Slovensko chce pokračovať vo financovaní plynu, vyplýva z uniknutého dokumentu

Zásobník plynu, Veľké Kapušany, Slovensko. [EPA/Filip Singer]

Skupina ôsmich, prevažne východných krajín EÚ sa spojila v obrane „úlohy zemného plynu v klimaticky neutrálnej Európe“.

Krajiny, ktoré spísali pozičný dokument, sa obávajú, že kvôli podmienkam Európskej zelenej dohody a plánu Zelenej obnovy po kríze COVID-19, nebude dostatok finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na nové projekty a údržbu plynovej infraštruktúry.

„Prechod založený výlučne na obnoviteľných zdrojoch energie nezohľadňuje potrebu diverzifikovaného energetického mixu v EÚ,“ uvádza sa v dokumente, ktorý exkluzívne získal EURACTIV. Dokument s názvom „Úloha zemného plynu v klimaticky neutrálnej Európe“ podpísalo Bulharsko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. V dokumente krajiny zdôrazňujú úlohu plynu ako prechodového zdroja energie po útlme uhlia.

Európska komisia počíta s tým, že do roku 2050 bude elektrina uspokojovať 53 percent energetického dopytu. Zostáva najmenej 40 percent pre iné formy energie. Na to, aby EÚ dosiahla v roku 2050 cieľ uhlíkovej neutrality EÚ, to budú podľa Komisie plynné palivá, ktoré budú musieť byť úplne zbavené uhlíka.

Členské štáty, ktoré spoločné stanovisko podpísali, uvádzajú, že zemný plyn je hlavným hnacím motorom rýchleho prechodu Európy od uhoľnej energie. Zároveň je cennou zálohou pre nestabilnú elektrinu z veterných a solárnych zdrojov. Pripomínajú, že existujúcu infraštruktúru plynovodov a zásobníkov bude možné výhľadovo využiť na prepravu a uskladňovanie biometánu a vodíka ako aj na uchovávanie energie v zime, keď je dopyt vysoký.

„V nasledujúcich rokoch biometán a dekarbonizované plyny postupne nahradia zemný plyn, čím sa vytvoria nové príležitosti pre priemysel a energetiku. Vybudovaná infraštruktúra tak nespôsobí uzamknutie krajín v závislosti na zemnom plyne,“ píše osem krajín v spoločnom dokumente.

Východoeurópska podpora zemného plynu môže vyznievať prekvapivo, keďže vychádza zo skupiny krajín, ktoré už dlho trápi dominantné postavenie Ruska na trhoch s plynom v EÚ. Situácia sa však za posledných desať rokov zmenila. EÚ v týchto krajinách financovala viaceré projekty plynovej infraštruktúry, čo spôsobilo pokles cien a tiež oveľa efektívnejšie nasmerovanie dodávok plynu tam, kde je to potrebné.

Zelená pre plynárenské projekty? Slovenskí europoslanci sa nezhodnú

Kým Martin Hojsík namietal celoeurópsky zoznam kľúčových infraštruktúrnych projektov z dielne európskej exekutívy, Robert Hajšel ho podporil. Väčšina europoslancov sa postavila za Komisiu, jej postup však preveruje európska ombudsmanka.

Investície do plynu pokračujú

Európska komisia avizovala, že bude financovať len tie projekty plynovej infraštruktúry, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľa nulových emisií. Zároveň však zaradila 32 projektov plynovej infraštruktúry do zoznamu projektov spoločného záujmu (Projects of Common Interest). Projekty sú oprávnené získať financovanie z európskych zdrojov. Komisia to objasňuje tým, že tieto fosílne projekty sú dôležité z hľadiska energetickej bezpečnosti, diverzifikácie zdrojov, prepojenia infraštruktúry medzi členskými štátmi a sú prospešné pre podniky a občanov EÚ.

Podobne v novembri minulého roka sa Európska investičná banka (EIB) oznámila, že od roku 2021 zníži financovanie projektov v oblasti fosílnych palív, čím spôsobila rozruch v priemysle a v niektorých krajinách EÚ. EIB na Slovensku za posledné desaťročie financovala rozširovanie a udržiavanie plynárenskej infraštruktúry od výmeny starých potrubí cez obnovu regulačných staníc až po aktualizáciu kľúčových informačných systémov a meracích zariadení po celej krajine. Banka tiež poskytla prostriedky na vybudovanie plynovodov z Poľska a Maďarska na Slovensko.

Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) vníma tento vývoj negatívne. SPNZ v reakcii na Európsku zelenú dohodu v decembri 2019 pre TASR uviedol, že Slovensko bez zemného plynu nedokáže splniť ciele v znižovaní emisií skleníkových plynov. Rozhodnutie EIB nepokračovať v podpore plynárenskej infraštruktúry môže podľa Zväzu ohroziť zaistenia bezpečných dodávok energie.

„Slovenský plynárenský a naftový zväz sa stotožňuje s tým, že klimatická zmena je najväčšou výzvou súčasnosti. Akceptuje ambície efektívne znižovať emisie skleníkových plynov, no zároveň pripomína, že to nebude možné splniť bez zemného plynu,” uviedol pre TASR výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský.

Plynárenský zväz: Bez zemného plynu nesplní Slovensko klimatické ciele

Slovenský plynárenský a naftový zväz sa obáva možného zavedenia uhlíkovej dane alebo cla na plyn.

Na možný problém nedostatkom finančných zdrojov upozorňuje aj osem štátov v spomínanom dokumente. „Ukončenie podpory plynu, ktorý je súčasťou transformácie energetiky smerom k nulovým emisiám, sťaží mobilizáciu dostatočných investícií na pokrytie obrovských potrieb kľúčových projektov energetickej infraštruktúry,“ píše sa v ňom.

Svetový fond na ochranu prírody (WWF) poukázal na to, že ani po roku 2021 podpora plynu z EIB neskončí. EIB môže teoreticky aj naďalej financovať infraštruktúru na prepravu zemného plynu. Stačí, keď predkladateľ projektu vyhlási, že sa bude v budúcnosti využívať na nízkouhlíkové plyny. Zemnému plynu sa tiež môže podariť na poslednú chvíľu získať pôžičky v hodnote niekoľkých miliónov eur, ktoré tým pádom nebudú smerovať na boj proti klimatickej zmene, konštatujú environmentalisti.

Environmentalisti: Plyn je slepou uličkou

Think-tank E3G v štúdii upozorňuje, že plynárenský priemysel lobuje, aby bol plyn v rámci financovania cieľov Európskej zelenej dohody a obnovy po koronakríze klasifikovaný ako „zelené“ palivo, keďže sa jeho spaľovaním produkuje menej emisií CO2 ako pri uhlí. To môže spôsobiť, že verejné finančné prostriedky budú namiesto do udržateľných riešení ako je energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje nasmerované do neperspektívnych fosílnych odvetví.

Aj keď spaľovanie plynu neprodukuje toľko CO2 ako uhlie, problematické je uvoľňovanie metánu, ktorý má preukázateľne vyšší potenciál prispievať k globálnemu otepľovaniu ako CO2. Metán sa dostáva do ovzdušia najčastejšie spaľovaním nadbytočného plynu pri ťažbe. Zelené organizácie upozorňujú aj na fakt, že peniaze investované do nákupu plynu a budovania plynovej infraštruktúry by mohli byť využité efektívnejšie nasmerovaním do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov.

Juraj Melichár z Priateľov Zeme-CEPA tvrdí, že podpora plynu z verejných zdrojov je neefektívna. „Je znepokojujúce, že Slovensko stále podporuje fosílny plyn, ktorý nerieši ekonomickú ani klimatickú krízu. Len v roku 2019 odišlo zo Slovenska 1700 miliónov eur za nákup zemného plynu,“ hovorí Melichár.

Podľa neho má Slovensko k dispozícii udržateľné dostupné riešenia v rámci regiónov ako je zatepľovanie budov, podpora geotermálnej a solárnej energie, ktoré by mohli znížiť spotrebu a tým aj dovoz fosílneho plynu na Slovensko.

Non-paper-Role-of-gas-in-climate-neutral-Europe-Final