Šefčovič: Uhlíkové clo potrebujeme, aby sme ostatné krajiny donútili k zodpovednosti

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. [TASR/AP/Virginia Mayo]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019

Ochranu trhu pred „špinavým“ dovozom by privítali aj európski oceliari, ktorí veria, že za určitých podmienok môžu byť lídrom v dekarbonizácií ekonomiky.

Európska únia podľa podpredsedu Komisie Maroša Šefčoviča potrebuje uhlíkové clo, aby ostatné krajiny donútila postaviť sa k Parížskej dohode zodpovedne.

„Musíme skončiť s praxou, že budeme vyrábať čisté, ale dovážať špinavé,“ myslí si Šefčovič, ktorý je v novej európskej exekutíve zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.

Uznáva však, že diskusia o zavedení uhlíkovej dane na hraniciach bude náročná. Proti môžu byť niektorí eurokomisári, členské štáty, no najmä zahraniční partneri.

„Nebude to jednoduchá úloha, ale ak chceme byť ako svetová komunita seriózni v presadzovaní parížskych cieľov, uhlíková stopa musí byť vnímaná nielen európskymi producentmi. Tlak musíme smerovať aj k partnerom,“ uviedol Šefčovič na konferencii o dekarbonizácii slovenskej ekonomiky v Košiciach.

Nepriestrelná štúdia

S návrhom uhlíkového cla by podľa podpredsedu Komisia mohla prísť do jedného roka. Predtým však zverejní štúdiu, za ktorej vypracovanie je zodpovedný práve Šefčovič. „Viem, že tá štúdia musí byť nepriestrelná, založená na vedeckých faktoch a veľmi presných štatistikách,“ konštatoval.

Štúdia má pomôcť pri argumentácii s Čínou, USA, ale aj krajinami západného Balkánu a Tureckom, ktoré tiež vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou. Čína už vyhlásila, že s uhlíkovým clom Európskej únie nesúhlasí a upozorňuje, že by zvýšila ceny čínskych výrobkov v Európe.

Zavedenie uhlíkového cla podľa TASR podporuje aj Slovensko. Vyplýva to z minulotýždňových vyjadrení ministra financií Ladislava Kamenického. „Clo by sa zaviedlo na dovoz tovarov, ktoré sú uhlíkovo náročné a nie sú priateľské k životnému prostrediu. Bolo by v prospech tých, ktorí vnútri Únie dodržiavajú ekologické štandardy,“ vysvetlil svoj postoj.

Čína uvalila clá na dovážanú oceľ, európska politika jej spôsobuje „výrazné škody“

Peking tvrdí, že oceliarske výrobky z Európskej únie, ale aj z Japonska, Južnej Kórey a Indonézie sú lacné vďaka dotáciám. Uchýlil sa preto k hraničným prirážkam vo výške až 100 percent.

Timmermas dúfa, že clo nebude treba

Výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans podľa agentúry Reuters stále verí, že zavedenie uhlíkovej dane nebude potrebné a že aj veľkí znečisťovatelia klímy zavedú do platnosti ustanovenia parížskej klimatickej dohody. Uviedol to v utorok (10. decembra) v Madride.

Dodal však, že ak to potrebné bude, Európska únia so zavedením cla nebude váhať. EÚ podľa jeho slov nedovolí, aby európske priemyselné odvetvia boli v slabšom postavení, ak sa Únii podarí znížiť emisie skleníkových plynov rýchlejšie ako ostatným hlavným aktérom svetovej ekonomiky.

„Ak prijmete rovnaké alebo porovnateľné opatrenia, na hraniciach nebude treba nič upravovať,“ odkázal Timmermans obchodným partnerom mimo Únie.

Dočasné riešenie

Po uhlíkovom cle volajú aj európski výrobcovia ocele, podľa ktorých sa pri výrobe ocele mimo Európskej únie v niektorých prípadoch vypustí až päťnásobok uhlíka.

Generálny riaditeľ Európskej asociácie ocele (Eurofer) Axel Eggert preto zdôrazňuje, že clo musí byť primerane vysoké. Malé navýšenie ceny by totiž exportér, ktorý do EÚ vyváža len malú časť produkcie, dokázal absorbovať.

Eggert uhlíkové clo vníma ako prechodné opatrenie, ktoré by mohlo byť v platnosti maximálne 10 až 15 rokov. „Toto obdobie musíme využiť, aby sme našli dlhodobé riešenia založené na životnom cykle a uhlíkovom účtovníctve,“ myslí si.

Najmä v prvej fáze sú podľa neho potrebné veľké investície a rozšírenie inovácií. „Keď budeme mať na trhu kritické množstvo nízkouhlíkovej alebo uhlíkovo-neutrálnej oceli, môžeme uhlíkové clo nahradiť výrobnými štandardmi alebo vysokou uhlíkovou daňou,“ uviedol šéf oceliarov na košickej konferencii o dekarbonizácii.

Zníženie emisií v oceliarstve: Výskum už netreba, politici musia konať

Nemecký vysoko energetický oceliarsky priemysel sa potrebuje zmeniť, aby spĺňal európske klimatické ciele a zostal konkurencieschopný. Pred sebou má ešte dlhú cestu.

Kapitál a čistá energia

K tomu sú však podľa Eggerta ocelari potrebujú napríklad prístup k súkromnému kapitálu. „Pri dekarbonizácii oceliarní nehovoríme o miliónoch, ale miliardách eur,“ vyhlásil s tým, že samotný oceliarsky priemysel nemá takéto prostriedky k dispozícií.

Pri výskume oceliari počítajú aj s európskymi peniazmi, napríklad prostriedkami z Inovačného a v niektorých krajinách aj z Modernizačného fondu.

Ďalšiu príležitosť vidí Eggert v projektoch spoločného záujmu (PCI), ktoré by sektoru umožnili získať viac štátnej pomoci. Oceliarsky sektor hrá totiž podľa neho v európskej ekonomike dôležitú rolu. Eggert uvádza, že v oceliarstve pracuje 30.000 ľudí priamo a ďalších 2,6 milióna pracovných miest je na tento sektor naviazaných.

Eurfer chce projekt, ktorý by mohol byť zaradený do zoznamu projektov spoločného záujmu, predstaviť do troch mesiacov.

Pripomenul tiež potrebu čistej energie, ktorej budú oceliarne aj ďalšie energeticky náročné odvetvia potrebovať oveľa viac. Len samotné len samotný oceliarsky priemysel by v prípade dekarbonizácie potreboval 400 terawatt hodín.

Priplatia si spotrebitelia

Eggert tiež zdôraznil že dekarbonizácie je úloha pre celú spoločnosť a má svoju cenu. Tú pocítia aj spotrebitelia. Tí by si mali mať možnosť vybrať medzi uhlíkovo náročnejšími a menej náročnými produktmi a za tie nízkouhlíkové zaplatiť viac.

„Ak sa cena tony ocele zvýši o 50 alebo 100 percent, znamenalo, že napríklad auto by bolo drahšie asi o 300 eur. Musíme sa rozhodnúť, či spoločnosť toto bremeno unesie,“ vyzval Eggert.

Alternatívou môžu byť nižšie dane na nízkuhlíkovú oceľ a autá, ktoré sú z nej vyrobené. O tom už však podľa šéfa európskych oceliarov musia rozhodnúť politici. „Na zvládnutie finančnej stránky dekarbonizácie musíme byť všetci kreatívni,“ myslí si.

Ak však budú mať európski oceliari dostatok čistej energie, kapitálu a ochrany pred uhlíkovo náročným dovozom, sľubujú redukciu emisií o 80 a viac percent.