Šefčovič: Jadrová energetika potrebuje úspešný projekt, inak ťažko presvedčí

Eurokomisár Maroš Šefčovič na konferencii o energetike v Modre. [TASR/Róbert Fritz]

Slovenský eurokomisár tiež oznámil, že Európska únia sa v najbližších rokoch zameria na infraštruktúru v oblasti distribúcie elektriny, vrátane cezhraničného prepojenia. Na západe Slovenska sa už v spolupráci s Českou republikou takýto projekt realizuje.

Európska jadrová energetika podľa eurokomisára Maroša Šefčoviča potrebuje predstaviť úspešný projekt novej fungujúcej jadrovej elektrárne, ktorý by verejnosť aj politikov presvedčil o výhodnosti tohto zdroja energie.

„A to čím skôr,“ vyhlásil na pondelkovej na odbornej energetickej konferencii SES 2019 v Modre.

Šefčovič je presvedčený, že takáto elektráreň by presvedčila všetkých, ktorí hovoria, že jadrové elektrárne sa predražili, ich dobudovanie trvá príliš dlho a nie je vlastne jasné, aký finančný vklad je potrebný na jej spustenie.

Francúzsky expert obhajuje jadro: V boji za klímu nás obnoviteľné zdroje len vyrušujú

Obnoviteľné zdroje sú drahšie a nebezpečnejšie ako atómky. Lenže dnešné demokracie neprajú jadrovej energii, myslí si JEAN-MARC JANCOVICI, ktorý je členom poradného orgánu francúzskej vlády.

Šefčovič: Jadro je významný nízkouhlíkový zdroj

Diskusie o ďalšom smerovaní energetiky a budovaní nových jadrových zdrojov na pôde Európskej únie sú podľa Šefčoviča namiesto vecných argumentov plné emócií. On osobne jadrovú energiu považuje za  „veľmi významný zdroj“, čo podľa neho sa nezmení ani v roku 2050, ani neskôr.

Ako problém vníma, že niektorí politici nechcú jadrovú energiu  zaradiť medzi nízkouhlíkové zdroje.

„Všetci predstavitelia jadrového priemyslu by mali disponovať veľmi silnými argumentmi, aby sa medzi nízkouhlíkové zdroje jadro dostalo. Od toho sa odvíja veľmi veľa ďalších vecí, napríklad čo sa týka financovania, bankovej účasti, úverovej politiky a mnoho iných vecí,“ dodal Šefčovič.

Viac investícií do infraštruktúry

Na Stredoeurópskej energetickej konferencii CEEC 2019, ktorá sa tiež konala v pondelok, eurokomisár hovoril o plánoch Komisie v oblasti energetiky.

„Môžem zaručiť, že najbližších pár rokov oveľa viac pozornosti bude venovanej infraštruktúre v oblasti distribúcie elektriny. Čo sa týka plynu, infraštruktúra bude viac-menej dokončená,“ povedal slovenský eurokomisár.

Do roku 2022 by mal mať každý štát EÚ prístup k trom nezávislým zdrojom plynu a 23 štátov spoločenstva by malo mať navyše prístup aj k skvapalnenému zemnému plynu.

Slovensko bude môcť prostredníctvom severojužného pripojenia využívať plyn z terminálov v Poľsku a v Litve, prípadne z chorvátskeho ostrova Krk.

Nový slovenský plynovod vypadol zo zoznamu prioritných európskych projektov

Pološtátny prepravca plynu Eustream tvrdí, že vyradenie Eastringu spomedzi Projektov spoločného záujmu ho nepoškodí. Spolu s ministerstvom hospodárstva sa tešia, že na zoznam sa dostalo rozšírenie slovensko-maďarského prepojenia.

Česko-slovenský projekt dostal 91,2 milióna eur

Komisia už  podľa Šefčoviča na podporu projektov energetickej bezpečnosti vynaložila päť miliárd eur.

Jedným z podporených projektov je česko-slovenská iniciatíva v oblasti prenosu elektrickej energie – Západoslovenská distribučná a E.ON dostali na modernizáciu a zvýšenie efektívnosti energetickej prenosovej siete na západnom Slovensku a východe Česka 91,2 milióna eur.

Projekt okrem zvýšenia spoľahlivosti sústavy prinesie aj nové možnosti pripojenia malých obnoviteľných zdrojov energie.

Podiel obnoviteľných zdrojov je Slovensko ochotné zvýšiť na maximálne 20 percent

Kapacity na výrobu energie z vetra by sa mali zvýšiť z 30 MW v roku 2021 na 500 MW v roku 2030. Výrobný potenciál energie zo slnka by sa mal takmer zdvojnásobiť.

Žiga: Bez jadra sa Slovensko nezaobíde

Práve nutnosť zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na na CEEC 2019 pripomenul aj minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD).

„Bude potrebné, aby Slovenská republika akcelerovala prijímanie všetkých opatrení, ktoré prispejú k zníženiu emisií skleníkových plynov a splneniu záväzkov vyplývajúcich z parížskej dohody,“ povedal Žiga.

Slovensko sa však podľa ministra nezaobíde ani bez jadrovej energetiky. „Je potrebné, aby sme v rámci EÚ spoločne uznali, že všetky nízkouhlíkové zdroje, či už je to slnko, voda, vietor vrátane jadrovej energie, majú vo vzájomnej synergii v energetickom mixe svoje opodstatnené miesto,“ dodal Žiga, podľa ktorého bude jadrová energia súčasťou energetického mixu aj po roku 2050.

Slovenské elektrárne budú nízkouhlíkové

Na jadrovú energiu sa vo svojom mixe spoliehajú aj Slovenské elektrárne (SE). V súčasnosti vyrábajú 80 percent energie z jadra, 10 percent z vodných elektrární a 10 percent z uhlia.

Riaditeľ úseku riadenia aktív SE Milan Molnár na konferencii v Modre avizoval, že spoločnosť  bude po odstavení uholnej elektrárne v Novákoch v roku 2023 a spustení ďalších blokov jadrovej elektrárne Mochovce produkovať všetku energiu z nizkouhlíkových zdrojov.

Kedy však bude spustený 3. blok elektrárne v Mochovciach, zatiaľ nie je jasné. Hoci minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) chce byť optimistom, a dúfa v spustenie reaktora už v prvom štvrťroku 2020, šéfka Úradu jadrového dozoru Marta Žiaková je skeptickejšia a predpokladá spustenie tretieho bloku jadrovej elektrárne až v druhom kvartáli budúceho roka.

V elektrárni v súčasnosti menia nevyhovujúce riadiace elektrické káble, nasledovať bude opakovanie niektorých testov. V prípade štvrtého bloku mochovskej elektrárne očakáva Žiaková minimálne ročný sklz.

Atómky mapuje 27 rokov: V klimatickej núdzi nie je jadrová energia dobrým riešením

Je dychberúce, že plánujete nové reaktory, kým ste nedokončili tie rozostavané, hovorí MYCLE SCHNEIDER. Expert z Paríža je presvedčený, že žiadnu novú jadrovú elektráreň nebude financovať súkromný investor.