Slovenskí teplári volajú po uhlíkovej dani

Kotly Žilinskej tepárenskej [TASR/Pavel Ďurčo]

Za spravodlivé rozloženie finančného bremena medzi všetky domácnosti sa vyslovil Slovenský zväz výrobcov tepla. OECD potvrdzuje, že Slovensko zdaňuje CO2 nedostatočne, odporúča však zamerať sa na priemysel.

Uhlíková daň môže byť riešením pre to, aby bola produkcia emisií v teplárenstve spravodlivo rozložená na všetky domácnosti.

Na podujatí, ktoré zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, to v stredu 26. septembra povedal predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Stanislav Janiš. Vysvetlil, že dve tretiny obyvateľov napojených na výrobcov v SZVT neplatia za emisie CO2. Zdroje, z ktorých tieto domácnosti čerpajú teplo, totiž nespadajú do Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS). V ETS stojí tona CO2 momentálne asi 20 eur.

Za „rozpočtovo neutrálne“ zdanenie uhlíka sa vyslovuje aj Envirostratégia 2030, ktorú na pripomienkovanie predložilo tento mesiac ministerstvo životného prostredia.

Minulý týždeň zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) štúdiu, podľa ktorej Slovensko zdaňuje emisie uhlíka nedostatočne v porovnaní s nákladmi, ktoré spôsobujú. Najviac emisií je však podľa nej nezdanených v slovenskom priemysle.

Ceny povoleniek stúpajú

SZVT podľa svojej webovej stránky združuje výrobcov, ktorí dodávajú teplo do 87 miest na Slovensku. Miest je celkovo 138, podiel zväzu je teda 63 percent.

Predseda predstavenstva SZVT vysvetlil, že jeho členovia vyrábajú teplo na 52 percent zo zemného plynu, na 16 – 18 percent z uhlia a na 15 percent z biomasy.

Janiš sa vyjadroval na workshope Európskej komisie o fondoch financovaných z EÚ ETS.

Cena emisií sa zvýši, prechod od uhlia k plynu sa urýchli

Hodnota emisných povoleniek v Európe môže v rokoch 2019-2023 dosiahnuť v priemere 35 až 40 eur za tonu. Urýchlil by sa tým prechod od uhlia k plynu, tvrdí Iniciatíva Carbon Tracker.

Európske inštitúcie sa na jar tohto roku dohodli na reforme obchodu s povolenkami pre 4. obchodovacie obdobie v rokoch 2021 – 2030. Jeden z cieľov reformy bol znížiť objem kvót v systéme tak, aby sa zvýšila cena. Tá by mala motivovať k znižovaniu emisií z fosílnych palív v ETS, ktorý pokrýva energetiku, a sčasti aj priemysel a leteckú dopravu.

Ceny povoleniek sa výraznejšie zvyšujú od dohody na reforme. Kým v septembri 2017 boli na úrovni 7 eur za tonu CO2, dnes je to 20 eur.

Obmedzený rozsah ETS

Podľa Janiša ceny kvót stúpajú, lebo sa zvýšil dopyt v očakávaní nižšej ponuky v nasledujúcich rokoch. „Ak to robia firmy, ktoré povolenky naozaj potrebujú, je to pozitívne,“ povedal šéf SZVT. Varoval však pred špekulantmi, ktorí chcú nakúpené kvóty predávať neskôr za vyššie ceny.

„Všetko zaplatí spotrebiteľ,“ skonštatoval Janiš.

Pripomenul, že prioritami energetickej únie sú bezpečnosť dodávok, dostupnosť cien, ale aj konkurencieschopnosť.

So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

V tejto súvislosti šéf SZVT podčiarkol, že len 500 – 600 tisíc obyvateľov z celkového počtu 1,8 milióna, ktorých pokrýva zväz, je napojených na zdroje s kapacitou nad 20 MW. Iba tieto zdroje spadajú pod ETS. Z toho vyplýva, že len tretina spotrebiteľov v portfóliu SZVT platí za emisie.

„Prečo platia len obyvatelia napojení na zdroje nad 20 MW? Prečo nie všetci?“ opýtal sa Janiš.

„Spravodlivé rozloženie bremena“

Šéf teplárov sa vyslovil za „spravodlivé rozloženie bremena za emisie“. Inak podľa neho hrozí únik uhlíka, keďže zdroje s kapacitou pod 20 MW ďalej znečisťujú klímu.

Riešením by podľa Janiša mohla byť uhlíková daň. „Mala by byť spravodlivá a kopírovať vývoj cien povoleniek na trhu,“ spresnil.

Uhlíkovú daň navrhuje zaviesť aj Envirostratégia z dielne ministerstva životného prostredia. „Zváži sa zavedenie fiškálne neutrálnej environmentálnej daňovej reformy. Jednou z možností je rušenie výnimiek v spotrebných daniach, či zavádzanie nových daní na zníženie znečistenia,“ píše sa v dokumente s výhľadom do roku 2030.

Únia zlyháva v boji proti znečistenému ovzdušiu. Čo urobí Slovensko?

Európski audítori kritizujú uplatňovanie legislatívy o čistom vzduchu. Slovenský envirorezort navrhuje systém obchodovania so znečisťujúcimi látkami, emisné štandardy pre menšie zdroje, útlm uhlia a viac elektromobilov.

„Zdanenie uhlíka v sektoroch dopravy, budov, poľnohospodárstva a odpadov by, spolu so schémou obchodovania s emisnými kvótami, predstavovalo nákladovo efektívny nástroj na znižovanie emisií skleníkových plynov,“ pokračuje Envirostratégia.

Envirorezort teraz vyhodnocuje pripomienky k dokumentu. Na vládu ho predloží na prelome rokov.

Nezdanené emisie v priemysle

OECD odporúča Slovensku zamerať sa na priemysel viac ako na domácnosti. „Nenaceňované emisie sú hlavne v priemysle,“ píše sa v štúdii Skutočné uhlíkové sazdby zverejnenej minulý týždeň.

Priemysel vyprodukuje na Slovensku ročne celkovo 21 tisíc ton CO2. Z nich je 30 percent nezdanených, konštatuje OECD.

ETS alebo iná forma dane pokrýva 70 percent emisií v priemysle. Do systému obchodovania s kvótami spadá oceliarska či chemicko-technologická výroba. Nespadá doň však napríklad automobilový priemysel, ktorý tiež spotrebuje veľa energie a vypúšťa emisie.

Emisie na Slovensku a ich zdaňovanie [OECD]

V iných sektoroch je podiel nezdanených emisií nižší: 0 percent vo výrobe elektriny, 4 percentá v cestnej doprave či 10 percent v rezidenčnom a obchodnom sektore.

Z rezidenčného a obchodného sektora pochádza asi päťtisíc ton emisií, z výroby elektriny tritisíc ton. Šesťtisíc ton produkuje cestná doprava. Iná doprava prispieva niečo vyše 562 tonami CO2, poľnohospodárstvo 351 tonami. Z celkových emisií z výroby energie, kam spadajú všetky spomínané sektory, Slovensko naceňuje 79 percent. Údaje sú z roku 2015.

Nedostatočné zdanenie na 60 percent

Správa OECD tiež spresňuje, že len 26 percent z emisií z výroby energie malo cenu nad 30 eur za tonu CO2, čo je konzervatívny odhad nákladov klimatických zmien.

Väčšina emisií s touto cenou na Slovensku pochádza práve z cestnej dopravy. Uhlík sa tam naceňuje prostredníctvom spotrebných daní.

OECD skúmalo zdaňovanie uhlíka v 34 členských a 7 partnerských krajinách, ktoré spolu pokrývajú vyše 80 percent svetových emisií. Slovensko má 20. najvyššiu celkovú daňovú sadzbu vo výrobe energie. Je na úrovni 2,54 eur za GJ, pričom priemer 41 posudzovaných krajín je 2,7 eura.

Skutočné daňové sadzby na Slovensku [OECD]

Organizácia tvrdí, že vzhľadom na dopady emisií na klímu je slovenská sadzba zo 60 percent nedostatočná. Slovensko je však na tom lepšie ako priemer skúmaných krajín: 80 percent.

OECD upozorňuje, že keby snaha horšej polovice krajín dosiahla úroveň lepšej polovice, nedostatočné zdaňovanie by sa znížilo na 53 percent. „Nové dáta ukazujú, že aj umiernené kolektívne opatrenie s cieľom zvýšiť ceny uhlíka môže mať významný dopad na to, aby sa krajiny vydali na cestu nízkouhlíkovej transformácie,“ skonštatoval podľa tlačovej správy generálny tajomník OECD Angel Gurría.