Rozvoj geotermálnej energie na Slovensku brzdí legislatíva. Pomôcť má nový zákon

Elektráreň Reykjanes na juhozápadnom cípe Islandu. Elektráreň s kapacitou 100 MW ťaží vodnú paru z dvanástich vrtov hlbokých 2700 metrov. [en.wikipedia.org]

Geotermálna energia môže byť slovenským riešením pre ekologické vykurovanie aj elektrinu. Napriek tomu, že sa zaraďuje medzi obnoviteľné zdroje, pre geotermálne vrty platia podobné legislatívne podmienky ako pre ťažbu ropy. Pomôcť má usmernenie eurokomisie a nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Slovensko má veľký potenciál na rozvoj obnoviteľnej geotermálnej energie, zhodnú sa odborníci, zástupcovia rezortov aj geotermálneho odvetvia. Napriek tomu sa investori do projektov nehrnú. Bráni im v tom komplikovaná legislatíva a sťažené podmienky financovania.

Využívanie geotermálnej energie by pritom mohlo pomôcť Slovensku naplniť klimatické ciele. Vo vykurovaní predstavuje alternatívu voči tuhým palivám či biomase, čím by prispela k riešeniu problémov Slovenska so zlou kvalitou ovzdušia. Geotermálna energia je tiež zeleným zdrojom elektrickej energie, ktorý vďaka stálemu výkonu neohrozuje stabilitu siete. Napriek zrejmým prínosom a veľkému potenciálu geotermálnej energie, ju slovenská legislatíva nepodporuje.

Slovensko by mohlo byť v geotermálnej energii veľmocou. V praxi ju však využíva minimálne

Geologický potenciál a rozvinuté systémy centrálneho vykurovania – Slovensko má výborné predpoklady na využitie geotermálnej energie. Rezort hospodárstva chce jej rozvoj podporiť. 

„Obnoviteľný zdroj, na ktorý sa doteraz zabúdalo a v ktorom má Slovensko veľký potenciál, je geotermálne energia. Na východe je napríklad …

Štáty Európskej únie vrátane Slovenska sa v klimatickom zákone zaviazali, že spoločne dosiahnu 40 percentný podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe do roku 2030. Na to je podľa Európskej komisie potrebné zrýchliť a zefektívniť povoľovacie konania.

Tie sú podľa nej jednou z hlavných bariér rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v Európe. Aby situáciu zlepšila, Komisia tento týždeň spustila verejnú konzultáciu, ako zlepšiť postupy udeľovanie povolení pre zelené projekty. Výsledkom by mala byť usmernenie, ktoré uľahčí zrýchlenie a zavádzanie obnoviteľnej energie v členských štátoch.

Pomôcť rozvoju geotermálnej energie, ale aj ostatným obnoviteľným zdrojom na Slovensku by mohol nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon o EIA), ktorý už dlhšie pripravuje envirorezort.

Čaká sa na nový zákon o EIA

Rezort životného prostredia hovorí o novom zákone o EIA už rok. Podľa plánu mal ísť návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania na jeseň alebo koncom roka 2021. Povedal to na jeseň 2021 štátny tajomník rezortu Michal Kiča na diskusii organizovanej portálom EURACTIV Slovensko.

To sa však nestalo. Vysvetlením môže byť to, že rezort životného prostredia zatiaľ čaká na pripravovaný zákon o územnom plánovaní a na zákon o výstavbe. Tie na jeseň 2021 schválila Hospodárska a sociálna rada, ktorá je poradným orgánom vlády. Zároveň oba návrhy odporučila na ďalšie legislatívne konanie. Vláda oba zákony s pripomienkami schválila 12. januára

Na diskusii zástupca rezortu uznal, že súčasný proces posudzovania v rámci EIA je zdĺhavý a zložitý a nezabezpečuje efektívnu ochranu životného prostredia. Preto má nový zákon „zabezpečiť splnenie záujmov rôznych skupín, hlavne účasť verejnosti na týchto procesoch.“

Zákon o EIA má priniesť „novú koncepciu v oblasti posudzovania vplyvov environmentálnych investícií,“ hovorí rezort v stanovisku pre EURACTIV Slovensko.

Zároveň sľubuje, že na diskusiu s odborníkmi aj zástupcami ostatných rezortov poskytne dostatok času. „Cieľom je dosiahnuť, čo najvyššej možnej spoločenskej zhody pri finálnom návrhu novej právnej úpravy,“ objasňuje.

Brzdou rozvoja obnoviteľných zdrojov nie sú ľudia, ale štát

Zrýchliť rozvoj obnoviteľnej energie by mali efektívnejšie povoľovacie konania. Pomôcť majú novely zákonov o výstavbe a územnom plánovaní. Podľa odborníkov však pri súčasných návrhoch hrozí vylúčenie verejnosti a porušenie európskej legislatívy.

Geotermálny priemysel: Podmienky nie sú nastavené objektívne

Cieľom nového zákona má byť „zjednodušenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie so zreteľom na skrátenie lehôt.“ Rezort životného prostredia mieni zjednodušiť a sprehľadniť procesy jednotlivých konaní, či už ide o posudzovanie EIA, územné alebo stavebné konanie, a odstrániť v rámci nich duplicitné úkony.

Podľa predstaviteľov geotermálneho priemyslu je jedným z hlavných problémov to, že každý geotermálny vrt hlbší ako 500 metrov podlieha povinnému posudzovaniu dopadov na životné prostredie – takzvanej veľkej EIA.

Geotermálna voda s potrebnými teplotami pre priemyselné využitie, ako je napríklad výroba elektriny, centrálne vykurovanie, poľnohospodárstvo, živočíšna výroba alebo spracovanie potravín, sa však na Slovensku nachádza v podstatne hlbších štruktúrach ako je 500 metrov. Povinnosť podstúpiť kompletné hodnotenie dopadov na životné prostredie, tak radí geotermálny vrt z hľadiska vplyvu na životné prostredie do tej istej skupiny ako je ťažba uhlia či ropy.

„Zaradenie neobjektívnym spôsobom komplikuje a predlžuje povoľovací proces a tým aj realizáciu projektov na využívanie geotermálnej energie pre priemyselné účely. To vedie k znižovaniu záujmu investorov realizovať projekty založené na využití geotermálnej energie,“ povedal pre EURACTIV Slovensko riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba.

Podľa predstaviteľov geotermálneho priemyslu by bolo riešením upustiť od požiadavky povinného hodnotenia a požadovať iba zisťovacie konanie. To by podľa nich výrazne skrátilo trvanie procesu.

„Tento proces je u nás celkovo zle zvládnutý. Vplyvy na životné prostredie je potrebné posúdiť, no takýto proces by nemal trvať rok a nemalo by sa pri ňom prihliadať na irelevantné pripomienky nekompetentných osôb,“ myslí si generálny riaditeľ spoločnosti Slovgeoterm Oto Halás, ktorá sa zaoberá investíciami do geotermálnej energie.

Ján Karaba poukazuje aj na to, že bežné geotermálne projekty s využívaním existujúcich podzemných zásob vody nemajú žiaden negatívny dopad na životné prostredie, čo dokazujú existujúce projekty na celom svete.

„Z tohto dôvodu by mala byť EIA minimálne odľahčená od povinného hodnotenia na zisťovacie konanie, prípadne by mali byť vrty z tohto procesu úplne vyňaté, nakoľko akékoľvek ďalšie využitie, či už na výrobu elektriny alebo tepla podlieha samostatnému procesu EIA,“ tvrdí riaditeľ SAPI.

Kľúčové je vyvážiť záujmy investorov s verejným záujmom

Ministerstvo ráta v novom zákone o EIA aj so zmenami, ktoré sa budú týkať investičných projektov do geotermálnych vrtov. Keďže je však krajina viazaná európskou smernicou o EIA „úplné vypustenie posudzovania geotermálnych vrtov z hľadiska ich predpokladaných vplyvov na životné prostredie nie je možné,“ zdôraznil komunikačný odbor rezortu pre EURACTIV Slovensko.

Čo sa týka zaradenia geotermálnych vrtov medzi aktivity, ktoré si vyžaduje plné posúdenie vplyvov na životné prostredie, „ministerstvo komunikuje návrhy jednotlivých položiek a prahových hodnôt v návrhu zákona s príslušnými rezortami“.

Priestor na ďalšie úpravy, pripomienky a návrhy pre verejnosť aj iné zainteresované strany bude v pripomienkovom konaní k návrhu zákona, pripomína ministerstvo.

Zároveň zdôrazňuje, že pri povoľovacích konaniach je potrebné nájsť rovnováhu medzi záujmami investorov a záujmami verejnosti. Aj keď je súčasný proces posudzovania vplyvu na životné prostredie zdĺhavý, rezort apeluje, aby „predkladatelia stavebného zákona a zákona o územnom plánovaní neodstavili verejný záujem a neustúpili všetkým predstavám investorov.“

Kiča: Investície budeme posudzovať podľa ich vplyvu na zmenu klímy

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie bol v minulosti povinnou jazdou. Prešli cez neho aj také projekty, ktoré nikdy nemali dostať súhlasné stanovisko. My pôjdeme opačnou cestou, hovorí o pripravovanom zákone o EIA štátny tajomník rezortu životného prostredia MICHAL KIČA.

O geotermálnej energii vládne zhoda

Geotermálnu energiu vyzdvihol ako perspektívny zdroj v nedávnej ankete EURACTIV Slovensko štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

Súhlasí s ním aj generálna riaditeľka Sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia na rezorte životného prostredia Gabriela Fischerová. „Medzi najperspektívnejšie obnoviteľné zdroje radím geotermálnu energiu a tepelné čerpadlá,“ vyjadrila sa v ankete.

Podobne to vidí aj poradkyňa predsedu vlády a generálna riaditeľka Sekcie plánu obnovy na Úrade vlády Lívia Vašáková.  „Ak by som mala vybrať jeden typ OZE, ktorý by si na Slovensku zaslúžil vyššiu pozornosť, tak jednoznačne by som vybrala geotermálnu energiu. Slovensko má pre jej využitie nadpriemerne vhodné podmienky a je rovnako dobre využiteľná vo forme tepelnej energie na kúrenie, ako aj na výrobu elektrickej energie,“ zdôraznila Vašáková.

Potenciál geotermálnej energie pri dekarbonizovaní teplárenstva vidí aj slovenský europoslanec Martin Hojsík (PS/Renew). „V oblasti vykurovania má Slovensko mimoriadne dobré predpoklady pre využitie geotermálnej energie vďaka geologickému potenciálu a rozvinutým systémom centrálneho vykurovania. Pre jednotlivcov môžu byť efektívnym riešením tiež tepelné čerpadlá,“ odpovedal Hojsík v odpovedi na otázku, aké obnoviteľné zdroje má zmysel rozvíjať na Slovensku.

Veľká anketa o obnoviteľných zdrojoch: Vedú solár a geotermál

Vláda by mala pri rozvoji obnoviteľných zdrojov myslieť predovšetkým  na znižovanie energetickej spotreby, rešpektovať lokálne podmienky a udržateľnosť. Zároveň z energetického mixu nevynechať odpadové teplo, existujúce vodné elektrárne či fotovoltiky na strechách.

Dôraz na podporu geotermálnej energie v novej smernici

Potreba znížiť administratívne prekážky pri projektoch obnoviteľnej energie sa objavuje aj v návrhu smernice o OZE v rámci legislatívneho  balíka „fit for 55“. Ten by mal členským štátom pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent a nasmerovať ich na cestu k uhlíkovej neutralite.

Nová smernica o obnoviteľných zdrojoch dokonca konkrétne zmieňuje geotermálnu energiu ako zdroj, ktorý si zaslúži zo strany členských štátov zvláštnu pozornosť.

„Členské štáty by kvôli rozvoju obnoviteľných zdrojov vo vykurovaní, obzvlášť v prípade geotermálnej energie, mali znižovať administratívne prekážky a zmierňovať riziká pre veľké projekty a investície v oblasti vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov, keďže tie majú veľké investičné náklady“, hovorí návrh smernice.

Ministerstvo životného prostredia sa zatiaľ k návrhom smerníc nevyjadrilo. Chce si počkať na finálne schválenie balíka Fit for 55 a príslušných smerníc, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie. „Následne štát v zastúpení zodpovedných ministerstiev pripraví vnútroštátnu legislatívu, ktorá bude zohľadňovať európsku legislatívu a reálne možnosti Slovenska,“ vyjadril sa rezort.

Komisia chce otvoriť dvere geotermálnej energii, vyplýva z uniknutého dokumentu

Podľa uniknutého návrhu smernice o obnoviteľných zdrojoch, chce Komisia znížiť rizikovosť investícií do geotermálnej energie a podporiť ju zavedením zmlúv na odber tepla.

Komisia: Potrebujeme zoptimalizovať procesy

Európska komisia považuje administratívne prekážky, najmä pri udeľovaní povolení, za „spoločnú prekážku pri zavádzaní projektov obnoviteľnej energie, ktoré odrádzajú potenciálnych investorov.“

Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov z roku 2018 zaviedla pravidlá týkajúce sa organizácie a maximálneho trvania procesu udeľovania povolení. Komisia však v kontexte nových klimatických cieľov do roku 2030 usúdila, že pre uľahčenie celého procesu by v praxi pomohli dodatočné usmernenia.

Tento týždeň preto spustila verejné konzultácie  o tom, ako zlepšiť postupy udeľovania povolení pre projekty obnoviteľných zdrojov energie a zjednodušiť dohody o nákupe energie .

Výsledkom má byť usmernenie  o spôsoboch, akými povoľovacie procesy skrátiť a zjednodušiť.

„Verejná konzultácia zmapuje kľúčové prekážky a osvedčené postupy na urýchlenie povoľovacích procesov pre projekty obnoviteľnej energie. Zapojiť by sa mali verejné orgány, predkladatelia projektov aj občianska spoločnosť,“ píše Komisia k informácii ku konzultáciám. Tie sú otvorené do 12. apríla.