Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Diskusia Slovenskej klimatickej iniciatívy. [ZEK/Lívia Vašáková]

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Či už sa hlásia k európskym ľudovcom, liberálom alebo socialistom, na jedno majú rovnaký názor: Európska únia by mala na svojich hraniciach zaviesť uhlíkové clo.

Slovenskí kandidáti na europoslancov za Kresťanskodemokratické hnutie, Most-Híd, Progresívne Slovensko a Smer-sociálna demokracia súhlasia s uvalením špeciálnej prirážky na také dovážené výrobky, ktoré nezohľadňujú európske environmentálne štandardy. Proti uhlíkovému clu je len Sloboda a solidarita, člen frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov.

Ich názory odzneli v diskusii „Eurovoľby a klimatické otázky: Čo chcú slovenskí voliči a čo kandidáti na europoslancov?“, ktorú 30. apríla zorganizovala Slovenská klimatická iniciatíva (SKI) v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

Z frakcií v Európskom parlamente navrhujú uhlíkové clo len Zelení. K tým sa paradoxne žiada relevantná slovenská strana nehlási. Uhlíkovú prirážku na hraniciach však ako obranu pred neférovými obchodnými praktikami zvažuje najväčšie európske podnikateľské združenie, Business Europe, ktorého členom je na Slovensku Republiková únia zamestnávateľov.

Tému otvoril Štefanec

Problematiku uhlíkového cla otvoril na podujatí SKI europoslanec za KDH Ivan Štefanec, ktorý opäť kandiduje v májových eurovoľbách. „Prúdia k nám (do EÚ) výrobky, častokrát spotrebné, pri ktorých neboli zohľadnené nároky na životné prostredie. Aj ich samotná doprava má negatívny vplyv na životné prostredie,“ myslí si Štefanec.

Jedným z riešení je podľa neho taká „environmentálna ochrana európskeho trhu, aby sme znevýhodnili tých, ktorí nedodržiavajú štandardy ochrany životného prostredia.“ Na otázku, či súhlasí s uhlíkovou daňou na hraniciach Únie, odpovedal: „Skôr to vidím vo forme cla pre výrobky, ktoré vstupujú na európsky trh a príjmy by boli predmetom európskeho rozpočtu.“

EURACTIV Podcast | Klíma a eurovoľby: Čo ponúkajú slovenskí kandidáti?

Monika Beňová, Karol Galek, Ivan Štefanec, Martin Hojsík a Norbert Kurilla diskutujú o nulových emisiách do roku 2050, útlme uhlia, obnoviteľných zdrojoch a energetickej efektívnosti.

rozhovore pre EURACTIV.sk, ktorý sa konal pred diskusiou SKI, pritom Štefanec jednoznačne odmietol nové vlastné príjmy európskeho rozpočtu. „Nepotrebujeme nové dane, potrebujeme väčšiu efektívnosť výberu a jasné pravidlá. To platí pre občanov aj pre firmy. Nie veľa politických strán má takúto filozofiu a dúfam, že občania si všimnú, kto im chce dane zvyšovať. Každé zvýšenie daní sa prejaví v horších službách alebo vo vyšších cenách pre ľudí,“ povedal europoslanec, ktorý je zároveň členom predsedníctva KDH.

V rozhovore tiež zdôraznil, že je proti integrácii daňových systémov vo vnútri Európskej únie. „Vychádzame z našej základnej filozofie, žiadne nové dane. Sme konzistentní. Zavádzanie nových daní vždy odmietame,“ vysvetlil Štefanec, ktorý je členom frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).

Kurilla: Jednoznačne áno

K EPP sa radí aj Most-Híd, za ktorý v eurovoľbách kandiduje štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla. Ten na otázku, či súhlasí so zavedením uhlíkovej dane na hraniciach EÚ, odpovedal „jednoznačne áno“.

„Dnes využívame mechanizmus pre zabránenie úniku uhlíka (carbon leakage), ktorý náš priemysel chráni pred konkurenčnými výrobcami tak, že dostáva bezodplatnú alokáciu, teda kvóty zadarmo,“ vysvetlil Kurilla na podujatí SKI.

Norbert Kurilla o znižovaní emisií: Uhlíková daň je jednou z možností

Analyzujeme uhlíkovú daň, ktorá by slúžila ako doplnok k obchodovaniu s emisiami, hovorí štátny tajomník envirorezortu NORBERT KURILLA. Na otázky EURACTIV.sk odpovedal po zverejnení návrhu európskej klimatickej stratégie a pred decembrovým summitom COP24 v Katoviciach.

V Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami, ktorý pokrýva energetické a priemyselné prevádzky, sa zvyčajne kvóty nakupujú. S cieľom podporiť ich zotrvanie v Únii však niektoré odvetvia vrátane oceliarskeho dostávajú bezplatné emisné povolenky.

No tento mechanizmus kandidát Mostu-Híd nepovažuje za dostatočne efektívny. „Je to možno dočasné riešenie,“ povedal v diskusii.

Hojsík sa dopadov neobáva

Európska únia tvorí len približne 10 percent celosvetových emisií. Atmosféru dnes znečisťujú viac Spojené štáty a Čína.

Martin Hojsík, kandidát na spoločnej listine Progresívneho Slovenska a Spolu-Občianska demokracia, považuje uhlíkové clo za cestu k znižovaniu celosvetových emisií. „Potrebujeme to riešiť cez clá. Budú uplatnené iba na dovozy, ktoré nebudú spĺňať rovnaké kritériá ako výroba v rámci Európskej únie,“ povedal Hojsík v diskusii SKI.

EURACTIV Podcast | Ekológia pred eurovoľbami rezonuje u štyroch z piatich voličov

V porovnaní s inými krajinami sa nezdá, že by fenomén globálneho otepľovania nachádzal odozvu u ľudí na Slovensku. Dvadsať percent potenciálnych slovenských voličov však považuje ekologické témy za veľmi dôležité.

Člen predsedníctva PS si myslí, že by to bolo v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. „My nediskriminujeme, my dávame všetko na tú istú úroveň. Európa môže ako najväčší trh ovplyvniť aj ostatné krajiny. Toto nemôžeme podceňovať,“ vysvetľoval Hojsík.

Kandidát PS, ktoré je členom európskych liberálov, neverí pesimistickým predpovediam o dopadoch na podnikanie. „Rovnako sme počúvali, že náhrada nebezpečných chemikálií za bezpečné zničí európsky priemysel, ako to bude stáť bilióny a trilióny eur a ako sa všetko presunie do Číny. Nestalo sa tak,“ povedal. „Keby sme riešili len európske emisie, je to nedostatočné. My potrebujeme riešiť aj to, čo tu spotrebujeme, čo sa k nám dováža, kam investujeme,“ vyzval Hojsík.

Beňová: Určite súhlasím

Líderka eurokandidátky Smeru-SD a europoslankyňa Monika Beňová si tiež myslí, že Únia potrebuje uhlíkovú daň na hraniciach. „Určite by som to podporila,“ vyhlásila na podujatí SKI.

Nie je však isté, či boj proti klimatickým zmenám považuje za prioritu aj Beňovej strana. Keď v apríli členské štáty hlasovali v Rade EÚ o mandáte pre Európsku komisiu pre obchodné rokovania so Spojenými štátmi, Slovensko bolo za napriek tomu, že Spojené štáty odmietajú Parížsku dohodu. Proti sa podľa portálu LaTribune.fr postavilo len Francúzsko, zdržalo sa Belgicko. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ešte skôr avizoval záporné stanovisko z dôvodu, že Donald Trump oznámil vystúpenie z klimatickej dohody. Paríž však prehlasovali ostatní vrátane Bratislavy.

Európske vlády sa nedohodli, ako dosiahnuť nulové emisie, ktoré chce Macron

Členské štáty zaujali pozície k dlhodobej európskej stratégii pre znižovanie emisií. Päť krajín žiada scenár so 100-percentnou obnoviteľnou energiou, V4 vidí cestu v jadre.

Obchodné rokovania má na Slovensku v gescii ministerstvo hospodárstva, ktoré vedie Beňovej stranícky kolega Peter Žiga. Ten musel s mandátom pre Komisiu súhlasiť, ak tak Slovensko hlasovalo v Rade EÚ.

Doložka o ochrane životného prostredia je pritom ďalším spôsobom, ako môže Únia presadzovať klimatickú politiku v medzinárodnom obchode.

Súčasť obchodných dohôd

Environmentálnu doložku za vhodný nástroj považujú Štefanec aj Hojsík.

„Prvýkrát sme to urobili v Európskom parlamente pri dohodách s Kanadou, Južnou Kóreou a Japonskom. Bolo to prelomové. Budúci Parlament čakajú dve, ešte kľúčovejšie výzvy. A to je dohoda s Čínou a Spojenými štátmi. Verím, že väčšina europoslancov bude pokračovať v zohľadňovaní klimatických cieľov v dohodách, ktoré nás čakajú,“ povedal Štefanec v diskusii SKI.

Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Hojsík sa vyjadril tvrdšie. Krajinám so záujmom o obchodnú dohodu s Európou by odkázal: „Pokiaľ nebudete plniť klimatické ciele 1,5 alebo 2 stupne Celzia, tak nebudeme rokovať ďalej.“ Plnenie cieľov pre obmedzenie otepľovania do konca tohto storočia v porovnaní s predpriemyselným obdobím, ktoré sú zakotvené v Parížskej dohode, označil za „podmienku, o ktorej sa nebudeme ďalej baviť“.

V opačnom prípade sa prihovára za odmietnutie obchodnej dohody. „Nemôžeme obetovať na oltár voľného obchodu prežitie budúcich generácií,“ povedal Hojsík.

Galek je proti

Z prítomných kandidátov bol „skôr proti“ uhlíkovej dani na hraniciach EÚ len Karol Galek, tímlíder SaS pre energetiku. S uhlíkovým clom by súhlasil iba vtedy, keby bolo zavedené celosvetovo. Táto podmienka je však v súčasnosti aj blízkej budúcnosti nesplniteľná.

„Európska únia mnohé z tovarov dováža, nedokáže ich vyrobiť. Tieto by boli zaťažené uhlíkovou daňou a v konečnom dôsledku by to zaplatil spotrebiteľ,“ povedal Galek, ktorého strana je členom frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov. Na druhej strane sa kandidátovi SaS pozdáva „pozitívna motivácia – znížiť dane a clá pre tých, ktorí všetky kritériá spĺňajú“.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

Napriek vyhláseniam slovenských kandidátov sa ich európske frakcie k uhlíkovému clu otvorene nehlásia. Navrhujú ho len Zelení, ktorí však nemajú na Slovensku kandidátov so šancou získať kreslá v Európskom parlamente. Vo svojom prehľade programov európskych politických strán si to všimla bruselská konzultačná firma DeHavillandEU.

Končiaca Európska komisia si myšlienku uhlíkového cla tiež neosvojila. Nezaradila ju medzi budúce priority pre EÚ po eurovoľbách, ani medzi nedokončené opatrenia. Oba zoznamy zverejnila minulý týždeň ako svoj príspevok k summitu v rumunskom Sibiu, kde budú lídri diskutovať aj o budúcej klimatickej politike Únie.

Obrat podnikateľskej lobby

Spomedzi európskych lídrov uhlíkové clo presadzuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. V súlade so svojím postojom k obchodným rokovaniam s Washingtonom ho chce uplatniť na krajiny, ktoré odmietajú Parížsku dohodu.

Prekvapivo sa tejto myšlienke otvára aj najväčšia podnikateľská lobby v Európe. „Po prvýkrát sme diskutovali o mechanizme uhlíkovej prirážky,“ povedal na tlačovej konferencii 29. apríla šéf Business Europe Markus J. Beyrer. „Pokúšame sa ukázať iným veľkým svetovým hráčom, že sme nielen oddaní dosiahnutiu našich (klimatických) cieľov, ale aj ich vynúteniu,“ vysvetlil Beyrer.

Slovenské firmy žiadajú post eurokomisára pre priemysel

Nová priemyselná politika má byť témou tohtotýždňového európskeho summitu. Najviac ju presadzujú Nemecko a Francúzsko, zmobilizoval sa však aj európsky súkromný sektor vrátane slovenského.

Uhlíkové clo môže podľa neho predstavovať jednu z možností v roku 2023, keď prebehne prvé hodnotenie plnenia Parížskej dohody. To v prípade, „ak sa iné veľké ekonomiky nebudú zbližovať s Európou“ v klimatickej politike.

„Sme pripravení diskutovať o tomto opatrení ako poslednej možnosti,“ citoval ďalej Beyrera portál EURACTIV.com. Ten pripomína, že doteraz Business Europe pevne odmietalo akúkoľvek debatu o uhlíkovom cle z obavy zo spustenia obchodnej vojny s inými ekonomikami.