiaľ však nezačala proti Slovensku konanie pre porušenie európskej legislatívy.

„Ak Európska komisia identifikuje vo svojom skúmaní možné problémy v prvom kroku sa ich snaží vyriešiť v dvojstranných kontaktoch s dotknutým členským štátom alebo, ak je to nevyhnutné, prijatím právnych opatrení,“ vysvetlila tlačová tajomníčka.

Parlament schválil tretí energetický balíček

S oneskorením viac ako 16 mesiacov poslanci NR SR schválili energetické zákony, ktorými sa do národnej legislatívy implementujú smernice o plyne a elektrine z 3. energetického balíčka EÚ.

Jedným z cieľov európskej legislatívy obsiahnutej v treťom energetickom balíčku bolo posilnenie nezávislosti regulačných orgánov. Slovensko balíček transponovalo do národnej legislatívy v roku 2012. V roku 2017 však parlament po konflikte vlády s ÚRSO schválil nový zákon. Podľa neho už predsedu úradu nevymenúva prezident, ale vláda, ktorá ho aj navrhuje. Po novom môžu ministerstvá tiež vstupovať do cenových konaní.

Keď sa na nezávislosť ÚRSO pýtal v marci 2018 predseda SaS Richard Sulík eurokomisára pre energetiku Miguela Ariasa Cañeteho, odpovedal mu, že „Komisia vedie so slovenskými úradmi dialóg,“ ktorého detaily však nemôže poskytnúť.

Problematické cenové konanie

Zistenia z auditu rokov 2016 a 2017 zverejnil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na prelome januára a februára tohto roku.

„Najväčšie problémy zistili kontrolóri pri procese cenového konania, ktorého súčasťou je aj proces objektivizácie hodnoty majetku regulovaných subjektov, ktorý vstupuje do procesu stanovenia koncovej ceny energie,“ konštatuje tlačová správa NKÚ. Spresňuje, že ÚRSO v čase kontroly chýbal interný predpis upravujúci cenové konanie.

Ceny elektriny zostanú v Európe regulované aj vďaka žltým vestám

Členské štáty sa s europoslancami dohodli na novej legislatíve o trhu s elektrinou. Ponechajú si právomoc upravovať ceny, Poľsko môže ďalej dotovať uhoľné elektrárne.

„Výsledkom procesu cenotvorby založenej na celom rade problémov a nedostatkov bolo zvýšenie cien elektrickej energie, ktoré vyvolalo množstvo negatívnych reakcií,“ uvádza tlačová správa. Poznamenáva, že na stanovenie vyšších cien sa použil odhad majetku distribučných spoločností z roku 2010, ktorý však už v roku 2016 nebol aktuálny.

To „bolo v rozpore s princípmi regulačnej politiky i spôsobom tvorby cien.“

Spochybnená transparentnosť

NKÚ podľa záverečnej správy nepovažuje zvrátenie cenových rozhodnutí za „najvhodnejšie  hľadiska stability regulačného obdobia, ani ako signál účastníkom trhu a rešpektovania princípov právneho štátu.“

„Skutočnosť, že sa novourčené ceny dostali na pôvodnú úroveň z roka 2016 nie legitímnym spôsobom, ale na základe spoločenského tlaku obyvateľstva a celkovej politickej situácie javí znaky narušenia princípu transparentnosti a nezávislej činnosti úradu,“ kritizujú kontrolóri.

SaS sa chce v Bruseli sťažovať na kompetencie šéfa regulačného úradu

Opozičná SaS sa chce obrátiť na Európsku komisiu s otázkami o šéfovi slovenského Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefovi Holjenčíkovi.

Regulátor je podľa NKÚ nezávislý do takej miery, do akej vykonáva svoju pôsobnosť bez vplyvu verejnej moci. „Viaceré kroky vlády SR a ÚRSO vyvolali v tomto prípade otázky o skutočnej nezávislosti slovenského regulátora,“ sťažujú sa kontrolóri v záverečnej správe.

NKÚ tiež zistil, že vynakladanie prostriedkov v súvislosti s kontrolou majetku v distribučných spoločnostiach bolo v niektorých prípadoch neefektívne. ÚRSO porušil zákony o rozpočtových pravidlách, o verejnom obstarávaní o finančnej kontrole a audite. NKÚ dal preto podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, ako aj na orgány činné v trestnom konaní. ÚRSO prijal podľa záverečnej správy kontrolu „bez námietok“ a zaviazal sa prijať nápravu.