Slovensko chce odklad celých zelených investičných pravidiel

Ilustračná fotografia. [EPA/Carsten Rehder]

Predseda vlády Eduard Heger žiada spolu s ďalšími lídrami členských krajín Európsku komisiu, aby pozdržala taxonómiu zelených investícií. Komisia chcela v prvom kole predstaviť pravidlá pre obnoviteľné zdroje a biomasu, kým rozhodnutie o zemnom plyne a jadre sa rozhodla nechať na neskôr. 

Prvá časť Taxonómie udržateľných investícií má byť zverejnená 21. apríla. Nové nariadenie má rozdeliť investície podľa toho, do akej miery prispievajú k zelenej transformácii ekonomiky.

Pravidlá, ktoré má Komisia predstaviť tento týždeň, nemali pokrývať jadro a plyn, ktoré patria medzi najkontroverznejšie oblasti nariadenia. Podľa uniknutého dokumentu prijala Komisia dvojkrokovú stratégiu: v prvej várke predstaví pravidlá pre menej problémové oblasti ako sú obnoviteľné zdroje energie a energia z biomasy, kým zaradenie jadra a zemného plynu bude riešiť koncom roka.

Predseda vlády Eduard Heger spolu s ďalšími siedmimi lídrami členských štátov však považuje rozdelenie taxonómie na dve etapy voči zemnému plynu a jadru za „diskriminačné”. Podľa nich je zámer Komisie rozdeliť legislatívu na dve časti v rozpore s právom štátov rozhodovať o vlastnom energetickom mixe a s princípom technologickej neutrality.

„Sme pre proti vylúčeniu jadrovej energie a plynárenského sektoru z nariadenia o taxonómii a proti ich zahrnutiu do oddelenej legislatívy. Myslíme si, že tento krok by nesprávne vyradil zemný plyn a jadro zo „zelených” riešení, čo by mohlo poškodiť krajiny s veľkým podielom priemyslu,” uvádzajú členské štáty v liste. List podpísalo Slovensko, Česko, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Malta, Grécko a Cyprus. 

Skupina členských krajín vrátane Slovenska v ňom apeluje na Komisiu, aby do návrhu plánovaného na tento týždeň zemný plyn a jadro zaradila, alebo ešte návrh prepracovala aj „za cenu zdržania celej legislatívy”.

Podľa slovenského europoslanca Martina Hojsíka (PS/Renew) chcela Komisia zverejniť návrh kritérií len pre tie zdroje energie, o ktorých medzi krajinami EÚ panuje konsenzus, že sú „zelené”. V tomto prípade ide o obnoviteľné zdroje a biomasu. V prípade jadra a plynu chcela Komisia dať členským štátom a odborníkom viac času na diskusiu, objasňuje slovenský europoslanec.

„Tým, že slovenská vláda tvrdo presadzuje, aby boli zemný plyn a jadro uznané ako „zelené” a kvôli tomu žiada pozdržanie celej taxonómie udržateľných investícií, tak si vlastne berie ako rukojemníkov obnoviteľné zdroje,” uviedol Martin Hojsík pre EURACTIV Slovensko.

Komisia rozdelením legislatívy na dve etapy získať čas a utlmiť odpor krajín vrátane Slovenska, ktoré do nariadenia presadzujú plyn a jadro. Tie pohrozili vetom predbežného návrhu taxonómie začiatkom tohto roka.

Komisia odložila pravidlá zelených investícií kvôli vetu členských štátov. Návrh blokuje aj Slovensko

Európska komisia bola nútená odložiť zverejnenie návrhu taxonómie zelených investícií kvôli veľkému počtu prijatých pripomienok. Ďalším dôvodom bola hrozba veta zo strany desiatich členských štátov. Tie požadujú zaradenie zemného plynu medzi udržateľné investície.

Hrozilo veto

Návrh Komisie zo začiatku roka o vylúčení plynu zo zelených investícií vyvolal rozruch aj medzi východnými a južnými členskými štátmi EÚ, ktoré sa sťažovali, že v návrhu usmernení bol zemnému plynu odopretý status „prechodného“ paliva.

Skupina 10 krajín EÚ Európskej komisii „pracovný dokument“, v ktorom „zdôraznili potrebu zachovania možnosti použitia plynu ako prechodného paliva“ a trvali tiež na „možnosti využitia vodíka z rôznych zdrojov“ a nie iba z obnoviteľných.

Dokument podpísalo Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Grécko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Štáty ho zaslali Európskej komisii týždeň po decembrovom summite EÚ. Na ňom európski lídri dospeli po ťažkých rokovaniach k dohode ohľadom znižovania emisií do roku 2030.

Komisia v reakcii na hroziace veto v marci navrhla, aby sa niektoré plynové elektrárne označili za zelené. Platí to však len pre tie zariadenia, ktoré nahradia uhoľné elektrárne. Tento návrh Komisie sa nedostal ďaleko, keďže neuspokojil ani členské štáty presadzujúce plyn, ani odporcov financovania plynu.

Slovensko s plynom ráta

Slovensko so zemným plynom ráta ako s „prechodným palivom” pri dosahovaní klimatickej neutrality. Plynárenské projekty majú byť na Slovensku financované z viacerých zdrojov, najmä z Modernizačného fondu, Fondu spravodlivej transformácie či z Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Podľa štátneho tajomníka rezortu hospodárstva hospodárstva Karola Galeka plyn bude hrať úlohu najmä pri kombinovanej výrobe elektriny a tepla a pri transformácii uhoľného regiónu Horná Nitra. Ministerstvo hospodárstva podľa neho podporí aj navýšenie Plánu obnovy a odolnosti o 50 miliónov eur, ktoré má smerovať do „ekologizáciu plynov“. So zemným plynom ráta aj rezort životného prostredia pri obnove 40 tisíc rodinných domov v rámci obnovy ekonomiky po koronakríze.

Ak by pravidlá taxonómie vylúčili zemný plyn z kategórie „zelených investícií“, tak by Slovensko tieto plány muselo radikálne prehodnotiť.

Galek: Plynárenstvo je súčasťou slovenskej energetiky a nebude chýbať ani v pláne reforiem

Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

Plynári: normy sú nereálne

Výčitky kritikov taxonómie smerujú k navrhovaným technickým kritériám pre nové plynové elektrárne. Limit pre nové zariadenia by mal byť 100 gramov oxidu uhličitého na kilowatthodinu vyrobenej energie. Kritici považujú tento limit za nerealistický a navrhované technické kritéria sú podľa nich nastavené tak, že by ich nespĺňali ani najmodernejšie plynové elektrárne.

Slovenský plynárenský sektor preto odklad pravidiel pre zemný plyn víta.

„Taxonómia zelených investícií je dôležitý dokument, ktorý ovplyvní celú energetiku na desaťročia dopredu. V návrhu, o ktorom sa diskutuje, je viacero oblastí, kde si myslíme, že je potrebné dlhšie diskutovať a nájsť pozíciu akceptovateľnú pre všetkých zainteresovaných.  Ide najmä o to, aby definitívna podoba delegovaného aktu bola aj vykonateľná v praxi,” uvádza výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský v stanovisku pre EURACTIV Slovensko.

Podľa neho SPNZ považuje klimatickú zmenu za vážny problém súčasnosti a podporuje cieľ dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Stanovené kritériá pre plynové elektrárne však považuje za „príliš prísne”.

Pre dosiahnutie hodnoty 100 g CO2e/kWh, ktorý stanovila Komisia v návrhu, by bolo potrebné  „veľké množstvá nízkoemisných alebo bezemisných plynov ako sú biometán a vodík alebo použitie technológie zachytávania a ukladania uhlíka (CCS)”. Tie podľa Kvasňovského nie sú k dispozícií v dostatočnom množstve alebo v prípade technológie CCS nie sú ani komerčne dostupné.

Komisia chce rozhodnúť o zemnom plyne a jadre zvlášť

Ak pravidlá pre zemný plyn a jadro Komisia nechá na posledné mesiace roka, hádže tým horúci zemiak europarlamentu a členským štátom.

„Komisia plánuje predložiť samostatný legislatívny návrh v poslednom štvrťroku 2021. Ten stanoví, ktoré hospodárske aktivity v energetickom sektore prispejú  k dekarbonizácií,“ uvádza uniknutý dokument, ktorý má k dispozícii portál EURACTIV.

Eurokomisia sa takto snaží „priniesť do diskusie viac svetla“ a umožniť zákonodarcom, aby mohli hladko nadviazať na summit Rady EÚ z decembra 2020. Závery rokovaní totižto dospeli k dohode, že je na členských štátoch, aby sa „rozhodli pre svoj energetický mix a použili najvhodnejšie technológie, vrátane zemného plynu, aby dosiahli klimatické ciele EÚ do roku 2030“.

Podľa uniknutého dokumentu má odloženie pravidiel pre plyn a jadro „prispieť k transparentnejšej diskusii medzi európskymi zákonodarcami o úlohe zemného plynu a jadrovej energie pri dekarbonizácii pri rešpektovaní práva každého členského štátu určiť si svoj vlastnú cestu k uhlíkovej neutralite.“ Získaný čas pomôže investorom zorientovať sa, ako budú ich investície posudzované z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie, zdôrazňuje Komisia v dokumente.

Podľa viacerých environmentalistov sa Komisia rozhodla pragmaticky. Snaží sa upokojiť horúcu a kontroverznú diskusiu a ďalej rokovať len o tých záležitostiach zelenej taxonómie EÚ, ktoré nevyvolávajú silné vášne.

„Je nevyhnutné nateraz odložiť diskusiu o fosílnych palivách z politických dôvodov, keďže lobisti za fosílne palivá vytvárajú obrovský tlak na Komisiu, aby ozelenila ich aktivity,“ potvrdil hovorca Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Henry Eviston.

„Európska únia sa musí rýchlo a jasne vyjadriť, že fosílne palivá nie sú zelené, a bodka. V hre je dôveryhodnosť Zelenej dohody,“ podotkol.

WWF odporúča Komisii, aby okamžite odstránila fosílne palivá zo svojej taxonómie a odložila diskusiu a rokovania o bioenergii a energickom lesníctve nabok. Získa týmto čas na objasnenie  a definovanie tých foriem energie, ktoré považuje za dôveryhodné z vedeckého hľadiska.

Europarlament schválil ambiciózne klimatické ciele, zemný plyn je prechodným palivom

Podľa pôvodného návrhu Klimatického zákona mali členské štáty stopnúť všetky dotácie do plynovej infraštruktúry po roku 2025. Nakoniec pozmeňovacími návrhmi otvorili europoslanci možnosti jeho financovania nielen z Plánu obnovy EÚ, ale aj z Viacročného finančného rámca aj po tomto termíne.

Parlament je rozdelený

Politické frakcie Európskeho parlamentu sú v otázke zeleného financovania polarizované. Skupina europoslancov na čele s bývalým predsedom vlády Poľska a predsedom europarlamentu Jerzyho Buzekom vyzvala Komisiu, aby uznala dôležité postavenie zemného plynu ako prechodnej technológie. Výzvu podpísalo 80 europoslancov z piatich politických frakcií.

Do iniciatívy sa ale nezapojili europoslanci zo Skupiny Zelených/Európskej slobodnej aliancie (The Greens/EFA) a frakcie Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D).

„Dávame jasne najavo, že nechceme, aby bol zemný plyn súčasťou taxonómie,“ povedal holandský europoslanec za socialistov Paul Tang. „Je to jednoznačne v rozpore s vedeckým prístupom a nemôžeme takto ďalej postupovať.“ Europoslanec ďalej objasnil, že jeho frakcia je „v tejto fáze zaujatá proti jadrovej energii,“ lebo sa obáva problematiky spracovania jadrového odpadu.

„Je pre nás dôležité, aby boli rozhodnutia založené na vedeckých faktoch, a preto by bolo divné, ak by bolo jadro súčasťou obnoviteľných zdrojov. Je to podobné, ako pri fosílnych palivách. Ak majú dlhodobé následky na udržateľnosť, tak ako to môžu byť súčasťou zeleného financovania Únie?“

Európske výskumné centrum (Joint Research Centre – JRC) sa však vo svojej očakávanej správe z 2. apríla vyjadrilo, že jadro spĺňa náležitosti zelenej energie tak, ako sú definované v podmienkach taxonómie EÚ. Predtým, ako sa Európska komisia definitívne rozhodne, budú jej dve odborné komisie najbližšie tri mesiace rozoberať a skúmať závery JRC.

Jadrová energia je udržateľná, znie verdikt európskych expertov

Komisia dala posúdiť analytikom, či zaradiť jadrovú energiu medzi zelené investície. Ich záver je jednoznačný. Jadrová energia spĺňa podmienky pre to, aby bola označená za udržateľnú, vyplýva z očakávanej analýzy, ktorá unikla na verejnosť pred oficiálnym zverejnením.