Šéf Foratomu: Stavba nových reaktorov sa komplikuje, lebo ich je málo

Tretí blok v Mochovciach v auguste 2018. [TASR/Lukáš Grinaj]

Nové jadrové bloky na Slovensku a vo Francúzsku trápi predlžovanie a predražovanie dostavby. Yves Desbazeille napriek tomu verí, že do roku 2050 sa v Európe postavia desiatky gigawattov dodatočných kapacít.

Predlžovanie a predražovanie výstavby nových reaktorov v Európe je dôsledkom straty odbornosti v dodávateľskom reťazci. Tvrdí to generálny riaditeľ Foratomu Yves Desbazeille.

Šéf európskej jadrovej lobby so sídlom v Bruseli poskytol portálu EURACTIV.sk rozhovor pred začiatkom 14. Európskeho jadrového fóra, ktoré sa koná v utorok (30. apríla) v Prahe. Podľa programu sa na ňom zúčastní aj slovenský premiér Peter Pellegrini a minister hospodárstva Peter Žiga (obaja Smer-SD).

Fórum sa uskutoční v čase, keď opäť prichádzajú správy o oneskoreniach projektov v slovenských Mochovciach či vo francúzskom Flamanville. Desbazeille sa napriek tomu teší, že návrh dlhodobej klimatickej stratégie Európskej únie počíta s 15-percentným podielom jadrovej energie na výrobe elektriny v roku 2050. „Vieme si predstaviť aj 25 percent,“ hovorí optimisticky Desbazeille.

Jadro a klíma

Energia zo štiepenia jadra je podľa riaditeľa Foratomu ľahko distribuovateľný nízkouhlíkový zdroj, ktorý dokáže dopĺňať obnoviteľnú energiu.

Desbazeille vyzdvihuje, že Európska komisia v návrhu dlhodobej klimatickej stratégie označuje jadrovú energiu spolu s obnoviteľnými zdrojmi za „chrbtovú kosť bezuhlíkovej európskej elektroenergetiky“.

Európske vlády sa nedohodli, ako dosiahnuť nulové emisie, ktoré chce Macron

Členské štáty zaujali pozície k dlhodobej európskej stratégii pre znižovanie emisií. Päť krajín žiada scenár so 100-percentnou obnoviteľnou energiou, V4 vidí cestu v jadre.

Hoci Desbazeille hovorí o „stabilizácii“ jadra v európskom energetickom mixe, dokument Komisie počíta so znížením jeho podielu na výrobe elektriny z dnešných 26 percent na 15 percent v roku 2050. Obnoviteľné zdroje by tom čase mali produkovať 80 percent elektriny.

Foratom vypočítal, že podiel aspoň 15 percent bude znamenať výstavbu nových reaktorov s kapacitou 60 až 100 GW. Dnes Európska únia disponuje reaktormi s kapacitou asi 120 GW.

Hlavnou otázkou podľa Desbazeillea je, ako zabezpečiť vybudovanie nových kapacít. „Niektoré aspekty sú na priemysle samotnom: dostatočný dodávateľský reťazec, konkurencieschopnosť nových jadrových zariadení,“ hovorí.

Prístup k fondom

Výzvou tiež bude vytvoriť investičný rámec, priznáva Desbazeille v čase, keď najväčším problémom plánovaných blokov v Európe je práve financovanie.

Dúfa jadrová lobby vo financovanie nových projektov z Viacročného finančného rámca EÚ, dlhodobého európskeho rozpočtu? Nie, odpovedá Desbazeille.

Na druhej strane si riaditeľ Foratomu myslí, že jadrový priemysel by mal mať prístup k fondom EÚ určeným pre prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Pripomenul, že cez eurofondy je financovaný prechod uhoľných regiónov, medzi ktoré patrí aj horná Nitra. Keďže jadro je nízkouhlíkový zdroj energie, mali byť tieto eurofondy dostupné aj pre toto odvetvie, myslí si Desbazeille.

Vyzýva tiež, aby Únia povolila atómovým projektom uchádzať sa o podporu z Inovačného fondu, ktorý je financovaný zo Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), a z InvestEU, „Junckerovho fondu“, ktorého cieľom je verejnými investíciami podnietiť ďalšie súkromné. Dnes to nie je možné. Desbazeille vkladá nádej aj do pravidiel štátnej pomoci.

Kritici vyčítajú prevádzkovateľom jadrových elektrární, že v minulosti ako štátne monopoly získali ťažko vyčísliteľné národné dotácie. Z dlhodobého európskeho rozpočtu je zase spolufinancované vyraďovanie reaktorov v Bulharsku, Litve a na Slovensku. V rokoch 2013 až 2017 naň EÚ prispela 1,5 miliardy eur.

Predlžovanie a predražovanie

Pre mnohé krajiny je dotovanie nových reaktorov neprípustné, keďže ich po katastrofe vo Fukušime nepovažujú za bezpečný zdroj energie.

Ďalším problémom je predlžovanie a predražovanie dostavby nových projektov, ktoré sa dnes opakuje na Slovensku či vo Francúzsku.

Transparentnosť ako kladivo na jadro? Slovensko sa obáva otvárania Euratomu

Premiér Peter Pellegrini obhajoval záujmy jadrového priemyslu, ale varoval pred novým omeškaním pri spúšťaní tretieho bloku v Mochovciach.

Slovenské elektrárne podľa Denníka N tento mesiac oznámili možné navýšenie súčasného rozpočtu Mochoviec o 270 miliónov eur a odsunutie spustenia tretieho bloku o osem mesiacov. Namiesto tohto roku by sa tak prevádzka začala až budúci rok.

V roku 2019 mal byť spustený aj reaktor tretej generácie EPR vo Flamanville. Pochybnosti francúzskeho Úradu jadrového dozoru však môžu viesť k zdržaniu o niekoľko rokov, píše portál BFM Business.

„V niektorých krajinách to nie je tak dobré, ako by malo byť,“ reaguje Desbazeille. „Aj my by sme chceli vidieť pozitívne výsledky,“ hovorí.

Úspory z rozsahu

Posuny termínov na Slovensku, vo Francúzsku, ale aj vo Fínsku pripisuje šéf jadrovej lobby „strate odbornosti v dodávateľskom reťazci jadrového priemyslu v Európe“.

Ak sa postaví jeden reaktor za desať rokov, nestačí to pre udržanie kvalifikácie personálu, tvrdí riaditeľ Foratomu.

Pripomína, že dva reaktory EPR v Číne, ktoré postavili Francúzi, už vstúpili do prevádzky, hoci sa začali stavať neskôr ako tie v Európe.

Takisto podľa neho nebolo zaznamenané zdržanie a predraženie výstavby EPR Hinkley Point C v Spojenom kráľovstve. Projekt podľa neho čerpá ponaučenia z Flamanville.

Desbazeille tvrdí, že čím viac reaktorov jedného typu sa postaví, tým kratšie a lacnejší bude každý ďalší. Tieto úspory z rozsahu sa podľa neho prejavili v Európe počas výstavby atómiek v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Nič bez verejnosti

Otázne je, či pri súčasných problémoch s dostavbou bude verejná mienka súhlasiť s výstavbou ďalších. Šéf jadrovej lobby si uvedomuje, že „bez podpory verejnosti nebude žiaden jadrový projekt“.

V niektorých krajinách vidí „silnú opozíciu“ voči jadru, v iných zase „pozitívny vývoj“. Za príklad druhej skupiny považuje niektoré severské politické strany, ktoré boj proti klimatickým zmenám spájajú s podporou atómovej energie.

Aktivisti obviňujú Slovensko, že blokuje cezhraničný dohľad nad atómkami

Európski environmentalisti žiadajú, aby predlžovanie životnosti reaktorov podliehalo cezhraničnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Úrad jadrového dozoru má iný názor.

Desbazeille zdôrazňuje, že každý členský štát si podľa európskych zmlúv môže slobodne zvoliť svoj energetický mix. „Negatívna verejná mienka v jednej krajine by nemala brániť inej, aby stavala nové reaktory,“ hovorí.

Zvlášť Rakúsko sa snaží cez žaloby na Súdny dvor EÚ blokovať nové projekty. So sťažnosťou na britský Hinkley Point C neuspelo, ale odvolalo sa. Súd v Luxemburgu posudzuje aj jeho ďalšiu žalobu – na maďarský Paks 2.

Mobilizujú sa tiež rakúski aktivisti. Organizácia Global 2000 sa nedávno sťažovala na bezpečnosť dostavby Mochoviec a podľa Denníka N proti nej vyzbierala 150 tisíc podpisov. Slovenské úrady ich sťažnosti odmietli ako bezpredmetné.

Reforma Euratomu

Európska komisia v apríli zverejnila oznámenie, podľa ktorého chce posilniť „demokratickú zodpovednosť“ v rozhodovaní v rámci zmluvy o Euratome. Vyše 60-ročná zmluva označuje rozvoj jadrovej energie za „spoločný cieľ“ európskeho spoločenstva. Na rozdiel od iných európskych zmlúv ešte nebola reformovaná.

Komisia, ktorá Euratom spravuje, plánuje založiť „skupinu expertov na vysokej úrovni“, ktorí by diskutovali o posilnení demokratického rozhodovania po roku 2025.

To môže znamenať väčšie zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov do rozhodovania o palivovom cykle, jadrovej bezpečnosti a vyraďovaní atómiek.

„Nemáme nič proti (väčšej demokracii v rozhodovaní),“ komentuje Desbazeille. Na druhej strane však prízvukuje, že ak skupina vznikne, chce byť Foratom jej súčasťou.

„Jadrový priemysel potrebuje stabilný regulačný rámec. Chceme sa vyhnúť nepredvídaným rozhodnutiam,“ uzatvára Desbazeille.