Rusko ratifikuje Parížsku dohodu, Putin varuje pred „absolutizmom“ obnoviteľných zdrojov

Prezident Vladimir Putin (v strede) predstavuje ruské jadrové technológie v Uzbekistane. [EPA-EFE/Alexey Nikolsky/SPUTNIK/KREMLIN]

Ruský priemysel cez klimatickú politiku sleduje obchodné záujmy. Prezident však vystríha pred „slepou vierou“ v obnoviteľné zdroje a vyzýva na medzinárodnú podporu jadrovej energie.

Ruský vicepremiér Alexej Gordejev minulý týždeň nariadil ministerstvu prírodných zdrojov a ekológie a ministerstvu zahraničných vecí, aby vypracovali návrh legislatívy k ratifikácii Parížskej dohody. Do parlamentu by sa mala dostať 1. septembra. Schválená má byť do konca septembra, kedy sa uskutoční klimatický summit OSN.

Rusko je štvrtým najväčším znečisťovateľom na svete a jedným z dvanástich signatárov dohody, ktorí ju ešte neratifikovali. Proti ratifikácii sa dlhodobo stavali priemyselné združenia, ktoré sa obávali regulovania svojho podnikania. Zástupcovia kľúčových priemyselných odvetví dnes naopak hovoria, že pokračovanie status quo ohrozí ruské obchodné zmluvy a poškodí ruské renomé v medzinárodnej komunite.

Hoci Rusko spravilo prvý krok na ceste k nízkouhlíkovej ekonomike, prezident Vladimir Putin odmietol úplný prechod od uhľovodíkov k obnoviteľným zdrojom. „Bude príjemné žiť na svete s palisádami veterných elektrární a niekoľkými vrstvami solárnych panelov?“ pýta sa Putin.

Rok 2019 je v ruskej klimatickej politike prelomovým. Okrem ratifikácie Parížskej dohody sa v Parlamente diskutuje o systéme štátnej regulácie emisií skleníkových plynov. Neoddeliteľnou súčasťou ruského plánu znížiť emisie je výsadba nových lesov a prísnejšia kontrola odlesňovania. Do roku 2030 chce Kremeľ znížiť emisie o štvrtinu v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Kremeľ cíti globálne otepľovanie

Plánovaná ratifikácia Parížskej dohody prichádza po mesiacoch konzultácií medzi vládou, ministerstvami a priemyselnými asociáciami.

Vyhlásenie vlády hovorí, že ratifikácia „Rusku prinesie príležitosť zúčastňovať sa na všetkých procesoch a rokovaniach, a chrániť svoje záujmy na medzinárodných fórach, ktoré definujú pravidlá znižovania emisií oxidu uhličitého a vypracovávajú príslušné dokumenty“.

Za znečistenou ropou stojí masívna krádež a zanedbanie kontrol v Rusku

Aféra znečistenej suroviny v Družbe odhalila nedostatky kontrolných mechanizmov aj personálne zlyhania v Rusku. Európsky systém krízového riadenia naopak ukázal schopnosť čeliť krátkodobým výpadkom.

Ďalším dôvodom je celosvetový prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Kremeľ priznáva, že ľudská aktivita prispieva k zvýšenej koncentrácii emisií oxidu uhličitého v atmosfére. Nárast emisií zase vedie k rastu teploty a k vyššiemu dopytu po elektrickej energii. „Elektroenergetický sektor sa vo svete stáva menej uhlíkovo náročným. To znamená výhodu pre tovar vyrobený v krajinách so zelenšou energiou,“ hovorí stanovisko vlády.

Tento týždeň sa v ruskom Jekaterinburgu konala Globálna konferencia o výrobe a industrializácii. Prezident Putin na nej vyhlásil, že dôsledky klimatickej zmeny sú v Rusku katastrofálne. Spomenul dramaticky rastúce teploty, nedostatok jedla, záplavy či požiare.

Obrat ruských priemyselníkov

S ratifikáciou súhlasia aj priemyselné asociácie. Alexander Šochin, predseda Ruskej únie priemyselníkov a podnikateľov, poslal začiatkom roku list ministerstvu pre prírodné zdroje a ekológiu, v ktorom zdôraznil záujem ruského priemyslu o ratifikáciu dohody. Dôvodom je strach zo straty konkurencieschopnosti a zbytočných nákladov.

Tento ruský postoj je však nový. Priemyselné asociácie ešte donedávna hovorili, že Rusko by malo pri ratifikácii Parížskej dohody postupovať „opatrne“.

Voči Parížskej dohode existuje opozícia medzi poslancami aj na ministerstvách. Rusi na jar vytvorili pracovnú skupinu, ktorá mala preskúmať možnosti ratifikácie. V rámci nej bol proti ratifikácii zástupca ministerstva pre vedu, ktorý hovoril „o chýbajúcich dôkazoch o človekom spôsobenej klimatickej zmene“.

K obratu postoja priemyslu mohol prispieť prístup Európskej komisie. Tá minulý rok vypočula francúzsku vládu a naznačila, že pri vyjednávaní obchodných zmlúv bude uprednostňovať krajiny, ktoré ratifikovali Parížsku dohodu.

„Absolutizmus obnoviteľných zdrojov“

Hoci Putin podporil rozvoj obnoviteľných zdrojov, odmietol úplný prechod od uhľovodíkov a nukleárnej energie. Varoval pred „energetickým absolutizmom“ a „slepou vierou v jednoduché, pompézne, ale neefektívne zdroje energie“.

Medzinárodná komunita by sa podľa neho mala zjednotiť na rozvoji nukleárnej energie. V tejto oblasti majú Rusi pred zvyškom sveta technologický náskok.

Putin spustil nový reaktor, môže dodávať elektrinu okupovanému Krymu

Rusko ako jedna z mála európskych krajín zapája nové jadrové bloky. Ako prvé na svete sa chystá spustiť plávajúcu atómku.

„Každý vie, že veterná elektrina je dobrá, ale myslíme pritom na vtáky? Viete koľko vtákov, kvôli nim zahynie?“ pokračoval Putin. „Netvrdím, že by sme veternú energiu nemali rozvíjať, ale nezabúdajme pritom na problémy, ktoré sa s ňou spájajú,“ dodal.

Obnoviteľné zdroje majú v ruskom energetickom mixe stále iba podradné postavenie. Súčasné čísla hovoria o 3,6 percentách. Do roku 2030 by podľa Národnej energetickej stratégie mal ich podiel narásť na 4,9 percenta. Implementáciu obnoviteľných zdrojov do ruského energetického systému zastrešuje od roku 2013 takzvaný Dekrét 449. Ide o vôbec prvý takýto dokument v ruskej histórii.

Ruská klimatická politika

Podľa podkladového materiálu, ktorý pripravovalo ministerstvo pre prírodné zdroje a ekológiu chcú Rusi do roku 2030 znížiť emisie o štvrtinu oproti úrovni z roku 1990.

Do tohto čísla je zarátaná aj absorpčná kapacita lesov. Výsadba nových lesov je jedným z hlavných prostriedkov, ktorými chce Rusko znižovať emisie. V tejto oblasti pripravilo Stratégiu pre rozvoj lesného komplexu Ruskej federácie do roku 2030.

Tá by mala slúžiť ako rámec pre implementáciu dlhodobých opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a zlepšenie regulácie emisií v lesnom hospodárstve.

Spolková agentúra pre lesníctvo už okrem toho pripravila návrh plánu na zníženie emisií skleníkových plynov z odlesňovania a degradácie lesov.

Ruský systém obchodovania s emisiami

Uplynulú jar sa v Rusku začalo prvýkrát hovoriť o reguláciách emisií CO2. Ministerstvo pre prírodné zdroje v marci predložilo do Parlamentu návrh zákona o štátnej regulácii emisií skleníkových plynov. Kvôli odporu niektorých politikov a priemyslu návrh legislatívy ešte stále leží v hornej komore Parlamentu. Ak ju poslanci schvália, vláda dostane právomoc zavádzať emisné ciele pre súkromné spoločnosti a penalizovať ich v prípade porušenia.

Vytvára tiež základy pre systém obchodovania s emisnými povolenkami a počíta s daňovými úľavami pre spoločnosti, ktoré znižujú alebo zachytávajú svoje emisie.

Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených

Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

Neziskový sektor pokroky v prechode k zelenšej ekonomike opatrne víta. Rusko je tradične odporcom ambicióznej zelenej politiky. V krajine vládne autokratický režim, ktorý opakovane potláča klimatické štrajky FridaysForFuture aj iné občianske iniciatívy vedúce k zodpovednejšiemu správaniu sa k životnému prostrediu.

Zároveň Kremeľ spolupracuje s Čínou na skúmaní možností ťažby ropy v Arktíde, kde sa pod vplyvom klimatickej zmeny otvára nová dopravná cesta. Sesterská firma štátneho Rosneftu Neftegazholding podpísala v júni zmluvu s Čínskou národnou chemicko-inžinierskou skupinou na prieskume ložiska na severnom Sibíri, ktoré by mohlo obsahovať až 420 miliónov ton surovej ropy.