Riaditeľ Slovnaftu: Prechod na elektromobily bude drahý, efekt na klímu je otázny

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2021

Elektromobily vo väčšine európskych krajín pomáhajú znižovať emisie zo sektora dopravy. Problematické sú iba v krajinách s vysokým podielom výroby energie z uhlia.

Štúdie o príspevku elektromobility k boju proti klimatickej zmene sa zhodnú, že aj po zarátaní emisií z výrobného procesu batérie, elektromobilu aj elektriny, ktoré vozidlo potrebuje na svoj chod, sú celkové emisie nižšie ako pri vozidlách na fosílne palivá (príklady tu, tu a tu). To platí aj pre krajiny, ktoré majú vysoký podiel elektriny vyrobenej z fosílnych palív. Jedna zo štúdií za problematické označuje iba krajiny s veľmi vysokým podielom výroby elektriny z uhlia. Tými sú v Európe Poľsko a Kosovo.

Elektromobilita bola jednou z tém prvej diskusie na konferencii Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky, ktorú každoročne organizuje portál EURACTIV Slovensko. Na tom, aký má elektromobilita prínos pre spomaľovanie globálneho otepľovania, sa nezhodli generálny riaditeľ Slovnaftu Marek Senkovič a britský splnomocnenec pri COP26 John Murton.

Drahá a otázna

Európska komisia vníma prechod k elektromobilite ako jeden z kľúčových prvkov zníženia emisií z dopravy. Tá je dnes závislá na fosílnych palivách, čo je z pohľadu klimatických cieľov Únie problém.

„Veľa sa hovorí o prechode k čistej doprave. Pozrime sa ale na Európu. Máme približne 250 miliónov osobných áut, ktoré tvoria 15 percent našich emisií. Na globálnej úrovni je to približne jedno percento. Aj keby všetky autá na fosílne palivá zajtra zmizli a nahradili by sme ich elektromobilmi, efekt na svetovú uhlíkovú stopu by bol minimálny. Aj elektromobily pritom majú svoje emisie,” uviedol Senkovič.

Riaditeľ Slovnaftu zdôraznil, že prechod na elektromobilitu je drahý a jeho prínos pre boj s klimatickou zmenou otázny. „Pozrime sa na spotrebu ropy v Európe a v Spojených štátoch. Európska únia spotrebuje 15 miliónov barelov ropy denne, Spojené štáty 19. Rozdiel je najmä v doprave. Ak by sme Spojené štáty nahradili svoje veľké autá menšími, s úspornejšími technológiami, okamžite by prišlo k úspore niekoľkých miliónov barelov ropy denne,” pokračoval.

Úspora emisií pri elektromobiloch [Reuters]

Senkovič tiež zdôraznil, že Európa by svoju pozornosť mala zamerať na iné sektory ekonomiky, napríklad na lodnú dopravu, kde by efekt klimatických opatrení mohol byť významnejší. „Namiesto elektromobilov sa zamerajme na lode,” hovorí. Zmysel by podľa neho malo aj zníženie maximálnej rýchlosti lodí či áut na diaľniciach, čo by prinieslo ďalšie zníženie emisií z dopravného sektora.

Nová doba

John Murton pri prechode na elektromobilitu pripomína, že k nemu dochádza nielen z dôvodu boja proti klimatickej zmene, ale aj preto, že prevádzka elektromobilov je lacnejšia ako používanie áut so spaľovacími motormi. Podobný vývoj je aj v energetike, kde výroba solárnej či veternej elektriny začína byť lacnejšia než výroba elektriny z fosílnych palív.

„Ekonomika založená na fosílnych palivách zaniká. Nemôžeme v Európe strkať hlavu do piesku a predstierať, že sa to nedeje,” uviedol britský diplomat.

„Celoživotné náklady na elektromobil sú už dnes nižšie ako celoživotné náklady na auto so spaľovacím motorom. Už dnes je lacnejšie elektromobil prevádzkovať. Postupne bude klesať aj nákupná cena,” zdôraznil Murton. Prevádzkovanie a servis elektromobilu súvisí s počtom jeho pohyblivých častí. Kým auto na batérie má zhruba 50 častí, auto na spaľovací motor zhruba 1500.

„Prechod na elektromobily sa udeje, pretože je to ekonomicky výhodnejšie,” dodal Murton. O raste trhu s elektromobilmi podľa neho najlepšie vypovedá rast spoločnosti Tesla, ktorá sa v priebehu desiatich rokov od výroby prvého elektromobilu stala automobilkou s najhodnotnejšími akciami na svete. „Ak sa do tejto zmeny Európa nezapojí, ujde jej vlak,” dodal.

Čo o elektromobilite hovoria výskumy

Výskumy z univerzít v holandskom Nijmegene a anglickom Cambridge ukazujú, že prechod k elektromobilite má z pohľadu emisií zmysel v drvivej väčšine krajín na svete. Výskumníci sa venovali emisiám elektromobilov počas celého životného cyklu.

Najväčší prínos majú elektromobily v krajinách, ktoré svoju elektrinu vyrábajú vo veľkej miere z obnoviteľných zdrojov alebo z jadra – vo Švajčiarsku, Nórsku, Francúzsku či Rakúsku. V týchto krajinách sa úspory v porovnaní s autami na fosílne palivá pohybujú od 90 do 100 percent. Elektromobily však majú zmysel aj v krajinách, kde podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny nie je veľký. Tam už sú úspory menšie. Aj na Slovensku však predstavujú tieto viac ako 80 percent v porovnaní so spaľovacími motormi.

Elektromobilov aj nabíjacích staníc je na Slovensku stále málo

Elektromobilitu chcela vláda pôvodne podporiť z plánu obnovy. Do detailnejšej verzie plánu obnovy, ktorú ministerstvo financií poslalo koncom decembra do Bruselu, sa napokon nedostala. Richard Sulík (SaS) avizoval, že podpora by v budúcnosti mala ísť najmä z eurofondov.

Naopak v Poľsku či v Kosove je elektromobil skôr na škodu, pretože tieto krajiny elektrinu naďalej vyrábajú s uhlia. V Európe však ide o jediné dve výnimky.

Zaujímavosťou však je, že v krajinách so silným podielom solárnej a veternej energie úspory závisia aj od času, keď si auto nabíjate. Z európskych krajín sa to týka najmä Nemecka a Grécka. Podľa výskumu poobednajšie dobíjanie elektromobilu šetrí o 16 až 18 percent viac emisií ako dobíjanie v noci, keď je sieť napájaná z plynových alebo uhoľných elektrární.

Podľa analýzy Cambridge Ergonometrics pre organizáciu European Climate Foundation má prechod k elektromobilite zmysel aj z ekonomického pohľadu. Rozvoj elektromobility a súvisiacej infraštruktúry by do roku 2030 mohol priniesť až 206 000 nových pracovných miest nad rámec tých, ktoré už existujú v rámci sektoru spaľovacích motorov. Pri optimistickom scenári rozvoja elektromobility by úspora emisií v porovnaní so spaľovacími motormi dosiahla 88 percent do roku 2050. Zlepšila by sa aj kvalita ovzdušia.

Čo sa dohodlo v Glasgowe

Emisie z dopravy a prechod k elektromobilite sa stal jednou z kľúčových tém novembrovej klimatickej konferencie v Glasgowe. Skupina krajín, miest a firiem sa v rámci konferencie COP26 zaviazala úplne vyradiť vozidlá so spaľovacími motormi do roku 2040. Z výrobcov automobilov sa pod tento sľub podpísalo napríklad Volvo, Daimler, Mercedes-Benz, Ford či General Motors, nepridali sa Volkswagen, BMW, Hyundai a Toyota. Spomedzi krajín podpísali India, Spojené kráľovstvo či Poľsko, chýbajú však Spojené štáty, Čína aj Nemecko.

Výkonný riaditeľ nemeckej pobočky environmentálnej organizácie Greenpeace Martin Kaiser označil odmietavé stanovisko veľkých hráčov za „veľmi znepokojujúce”. Napriek tomu však ide o krok vpred.

„Myslím si, že sa nemôžeme pozerať na to, čo robia iní. Často je to len výhovorka a odvádzanie pozornosti. Musíme konať, pretože ak nebude konať nikto, klimatická zmena bude nekontrolovane pokračovať,” uviedol počas prvého panelu dekarbonizačnej konferencie John Murton.

Čo robí Komisia

V rámci legislatívneho balíka Fit for 55 predložila Komisia návrh, aby sa do roku 2035 ukončil predaj áut so spaľovacími motormi. To dáva automobilovému priemyslu čas na premenu výroby a členským štátom priestor na rozvoj miestnej produkcie batériových článkov. Štáty Európskej únie majú tiež k dispozícii 15 rokov, aby dostali z vozoviek znečisťujúce vozidlá a priblížili sa k cieľu nulových emisií do roku 2050.

Pomôcť rozvoju elektromobility majú aj sprievodné právne predpisy o infraštruktúre pre alternatívne palivá. Tie by mali motivovať európske krajiny začať s výstavbou nabíjacích staníc a vodíkových čerpacích staníc, ktoré by dokázali uspokojiť nárast dopytu po vozidlách s nulovými emisiami.

Slovensko malo minulý rok druhé najvyššie emisie z nových áut v Európskej únii

Slováci si kupujú viac veľkých ťažkých áut na fosílne palivá. Elektromobily a autá na alternatívny pohon sú na chvoste záujmu. Informuje o tom Inštitút environmentálnej politiky (IEP).

Podľa riaditeľa think-tanku Transport & Environment Wiliama Todtsa je dôležité, aby Komisia preniesla bremeno znižovania emisií na automobilový, ropný, ​letecký a lodný priemysel, od ktorých sa bude požadovať dosiahnutie cieľov znižovania emisií.

„Táto cesta je spravodlivejšia a efektívnejšia než by bolo prenesenie bremena dekarbonizácie na ľudí. Je to tiež víťazná ekonomická stratégia, ktorá umožní Európe viesť svet v niektorých z najdôležitejších technológiách 21. storočia,“ myslí si Todts.

Nové štandardy pre automobily sú podľa neho príkladom tohto prístupu. V súčasnosti môžu autá vyrábané v Európe vypúšťať 95 g CO2 na kilometer jazdy. Do roku 2030 sa táto hodnota zníži o 55 percent (oproti roku 2021), v roku 2035 by mala klesnúť na nulu. Inak povedané, po roku 2035 sa už v Európskej únii nemajú predávať žiadne osobné autá a dodávky, ktorých motory produkujú emisie.

Komisia chcela pôvodne navrhnúť 65-percentné zníženie priemerných emisií do roku 2030 a nulové emisie do 2035.

Autopriemysel je rozdelený

Časti automobilového priemyslu sa nepáči, že navrhované zníženie emisií bude vo svojej podstate znamenať zákaz spaľovacích motorov, nesúhlasili ani niektoré vlády. Francúzsko chcelo odklad nulových emisií do roku 2040. Podľa informácií nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung mali rovnaký postoj niektorí členovia Komisie: viceprezident Valdis Dombrovskis, komisár pre vnútorný trh Thierry Breton a komisárka pre dopravu Adina Valeanová.

Tento pohľad nakoniec neuspel. Cieľ pre rok 2030 sa však znížil z pôvodných 65 percent na 55. To ale znamená, že na takmer polovicu objemu redukcie ostane len päť rokov.

Automobilový sektor je jedným z najdôležitejších hospodárskych odvetví v Európe. Automobilová loby má veľký vplyv na prijímanú legislatívu vrátan environmentálnej.

Ako však upozorňuje portál Politico, v tomto prípade nebola jednotná.

Volkswagen, Volvo, Stellantis a Renault investujú do vývoja a výroby elektrických motorov. Volkswagen tiež oznámil postupné ukončenie predaja áut so spaľovacím motorom na európskom trhu do roku 2035. Audi, ktoré je súčasťou koncernu, chce produkovať iba elektrické autá už od roku 2026.

Pozitívny postoj Volkswagenu voči elektromobilom oslabil lobovaciu pozíciu Európskej asociácie automobilových výrobcov ACEA. Tá nezdružuje len automobilky, ale aj výrobcov komponentov. Najmä druhá skupina firiem chcela chrániť pozície spaľovacích motorov. Alternatívu nevidia v elektromobilite, ale v syntetických palivách či vo vodíku.

Podľa Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT) medzi ďalších výrobcov, ktorí sa nedávno zaviazali postupne ukončiť predaj automobilov so spaľovacími motormi v Únii, patria Fiat a Ford (2030) a Opel (2028).

Nemecký europoslanec Peter Liese kritizoval stanovenie roku 2035 na zákaz emisií z automobilov a tvrdil, že termín neposkytuje dostatok času malým podnikom, ktorých živobytie závisí od výroby spaľovacích motorov.