Šéf Eustreamu: Nie je jasné, či budú bioplyn a vodík použiteľné, ako chce Únia

Rastislav Ňukovič (v popredí). [TASR/Roman Hanc]

Prechod na dekarbonizované plyny odporúča Rastislav Ňukovič rozložiť na dlhšie obdobie. Európa by podľa neho mala investovať do osvedčených technológií a za hranicami EÚ.

Európska komisia predpokladá, že podiel zemného plynu v energetickom mixe bude stabilný, dokonca možno do roku 2030 porastie. Potom bude zrejme klesať jeho podiel v prospech dekarbonizovaných a zelených plynov. Európska investičná banka by mala od roku 2022 financovať len plynárenské projekty vedúce k dekarbonizácii.

Podľa generálneho riaditeľa Eustreamu Rastislava Ňukoviča je však obmedzenie podpory EÚ pre plynárenstvo predčasné.

„Treba povedať, že klimatický problém je veľmi vážny problém a musíme ho riešiť. Len sa trochu obávame, že to, akým spôsobom na to ide Európa, nie je úplne správna cesta,” povedal Ňukovič v podcaste Slovenského plynárenského a naftového zväzu.

Zelené plyny až v budúcnosti

S využitím zemného plynu ako náhrady za „špinavšie“ fosílne paliva v najbližších dekádach ráta veľká časť krajín. V kombinácii s využívaním už osvedčených zelených technológií na výrobu energie je to podľa Ňukoviča najrýchlejšia a najlacnejšia cesta k zníženiu emisií skleníkových plynov.

Jadrovej energii ani zemnému plynu nový klimatický fond nepomôže

Slovenská vláda, europoslanci a ochranári vítajú Fond spravodlivej transformácie. Ten nebude podporovať jadrové ani plynárenské projekty, hoci pôžičky môžu získať od Európskej investičnej banky.

Pološtátny prepravca plynu Eustream sa podľa jeho generálneho riaditeľa zaoberá aj možnosťami prepravy bioplynu a vodíka.

„Stále sú to však technológie, ktoré sú ešte vo vývoji a stále nie je jasné, či budú použiteľné tak, ako európska stratégia predpokladá,” povedal Ňukovič. Prechod na tieto technológie by sa podľa neho preto mal rozložiť na dlhšie časové obdobie.

Investície mimo Európy

Podľa Ňukoviča by prostriedky plánované na podporu nových technológií viac prospeli ekológii, keby ich Európa investovala do osvedčených technológií v iných častiach sveta.

Voľby 2020: Čo chcú strany dosiahnuť v energetike a klíme? (INFOGRAFIKA)

VOĽBY 2020 | Väčšina politických síl chce vyššie tempo obnovy budov a nové nástroje pre boj proti energetickej chudobe.

„Peniaze sa tak nestratia, budú investované, budú mať masívny pozitívny príspevok ku klimatickým zmenám a zároveň budú prinášať nejakú návratnosť,” zdôraznil Ňukovič. Európa je totiž už v súčasnosti na špici v znižovaní emisií skleníkových plynov a vo využívaní zelených technológií, zatiaľ čo v iných častiach sveta, naopak, ich produkcia rastie.

Na celosvetovej produkcii oxidu uhličitého sa starý kontinent podieľa iba niečo viac ako 12 percentami. V roku 2019 celosvetové emisie dosiahli výšku 33 gigaton oxidu uhličitého.