Slovensko čaká rozhodnutie, ako využije európsku podporu na znižovanie emisií

Obchodovanie s emisiami sa mení [EPA-EFE/AAP]

Zamestnávatelia vyzvali štát na stanovenie podmienok pre využitie podporných schém v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami.

Ministerstvo životného prostredia nastavuje rámec, ako zabezpečiť plnenie energetických cieľov na roky 2021 až 2030 vyplývajúcich z európskej  legislatívy. Pre EURACTIV.sk to uviedol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák.

Envirorezort tak reagoval na výzvu slovenských zamestnávateľov vláde, aby „vytvorila podmienky pre naštartovanie nových podporných programov na financovanie znižovania uhlíkovej náročnosti slovenského priemyslu“.

Slovensko čaká v nasledujúcich mesiacoch rozhodnutie, ako využije podporné mechanizmy zriadené novou smernicou o Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) pre roky 2021 – 2030. Ministerstvo avizovalo, že zákon o transpozícii európskej smernice predloží v októbri 2018.

Podporné schémy pre chudobnejších

Vlani v novembri sa európske inštitúcie dohodli na reforme ETS, ktorá sa uplatní v štvrtom obchodovacom období, v rokoch 2021 – 2030. Cieľom reformy je zabezpečiť, aby sa emisie v ETS znížili do roku 2030 o 43 percent v porovnaní s rokom 2005. Podľa Európskej komisie to znamená, že od roku 2021 budú emisie každý rok klesať o 2,2 percenta. V súčasnom, treťom obchodovacom období, ktoré pokrýva roky 2013 – 2020, klesajú o 1,74 percenta ročne.

Prostriedkom pre dosiahnutie tohto cieľa je jednorazové aj postupné znižovanie objemu povoleniek v systéme.

Príjmy z predaja emisií už nebude možné investovať do výroby elektriny z uhlia

Europoslanci presadili, že modernizačný fond nebude financovať projekty súvisiace s výrobou energie z uhlia. Výnimkou je diaľkové vykurovanie v najchudobnejších štátoch Únie.

Európski zákonodarcovia však súhlasili aj s pokračovaním podporných schém pre východné členské štáty. Portál Carbon Brief uvádza, že to bola podmienka chudobnejších krajín pre súhlas s pokračovaním najefektívnejšieho nástroja Únie pre znižovanie emisií.

O podporných schémach konkrétne pojednávajú články 10c a 10d smernice. Podľa článku 10c môžu štáty prideliť bezplatne až 60 percent povoleniek pre výrobu elektriny, pričom dotyční znečisťovatelia musia investovať do zelených technológií v hodnote pridelených povoleniek. Dnes môže 10 chudobnejších štátov prideliť zadarmo len 40 percent kvót. Celková hodnota investícií podľa článku 10c za roky 2013 – 2019 bola podľa portálu Carbon Market Watch asi 12 miliárd eur.

Článok 10d zase odkazuje na modernizačný fond, ktorý vznikol ešte v roku 2014 ako ústupok Poľsku, aby podporilo európske klimatické ciele pre rok 2030. Fond financujú a budú financovať dve percentá vydražených povoleniek s možným navýšením o 0,5 percenta. Dve percentá dnes predstavujú približne 310 miliónov povoleniek, ktoré majú hodnotu 7,5 miliardy eur, spresňuje Carbon Market Watch.

Zamestnávatelia upozorňujú na konkurenciu

Slovenské zamestnávateľské združenia vydali 28. júna spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú štát, aby čo najskôr nastavil podmienky pre využívanie podporných schém na Slovensku od roku 2021.

Cieľ znížiť emisie o 43 percent „bude možné dosiahnuť len prevratnými technologickými zmenami – musíme pritom celému svetu demonštrovať, že európsky priemysel zvládne dekarbonizáciu bez toho, aby stratil konkurencieschopnosť, ziskovosť, podiel na trhu a, v neposlednom rade, zamestnanosť,“ píše Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Najväčší potenciál znižovania emisií sa podľa nich nachádza v energetike. „Považujeme preto za nevyhnutné zvážiť, ako transformáciu energetiky uľahčiť a podporiť a to najmä s prihliadnutím k aktivitám okolitých krajín EÚ, tak aby domáci sektor nebol znevýhodnený voči svojej konkurencii,“ apelujú zamestnávatelia.

Zelené investície na Slovensku? Priemysel očakáva väčšiu pomoc štátu

Cena uhlíka stúpne. Envirorezort pripravuje efektívnejšie využitie príjmov z predaja emisných povoleniek.

Slovenskí zamestnávatelia tvrdia, že na rozdiel od svojej konkurencie mimo Únie „nemôže sektor energetiky využiť žiadne dotačné stimuly“. Podpora podľa článku 10c je podľa nich „technologicky neutrálne a nákladovo efektívne opatrenie, ktoré nekladie dodatočné nároky na štátny rozpočet a je v úplnom súlade s pravidlami EÚ.“ Ohľadom článku 10d pripomínajú, že podiel Slovenska na modernizačnom fonde je stanovený na 6,13 percenta.

„Neaplikovanie možností schémy by znevýhodnilo slovenské energetické spoločnosti oproti okolitým krajinám a zároveň zvýšilo ceny pre domácich odberateľov energie. Vzhľadom k pevne danému harmonogramu smernice nezostáva veľa času a je treba konať,“ dodali zamestnávateľské združenia.

Ministerstvo chystá novelu zákona

Hoci nové obdobie začína až v roku 2021, štát sa musí rozhodnúť skôr, ako schému podľa článku 10c nastaví. Podľa smernice musí do 30. júna 2019 zverejniť „podrobný vnútroštátny rámec, v ktorom sa stanoví proces súťažného ponukového konania vrátane plánovaného počtu kôl… a kritériá výberu na účely verejného pripomienkovania.“ Na základe súťaže a kritérií vznikne zoznam projektov, do ktorých budú musieť firmy výmenou za voľné povolenky investovať.

O projektoch financovaných podľa článku 10d z modernizačného fondu bude zase rozhodovať špeciálna európska komisia zložená zo zástupcov členských štátov, Európskej investičnej banky a Európskej komisie. Ako však píšu zamestnávatelia, právomoc konkrétnejšie špecifikovať účely možného využitia prostriedkov z modernizačného fondu majú samotné prijímajúce krajiny.

„Titanic sa nemohol v poslednej chvíli obrátiť.“ Brusel chce viac bezuhlíkových investícií

Európska komisia predstavila sériu návrhov zameraných zvýšenie investícií do čistej energetiky a životného prostredia. Slovensko zatiaľ v tejto oblasti v porovnaní s EÚ a V4 nezaostáva.

„Na ministerstve v súčasnosti nastavujeme rámec, ako zabezpečiť plnenie energetických cieľov na roky 2021 až 2030 vyplývajúcich z európskej  legislatívy. Aj preto pripravujeme novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorá transponuje revidovanú európsku smernicu o systéme obchodovania s emisiami,“ reagoval pre EURACTIV.sk hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

Zámer o novelizácii zákona zverejnilo ministerstvo 28. júna, pripomienkové konanie k zámeru sa končí 19. júla. V tejto predbežnej informácii avizuje zverejnenie návrhu zákona  v októbri 2018. Zákon bude transponovať reformu ETS, ako aj ďalšiu smernicu týkajúcu sa emisií z leteckej dopravy.

Žiadne ďalšie detaily o budúcom návrhu zákona neobsahuje.

Na presné hodnoty si treba počkať

Konečná hodnota podporných mechanizmov bude závisieť od ceny povoleniek. Tá sa v rokoch 2012 až 2017 pohybovala pod úrovňou 10 eur za tonu CO2. V rovnakom čase, ako bola schválená reforma ETS, začala opäť stúpať. Podľa Carbon Brief dosahovala 2. júla 2018 hodnotu 15,33 eur.

EURACTIV.sk sa envirorezortu opýtal, s akými príjmami z ETS počíta. Ministerstvo „disponuje iba odhadmi príjmov z predaja emisných kvót v dražbách na roky 2021-2030. A aj tieto odhady sa menia v závislosti od konkrétnych rozhodnutí a výsledku rokovaní o  legislatívnych zámeroch v oblasti viacročného finančného rámca (dlhodobého európskeho rozpočtu),“ odpovedal Ferenčák.

Ak má EÚ dosiahnuť klimatické ciele, cena uhlíka bude štvornásobná

Ak Európska únia zosúladí svoje emisné ciele s Parížskou klimatickou dohodou, ceny uhlíka v EÚ sa do roku 2021 zdvojnásobia a do roku 2030 dosiahnu svoj štvornásobok – 55 eur za tonu. Tvrdí to think-tank Carbon Tracker.

„Zároveň bude konečné množstvo kvót určených na aukcie ovplyvnené aj rozhodnutím o bezodplatnej alokácii, ktoré bude známe najskôr v roku 2020. Druhým parametrom je cena emisných kvót, ktorá je veľmi volatilná a jej odhad je veľmi problematický,“ dodal Ferenčák. Dodal, že cieľom rezortu bude „zosúladiť environmentálne ciele s tými sociálnymi a hospodárskymi“.

Zelené mimovládky počas diskusií o reforme ETS vyzývali na také využívanie článku 10c, ktoré vylúči financovanie uhlia, významne zníži emisie CO2, podporí diverzifikáciu energetického mixu a vnesie do celého procesu transparentnosť. Carbon Market Watch upozornil, že v súčasnom obchodovacom období využili tri krajiny, Poľsko, Česko a Rumunsko, až 85 svojich voľných povoleniek na podporu výroby energie z fosílnych palív, zvlášť čierneho a hnedého uhlia. „Len 10 percent investícií cez článok 10c súviselo s čistými technológiami alebo diverzifikáciu energetického mixu,“ píše sa v analýze.

Reforma síce vylučuje využitie „pevných fosílnych palív“ v rámci modernizačného fondu, Carbon Market Watch však upozorňuje, že v prípade článku 10c to zostáva aj naďalej nejasné.