Skončil sa stop-stav, podľa slovenských fotovoltikov sa píše „história“

Prezentácia solárnych panelov v Rimavskej Sobote. [TASR/Branislav Caban]

Zástancovia obnoviteľných energií privítali vypísanie kapacít v objeme 43 MW. Podľa schválenej Envirostratégie 2030 sa v budúcnosti na všetky bezemisné zdroje uplatnia kritériá udržateľnosti.

„Streda 27. februára 2019 sa natrvalo zapíše do histórie slovenskej energetiky.“ Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI) takto charakterizovala deň, kedy sa skončil stop-stav na pripájanie nových väčších zdrojov elektrickej energie.

Ministerstvo hospodárstva v stredu vyhlásilo tohtoročné kapacity na pripojenie zelených zdrojov v celkovom objeme 43 MW. Z nich tvoria 12 MW zariadenia, ktoré majú právo na doplatok. Zvyšných 31 MW bude priradených lokálnym zdrojom s kapacitou do 500 kW určeným pre spotrebu na mieste.

Stop-stav platí na Slovensku od roku 2014, kedy distribučné spoločnosti prestali pripájať do siete nové zdroje s kapacitou nad 10 kW. Oficiálnym odôvodnením je nedostatočná kapacita siete, neoficiálne sa však špekuluje o ich neochote znášať finančné bremeno doplatkov, ktoré sú im preplácané s oneskorením. Zodpovednosť za administrovanie doplatkov podľa nového zákona účinného od tohto roka prejde na Organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý je v 100-percentnom vlastníctve štátu.

Koniec vákua

Za koncom stop-stavu vidí SAPI vôľu úradov priblížiť sa k európskemu cieľu, ako aj vlastnú námahu.

Európska legislatíva zaväzuje Slovensko dosiahnuť 14-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na koncovej spotrebe energie v roku 2020. V roku 2017 to však bolo len 11,5 percenta, pričom už druhým rokom po sebe tento podiel klesol.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

„Zrejme aj na túto alarmujúcu situáciu na Slovensku reaguje Ministerstvo hospodárstva SR,“ konštatuje tlačová správa SAPI. Podľa jej riaditeľky Veroniky Galekovej „sa zverejnením objemov inštalovaných zdrojov skončilo (…) nekonečných a nikdy oficiálne nepomenovaných päť rokov vákua pre nové zdroje, a to nie len pre tie obnoviteľné.“

„V celej Európskej únii sme boli v tomto smere unikátom. SAPI spísala počas uplynulých rokov viacero žiadostí, sťažností aj podnetov tak na národnej, ako aj na európskej úrovni. Naše enormné úsilie a konštantná kritika prinútili ministerstvo a zrejme aj distribučné spoločnosti svoj postoj prehodnotiť,“ dodala Galeková.

Veľa administratívy

Hoci SAPI potešil vyhlásený objem pre lokálne zdroje, sťažuje sa na „veľmi náročnú administratívnu procedúru a množstvo technických podmienok“ v prípade zdrojov nad 100 kW.

„Dúfame, že ide o predbežné návrhy a prax bude oveľa jednoduchšia. Základnou podmienkou inštalácie takýchto zdrojov je totiž využitie výlučne vlastných finančných prostriedkov, s nulovou podporou štátu, a to výmenou za minimálnu administratívu,“ vysvetlila Galeková.

„Veríme, že to nebude práve administratíva, ktorá bude opätovne odrádzať subjekty od inštalácie takýchto zdrojov, ktoré, v konečnom dôsledku, svojou samovýrobou a samospotrebou pomôžu tak distribučnej sieti, ako aj Slovenskej republike k napĺňaniu cieľov požadovaných EÚ,“ zhodnotila riaditeľka SAPI.

Asociácia verí, že Slovensko „bude schopné splniť ciele energetickej únie do roku 2030 a odkloniť sa konečne od závislosti na fosílnych palivách a jadrovej energii“. V roku 2030 chce Európska únia dosiahnuť celkový 32-percentný podiel obnoviteľných zdrojov, národné ciele zatiaľ neboli dohodnuté.

V troch sústavách

Ministerstvo odhaduje, že uvoľnená kapacita 31 MW pre lokálne zdroje umožní v tomto roku sprevádzkovanie 60 až 80 takýchto zariadení. Najväčší záujem očakáva zo strany podnikateľských subjektov, dominovať by mala fotovoltika.

Západoslovenská distribučná pokryje podľa agentúry SITA najväčšiu časť z vyhradenej kapacity – 13 MW. Stredoslovenská distribučná poskytne 10 MW, Východoslovenská distribučná 8 MW. Zostávajúcich 12 MW určených pre zdroje podporené doplatkom je rozdelených rovným dielom medzi tri regionálne distribučné sústavy.

Nahradí kukuricu odpad? Bioplynové stanice sa majú preorientovať

Na Slovensku už fungujú bioplynky spaľujúce bioodpad z domácností. Hoci vládne plány počítajú s ich rozvojom, prekážkami sú slabý zber bioodpadu, stop-stav v distribúcii elektriny, náklady na vstrekovanie do plynárenskej sústavy či environmentálne riziká.

Do 30. júna zverejní ministerstvo výkony zariadení s podporou pre rok 2020.

„Objem nových kapacít pre tento rok spolu s plánovanou letnou aukciou ďalších obnoviteľných zdrojov energie s vyšším výkonom je porovnateľný so štvrtinou výkonu bloku jadrovej elektrárne. Ide pritom výlučne o zelenú elektrinu,“ povedal podľa tlačovej správy ministerstva štátny tajomník Vojtech Ferencz (Smer-SD).

Dominuje jadro

Od roku 2014 povoľovali distribučné spoločnosti len zapojenie zdrojov s kapacitou do 10 kW. Zväčša to boli solárne panely na strechách súkromných domov kofinancované z eurofondov v rámci programu Zelená domácnostiam. Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktorá program administruje, pomohol do roku 2018 zvýšiť kapacitu obnoviteľných zdrojov o 141 MW.

V roku 2017 malo Slovensko obnoviteľné zdroje elektriny s kapacitou 3 GW, čo je 40 percent celkovej inštalovanej kapacity. Väčšinu z nich – 2,5 GW však tvorili vodné elektrárne; fotovoltické mali kapacitu len 0,5 GW, spresňuje aktuálna Ročenka elektrotechniky a energetiky. Veterné elektrárne majú celkovú kapacitu len 3 MW (0,003 GW).

Podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny bol v roku 2017 iba 25,4 percenta. Vodné elektrárne dodali 16,7 percenta výroby, ostatné zelené energie 8,7 percenta.

Slovenskému energetickému mixu naďalej dominuje jadrová energia, ktorá sa na výrobe podieľala 53,8 percentami, na kapacite 25,1 percentami.

Kritériá udržateľnosti

Envirostratégia 2030, ktorú vláda tiež schválila v stredu, si všíma, že využívanie obnoviteľných zdrojov je na Slovensku stále pod európskym priemerom.

Bez konkrétneho dátumu určuje cieľ „postupne utlmiť výrobu elektriny z uhlia“. Konštatuje tiež, že „uhoľné a atómové elektrárne potrebujú na svoju prevádzku veľké zdroje chladiacej vody“ a že „jadrová energetika nemá vyriešený problém bezpečného uloženia vysoko-rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva, ktoré je potrebné od životného prostredia oddeliť na veľmi dlhú dobu.“

Je dosť silná? Kandidáti na europoslancov sa sporia o schválenú envirostratégiu

Vláda odobrila dokument, ktorý určuje environmentálnu politiku na 12 rokov dopredu. Expertovi Progresívneho Slovenska Martinovi Hojsíkovi v ňom chýba viac záväznosti a ambicióznosti.

Zároveň sa však dokument zmieňuje o ekologickom tlaku neefektívneho spaľovania biomasy, rizikách veterných elektrární pre vtáky či zásahoch vodných elektrární do ekosystémov. „Pre jednotlivé obnoviteľné zdroje budú vypracované pravidlá a kritériá ich udržateľného využívania,“ avizuje Envirostratégia.

Čo sa týka slnečných elektrární, „budú sa umiestňovať hlavne na strechách budov, parkoviskách alebo brownfieldoch, pôdach nižšej kvality pri realizácii zmierňujúcich opatrení a nie na pôdach vysokej bonity a na biotopoch národného a európskeho významu.“