Slovensko by mohlo byť v geotermálnej energii veľmocou. V praxi ju však využíva minimálne

Geotermálna elektráreň Svartsengi vyrába elektrinu a teplo pre hlavné mesto Islandu Reykjavík. [EPA-EFE/Hanna Andressdottir]

Geologický potenciál a rozvinuté systémy centrálneho vykurovania – Slovensko má výborné predpoklady na využitie geotermálnej energie. Rezort hospodárstva chce jej rozvoj podporiť. 

„Obnoviteľný zdroj, na ktorý sa doteraz zabúdalo a v ktorom má Slovensko veľký potenciál, je geotermálne energia. Na východe je napríklad vrt Ďurkov, ktorý by bolo možné využiť, a viem si predstaviť, že tieto prostriedky by mohli smerovať aj do tohto typu energie,“ zdôraznil Karol Galek na tlačovej besede pri predstavení energetických priorít v predbežnom návrhu reforiem, ktoré majú naštartovať slovenskú ekonomiku po koronakríze.

Geotermálna energia tejto lokality by mala byť využívaná v systéme centralizovaného zásobovania teplom Košíc.

„Je záujmom MH SR, aby tento potenciál bol v čo najskoršom čase využívaný,“ uvádza ministerstvo hospodárstva v stanovisku, ktoré poskytlo EURACTIV.sk.

Aj keď je geotermálna energia spájaná najčastejšie s výrobou tepla, v pláne je aj výroba elektriny z tohto zdroja, objasňuje rezort hospodárstva.

Dobré predpoklady pre rozvoj

V strategických dokumentoch sa s využitím geotermálnej energie ráta len okrajovo, napriek tomu, že Slovensko má v rozvíjaní tohto zdroja značný potenciál.

Nachádza sa totiž z veľkej časti na podloží s vyšším geotermickým gradientom. Znamená to, že pre dosiahnutie relatívne vysokej teploty nie je potrebné ísť až tak hlboko, ako v menej perspektívnych oblastiach. Na Slovensku je tepelný gradient 38 stupňov Celzia na jeden kilometer hĺbky, kým celosvetový priemer teploty v tejto hĺbke je 30 stupňov Celzia.

Ak Slovensko nahradí uhlie geotermálnou energiou, ušetrí 2,7 miliardy eur

Štúdia z dielne Európskej komisie tvrdí, že na slovenskom uhoľnom priemysle je závislých 7 000 pracovných miest. Hornonitrianske bane doteraz hovorili o 11 000.

„Na Slovensku máme vzhľadom na hydrogeotermálne podmienky značný potenciál pre výrobu tepla,“ hovorí odborník na geotermálnu energiu Oto Halás.

Prakticky v každom väčšom meste sa nachádza sústava centrálneho zásobovania teplom a to je podľa Halása optimálne východisko pre využitie geotermálnej energie.

„Energia zo Zeme sa dá napojiť na už vybudované vykurovacie systémy,“ vysvetľuje.

Podľa Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030, je možné zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie najmä v oblasti teplárenstva. Znamenalo by to vyššie využitie biomasy vrátane výroby bioplynu, tepelných čerpadiel, solárnych panelov a geotermálnej energie v centrálnom zásobovaní teplom..

S ohľadom na súčasné technológie a cenové hladiny je široké využívanie geotermálnej energie v období 2020 – 2022 nepravdepodobné, konštatuje národný klimaticko-energetický plán. Náklady spojené s urýchleným budovaním geotermálnych zariadení by viedli k podstatnému zvýšeniu ceny pre odberateľov tepla.

Je nepravdepodobné, že sa potrebné vysoké vstupné investície pre veľký počet geotermálnych zdrojov pokryjú z verejných a súkromných financií v tak krátkom čase. Podľa energeticko-klimatického plánu je pravdepodobnejšie, že k širšiemu využitiu geotermálnej energie dôjde až v ďalších rokoch. Rezort hospodárstva pre EURACTIV.sk uviedol, že počíta s výrobou elektriny z geotermálnych zdrojov s výkonom 4 MW výrobou 28 GWh ročne od roku 2024.

Ako Slovensko dosiahne uhlíkovú neutralitu? Nová stratégia má návrhy, ale staré čísla

Nízkouhlíková stratégia odporúča zvážiť vytvorenie ministerstva pre zmenu klímy, ktoré by zahŕňalo aj energetiku, zvýšiť tempo obnovy fondu budov na 3,5 percent ročne aj prehodnotiť zvýhodnenú sadzbu DPH na mäso.

Tieto predpoklady sa však ešte môžu zmeniť v prospech využívania geotermálnej energie. Národný integrovaný energeticko-klimatický plán bol totiž vytváraný pred pandémiou COVID-19 a nerátal s prostriedkami, ktoré majú Slovensku umožniť kľúčové reformy v rámci zeleného reštartu po koronakríze.

Ministerstvo chce nájsť cestu

Rozvoj geotermálnych zdrojov v sebe nesie vysokú mieru investičného rizika.

„Potenciál geotermálneho zdroja sa potvrdí až realizáciou prieskumného vrtu. Tá investícia predstavuje 5 až 6 milióna eur,“ upozorňuje Michal Mašek z PW Energy, ktorá sa zaoberá rozvojom geotermálnej energie na Slovensku.

Rizikovosť investície pokladá za najväčšiu prekážku pre rozvoj geotermálnej energetiky aj rezort hospodárstva.

„Bariérou pre investorov pre vyššie využívanie geotermálnej energie je riziko nenaplnenia očakávanej výdatnosti a teploty geotermálnej vody po uskutočnení vrtu,“ hovorí ministerstvo vo vyjadrení pre EURACTIV.

Na preklenutie tohto rizika chce ministerstvo využiť európske štrukturálne fondy v období 2021-2027. Plánuje podporovať vyhľadávanie a prieskum zdrojov geotermálnej energie a podporiť „financovanie aktivít zameraných na prieskumné vrty,“ uvádza rezort v stanovisku.

Rezort v stanovisku potvrdil, že podpora pre geotermálne elektrárne by mohla byť podporená aj z Modernizačného fondu, ktorý je financovaný z obchodu s emisnými kvótami.

Geotermálna energia nechýba medzi projektami pre zelený reštart

Projekty využitia geotermálnej energie pripravuje v Žiari nad Hronom a v Prešove aj spoločnosť PW Energy, a.s. Tieto dva zdroje majú potenciál vyrobiť dokopy 40MW elektriny, hovorí Michal Mašek z PW Energy. Prieskumné seizmické merania pre oba projekty dopadli dobre, teraz sú vo fáze riešenia pozemkových vzťahov a následne sa spustí proces pozudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).

Podľa Mašeka o ich prínosoch vypovedá aj to, že sa dostali medzi výber 1000 zelených projektov, ktoré majú pomôcť Európe zotaviť sa z ekonomického prepadu spôsobeným pandémiou COVID-19. Analýzu projektov pripravila konzultačná spoločnosť EY. Geotermálne elektrárne v Žiari nad Hronom a Prešove sa dostali medzi 44 projektov okamžite pripravených ma financovanie z Nástroja EÚ pre budúce generácie.

Prejav von der Leyen: Vyššie ciele pre emisie a boj proti rasizmu

Podľa šéfky Komisie musí byť Únia lídrom v digitálnej regulácii a viesť by mala aj reformu medzinárodných inštitúcii. V prejave o stave Únie potvrdila plán investícii do vodíka, či komplexnej obnovy budov. Zastala sa menšín a LGBTQI komunity.

Zvýhodnené fosílne palivá

Podľa podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa, ktorý je zodpovedný za Európsku zelenú dohodu by mali byť peniaze vynaložené zodpovedne a do zelených riešení, keďže sú to „prostriedky požičané od ďalších generácií“.

„Je správne minúť peniaze na to, aby sa veci udržali, aké sú, keď viete, že v blízkej budúcnosti budete opäť potrebovať peniaze, aby ste ich zmenili?“ pýtal sa v rámci predstavenia vyšších emisných cieľov v septembri.

Minúť peniaze na obnovu ekonomiky po koronakríze by bolo podľa neho „márnotratné a dokonca nezodpovedné“.

V Európskej zelenej dohode aj Pláne obnovy a odolnosti EÚ sa síce pri transformácii energetiky hovorí o obnoviteľných zdrojoch pre výrobu elektriny, ale zabúda na obnoviteľné zdroje vykurovania a chladenia. V liste podpredsedovi eurokomisie Fransovi Timmermansovi na to upozorňuje Európska rada pre geotermálnu energiu (EGEC), ktorá združuje výrobcov geotermálnej energie. List podporilo viac než dvadsať najvýznamnejších environmentálnych organizácií.

Za kľúčové EGEC považuje „odstránenie nepriamych a priamych dotácie na fosílne palivá“. Štáty vrátane Slovenska, chcú v rámci reformných peňazí dotovať nákup kotlov na fosílne palivá v snahe sa odkloniť od využívania uhlia v teplárenstve. To podľa EGEC spôsobuje nespravodlivé zvýhodnenie plynárenských firiem.

„Geotermálne systémy diaľkového vykurovania a chladenia sú povinné financovať vlastnú infraštruktúru, zatiaľ čo infraštruktúra pre fosílne plyny je financovaná z prostriedkov EÚ a verejných prostriedkov,“ upozorňujú signatári v liste.

EGEC ďalej tvrdí, že modernizácia geotermálnych systémov diaľkového vykurovania znižuje účty za energie pre domácnosti. Podľa nej viac ako štvrtina obyvateľov EÚ žije v oblastiach vhodných na geotermálne diaľkové vykurovanie. Krajiny vrátane Rakúska, Poľska, Maďarska, Slovenska, Slovinska, Chorvátska, Bulharska a Rumunska majú zároveň významné nadnárodné zásobníky geotermálneho tepla, zdôrazňuje v liste.

Dlhodobé neplnenie cieľov

Slovensko vo využívaní obnoviteľných zdrojoch zaostáva. Konštatujú to viaceré strategické dokumenty, naposledy aj predbežná verzia reformného plánu, ktorý tento týždeň predstavil minister financií Eduard Heger. V súčasnosti je podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie necelých 12 percent. Slovensko tak s istotou nesplní cieľ pre rok 2020 vyrábať 14 percent svojej energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Otázne ostáva, či sa podarí Slovensku do roku 2030 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie zo súčasných približne 12 percent na 19,2 percenta. Tento cieľ stanovil Národný energetický a klimatický plán (NECP) z dielne Ministerstva hospodárstva SR.

Európska komisia považuje cieľ necelých 20 percent za málo ambiciózny a odporúča Slovensku stanoviť cieľ na 24 percent. Členské krajiny sa pritom dohodli, že v roku 2030 bude EÚ ako celok vyrábať až 32 percent energie z obnoviteľných zdrojov.

Obnoviteľné zdroje energie: ciele a realita

Cieľ 20-percentného podielu obnoviteľných zdrojov v roku 2020 Európska únia asi splní. No na 32-percentný podiel v roku 2030 potrebujeme urobiť viac.

Vláda si toto zaostávanie v rozvoji zelenej energie uvedomuje. Svedčí o tom aj cieľ podporovať obnoviteľné zdroje, ktorý si stanovila v pracovnej verzii národného plánu reforiem.

https://euractiv.sk/section/energetika/infographic/obnovitelne-zdroje-energie-ciele-a-realita/

Obľúbenosť geotermálnej energie v Európe aj na Slovensku rastie

Podľa prieskumu verejnej mienky spoločnosti Savanta ComRes zverejneného minulý rok, pre väčšinu spotrebiteľov v 13 krajinách EÚ sú najdôležitejším faktorom pri výbere nového vykurovacieho systému cena dodaného tepla. Na druhom mieste umiestnili náklady na inštaláciu a v tesnom závese sú environmentálne aspekty

Na otázku, na aké zdroje tepla by boli ochotní prestúpiť až 58 percent respondentov uviedlo geotermálnu energiu.

O využívanie geotermálnej energie majú záujem aj slovenské domácnosti. Môžu sa uchádzať o dotáciu, ktorú poskytuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA).

„Od začiatku projektu Zelená domácnostiam II v roku 2019 pribudlo na Slovensku 2 700 inštalácií tepelných čerpadiel, ktoré boli podporené celkovou sumou takmer 8 miliónov eur,“ uvádza SIEA.

Tento rok požiadalo o dotáciu na tepelné čerpadlá viac ako 1300 domácností. Zásobník žiadostí o dotáciu v hodnote 3,8 milióna eur sa naplnil za osem dní.