Šefčovič v Komisii riešil hornú Nitru, Nord Stream 2 aj migračnú krízu. Čo presadzoval?

Maroš Šefčovič a Robert Fico na programovej konferencii Smeru-SD v roku 2016. [TASR/Andrej Galica]

Slovenský eurokomisár sa s predsedom Smeru-SD nezhodol na modernizácii priemyslu, ani na utečeneckých kvótach. Na verejnosti s ním však nešiel do otvoreného názorového stretu.

Maroš Šefčovič, ktorý v piatok 18. januára oznámil kandidatúru na prezidenta za Smer-SD, musí dočasne ukončiť svoje pôsobenie v Európskej komisii. Necelých päť rokov bol jej podpredsedom pre energetickú úniu. Za ten čas spolu s komisárom pre klímu a energetiku, Španielom Miguelom Ariasom Cañetem, vyjednal viacero legislatívnych zmien v oblasti zemného plynu, elektriny, emisií aj dopravy. Dotkol sa pritom tém, ktoré sú na Slovensku citlivé a na ktoré mala vláda na čele s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom iný názor.

Hoci Šefčovič ako eurokomisár presadzoval v niektorých otázkach opačnú pozíciu ako Fico, nešiel s ním do otvoreného názorového stretu. Prejavilo sa to aj v téme utečeneckých kvót, kde sa slovenská vláda dostala do asi najväčšieho konfliktu s Európskou komisiou.

Útlm uhlia na hornej Nitre

Iný názor ako expremiér Fico mal Šefčovič na útlm uhlia na hornej Nitre. V roku 2016 začala Komisia systematicky podporovať transformáciu uhoľných regiónov vrátane toho slovenského. Šefčovič sa ako slovenský komisár angažoval v diskusii o hornej Nitre, dôvodom mohlo byť aj hroziace právne konanie pre dotácie na spaľovanie domáceho uhlia ako nepovolenú štátnu pomoc. Spustenie konania by ho dostalo do priameho konfliktu so slovenskou vládou. V decembri 2018 Šefčovič povedal:

„Máme globálny konsenzus, že ak chceme ochrániť planétu pre ďalšie generácie, musíme sa dostať do klimatickej neutrality… Úloha uhlia vo všetkých scenároch stratégie prudko klesá. Dnes je ťažké povedať, či sa v budúcnosti podarí nájsť technológie pre efektívne zachytávanie a uskladňovanie uhlíka. Ale pri pohľade na ekonomické fundamenty vidíme, že náklady na energie z obnoviteľných zdrojov prudko klesajú.“

Maroš Šefčovič: Národné reflexy v energetike sú strašne silné

Pre hornú Nitru musíme vybrať projekty, ktoré sa dajú realizovať rýchlo, hovorí podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠ ŠEFČOVIČ. Transformácia uhoľných regiónov podľa neho nesmie mať porazených.

Zároveň zdôrazňoval sociálny aspekt transformácie:

„Horná Nitra … je región, ktorý prechádza veľmi zložitým procesom. Ľudia sú mimoriadne znepokojení z toho, čo im transformácia prinesie. Je nevyhnutné poukázať, že takáto ekonomická zmena má nielen víťazov, ale môže mať aj porazených. Tomu sa musíme určite vyhnúť. Preto musíme ponúknuť regiónom, ktoré o to majú záujem – a som veľmi rád, že horná Nitra ho má – našu expertízu a kapacity modelovania, aby sme pozreli, čo môže v budúcnosti potiahnuť ich ekonomiku.“

Plynovod Nord Stream 2

Iný prípad bol projekt ruského Gazpromu a piatich západoeurópskych firiem. Vo februári 2016 Šefčovič povedal, že Nord Stream 2 „nie je v súlade so všeobecnými cieľmi energetickej únie“. Postavil sa tak na stranu tých krajín, ktoré tento plynovod obchádza – Poľska a Slovenska. Odvtedy komisár navrhol legislatívu, ktorá má plynovod pre prepravu ruského plynu do západnej Európy zosúladiť s európskym právom. Presviedča tiež Ukrajinu, aby reformovala a modernizovala prepravu plynu pod dohľadom európskych inštitúcií a firiem. Napriek tomu sa Nord Stream 2 ďalej stavia. Šefčovič si zase naďalej stojí za svojím tvrdením o jeho nesúlade s energetickou úniou:

„Podporuje ma (v tomto postoji) väčšina členských krajín. Som presvedčený, že návrh novelizácie plynovej legislatívy by priniesol do tejto témy oveľa väčšiu prehľadnosť a poriadok. Jednoznačnú podporu pre návrh máme v Európskom parlamente Ten čaká, kedy členské krajiny schvália všeobecný prístup. Na základe atmosféry v Rade EÚ verím, že ak sa to dá na politické rokovanie a hlasovanie, malo by to prejsť.“

Eurokomisár tiež odmieta, že ak sa Nord Stream 2 postaví, bude to len jeho prehra:

„Ťažko si to môžem pripísať len ja. Od samého začiatku sme ja aj Európska komisia poukazovali na možné negatívne dôsledky stavby tohto plynovodu, hlavne pre Ukrajinu, ktorá sa stále nachádza vo veľmi zložitej situácii, aj pre strednú a východnú Európu. V takejto situácii sa môžeme pohybovať v právnom a politickom rámci, ktorý máme k dispozícii. Pri tomto projekte má rozhodujúce slovo Nemecko.“

Obnoviteľné zdroje energie

Maroš Šefčovič ako podpredseda Komisie pre energetiku predložil spolu s komisárom pre klímu a energetiku Cañetem novú legislatívu o energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojoch s výhľadom do roku 2030. Pôvodne navrhli zvýšenie podielu zelených energií na 27 percent, neskôr však cieľ pod vplyvom klesajúcich nákladov na výrobu solárnej a veternej energie prehodnotili na 30 percent. Pod tlakom Európskeho parlamentu sa napokon európske inštitúcie dohodli na 32 percentách. Šefčovič v posledných rokoch obhajoval obnoviteľné zdroje s oveľa väčším nadšením ako slovenská vláda. Krátko po tom, ako v novembri 2016 navrhol novú legislatívu, povedal:

„Ak ľudia majú záujem mať solárne panely, tepelné čerpadlo, alebo vlastnú batériu, mali by sme im to umožniť. Prinesie to väčšiu konkurenciu, zníži ceny a decentralizuje výrobu energie. V Nemecku je už polovica energie vyrobená individuálnymi výrobcami.“

Maroš Šefčovič: Ak chcú ľudia solárne panely, umožnime im to

O novej energetickej legislatíve sa portál EurActiv.sk rozprával s podpredsedom Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠOM ŠEFČOVIČOM na SET Plan – Central European Energy Conference X.

„My navrhujeme pre obnoviteľné zdroje, aby všetky dotácie zostali platné počas celého obdobia, na ktoré boli nastavené… Po skončení dotácií navrhujeme, aby obnoviteľné zdroje, ktoré sú vyzretými technológiami, súperili spoločne na trhu s ostatnými technológiami. Nevylučuje sa podpora obnoviteľných zdrojov, obzvlášť pri úvodných kapitálových nákladoch. Tá by avšak mala fungovať na báze trhovejšieho prístupu.“

V januári 2018 doplnil:

„Som však presvedčený, že obrovské tempo technologického pokroku a prudko klesajúce ceny energií z obnoviteľných zdrojov, budú dostatočne motivujúce, aby sme tieto ciele (27 alebo 30 percent do roku 2030) dosiahli aj prekonali. Keď som bol naposledy v Paríži, mexického prezidenta som počul hovoriť, že posledná aukcia na energiu zo solárnych panelov priniesla cenu 1,7 centu za jednu kilowatthodinu. To je energia skoro zadarmo. Podobné ceny – 2,3, 4, alebo 5 centov – sa objavujú aj v Európe, zvlášť v prípade veternej energii na mori. Kombinácia prudko klesajúcich cien a tlaku ľudí na ekologickejšie fungujúcu ekonomiku – celkový hospodársky rámec – bude dostatočne motivujúci pre váhajúce krajiny.“

Elektromobilita a emisie

Keď podpredseda Komisie pre energetickú úniu v novembri 2017 navrhol zníženie emisií v cestnej doprave, stretol sa rôznorodými reakciami. Obmedzenie emisií osobných áut o 30 percent medzi rokmi 2021 a 2030 nazvala bruselská environmentálna mimovládka Transport & Environment predčasným vianočným darčekom pre automobilky. Samotné automobilky ho zase kritizovali pre prílišnú ambicióznosť, tie slovenské nazvali nové limity „nerealistickými“.

Predseda Smeru-SD a vtedajší premiér Fico vyzval na obozretnosť. „V časoch, keď niektorí globálni hráči aj napriek ich medzinárodným záväzkom v istej miere flexibilne pristupujú k cieľom tzv. zelenej ekonomiky, nedá mi nevyzvať k istej sebareflexívnej obozretnosti k súčasným cieľom energetickej únie, najmä v súvislosti s ich uplatňovaním v priemysle… Preklenovanie úlohy fosílnych palív a vyvíjanie neprimeraného tlaku na znižovanie emisií v európskom oceliarskom a automobilovom priemysle produkujúcom viac ako 20 miliónov áut ročne príliš rýchlou, takpovediac revolučnou cestou, nás konfrontuje s potenciálnym znižovaním úrovne pridanej hodnoty tohto sektora v EÚ, s ktorým nemôžeme a nesmieme súhlasiť,“ povedal Fico v novembri 2017.

Slovenské automobilky považujú Šefčovičov dopravný balíček za „nerealistický“

Zväz automobilového priemyslu chce minimalizovať svoje ohrozenie novou legislatívou.

Samotný Šefčovič prísnejšie emisné limity odôvodňoval potrebou znížiť emisie, zlepšiť kvalitu ovzdušia, ale aj modernizovať európsky automobilový priemysel. V novembri 2017 povedal, že nový legislatívny balíček „vytvára európskym výrobcom podmienky na to, aby pri celosvetovej energetickej transformácii nie len nasledovali ostatných, ale aby stáli na jej čele.“

S týmto naratívom Šefčovič podporoval aj rozvoj elektromobility a zasadzoval sa za výrobu batérií priamo na európskom kontinente. V novembri 2018 povedal:

„Je v našom záujme, aby sa batérie vyrábali v Európe, pretože táto technológia je mimoriadne dôležitá nielen pre automobilový priemysel, ale aj pre prepravu tovaru, vlaky a skladovanie obnoviteľnej energie.“

Utečenecké kvóty

Slovenský eurokomisár bol pri tom, keď Európska komisia ako kolektívny orgán navrhla legislatívu na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členské štáty, teda utečenecké kvóty. V Komisii sedel aj vtedy, keď v roku 2016 odsúhlasila nový návrh, ktorý uvaľoval pokuty za neplnenie kvót. Dnes je reforma dublinského systému zablokovaná v Rade EÚ, najmä vďaka odporu Vyšehradskej skupiny. Šefčovič kvóty príliš neobhajoval, ani proti nim otvorene nevystupoval. Pre odhlasovanie kvót kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ podalo na ňu Slovensko žalobu pred Súdnym dvorom EÚ. Proces v roku 2017 prehralo. V máji 2016, tesne pred tým, než Slovensko prebralo polročné predsedníctvo v Rade EÚ mu Šefčovič poradil, aby žalobu stiahlo:

„Určite by to bolo pozitívne privítané.“

Občiansky dialóg o "stave únie": Utečenci a bezpečnosť

Diskusia slovenského eurokomisára a slovenských poslancov ukázala, že európsky a slovenský politický svet sú od seba stále pomerne vzdialené.

V septembri 2016 slovenský eurokomisár vysvetľoval, že EÚ a členské štáty na problém neboli dostatočne pripravené, no Únia už pokročila v budovaní celého systému manažmentu migrácie, ktorý bude musieť vedieť vrátiť naspať tých, ktorí nárok na ochranu nemajú.

V októbri 2018, v čase svojej kandidatúry na šéfa Komisie, sa Šefčovič vyslovil za čo najširší konsenzus v Únii v otázke migrácie ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, najmä preto, „aby voľby neboli o tom“.

Kandidatúra na šéfa Komisie

Záujem o post predsedu Európskej komisie pripustil Šefčovič prvý raz v júni 2018. Vtedy spustil kampaň, ktorá ho mala vyniesť na miesto kandidáta európskych socialistov na túto funkciu. V najlepšom momente mal podporu asi desiatky socialistických strán, prevažne z východnej časti Únie. To bolo spojené aj s ambíciou kandidovať za Smer-SD v májových eurovoľbách. Šefčovičovými hlavnými témami v boji o socialistickú nomináciu bolo zbližovanie východnej a západnej polovice Únie, modernizácia európskeho priemyslu a konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. V júni 2018 zdôraznil:

„Prešli sme cez zložitú finančnú krízu, prešli sme cez zložitú migračnú krízu. Musíme sa navzájom viac počúvať. Musíme si uvedomiť, že nikto na východ, ani na západ od Európy nebude mať k nám bližšie ako naši partneri v Európe. V tomto komplexnom svete potrebujeme jeden druhého.“

Šefčovič má ambíciu nahradiť Junckera

Prvý návrh jeho mena mal prísť z Českej republiky. Šefčovič by rád kandidatúru využil na posilnenie porozumenia medzi novými a starými členskými krajinami.

V júni 2018 tiež sľúbil:

„Urobím všetko preto, aby sa do témy budúceho pôsobenia Európskej komisie vniesli otázky, ktoré považujem za absolútne kľúčové, aby EÚ fungovala úspešne aj v budúcom desaťročí. Či už ide o silnejšiu priemyselnú politiku, ako asertívnejšie pôsobiť vo svetovom obchode ale aj témy, ktoré sú dôležité pre región strednej a východnej Európy.“

Šefčovič napokon zo súboja odstúpil a kandidátom socialistov sa stal iný podpredseda Komisie, Frans Timmermans z Holandska. Slovenský eurokomisár mal s ním spolupracovať na príprave programu.

V novembri 2018 povedal:

„Absolvovali sme viacero diskusií v rámci PES a zhodujeme sa, že energiu nechceme strácať na vnútorné procesy či súťaženie, ale na prípravu silnej kampane s využitím potenciálu nás oboch.“