Slovensko chce vodík z obnoviteľných zdrojov a jadra

Nemecká automobilka Daimler AG predstavila v septembri prototyp kamiónu na vodíkový pohon. S uplatnením vodíka v nákladnej doprave ráta aj Slovensko. [PA-EFE/Filip Singer]

Investície do výskumu a vývoja vodíka budú výhodnejšie. Európski lídri odsúhlasili ich zaradenie medzi projekty spoločného európskeho záujmu. Niektoré štáty chcú podporu obmedziť len na vodík z obnoviteľných zdrojov.

Po decembrovom summite európskych lídrov podpísalo 23 členských štátov vrátane Slovenska Manifest pre rozvoj európskeho hodnotového reťazca vodíkových technológií. Cieľom je posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi na takzvaných Dôležitých projektoch európskeho záujmu (Important Projects of Common European Interest – IPCEI), ktoré sa budú týkať výskumu a vývoja vodíkových technológií. IPCEI umožňujú členským štátom EÚ dotovať vysoko rizikový cezhraničný výskum a inovácie ako aj infraštruktúrne projekty, bez toho, aby museli dodržiavať prísne pravidlá týkajúce sa štátnej pomoci.

Rakúsko, Luxembursko, Dánsko, Portugalsko a Španielsko v spoločnom prehlásení požadujú, aby bol cez IPCEI podporený len vodík z obnoviteľných zdrojov, informoval EURACTIV.com. Pre Slovensko je priechodný vodík z obnoviteľných zdrojov, ale vzhľadom na svoj energetický mix presadzuje aj výrobu vodíka z jadrovej energie. Minister hospodárstva Richard Sulík v diskusii, ktorú organizoval EURACTIV Slovensko povedal, že modrý vodík zo zemného plynu považuje „za nezmysel“.

Zelený, modrý, či nízkouhlíkový vodík?

V dekarbonizácii dopravy i uhlíkovo intenzívneho priemyslu chce EÚ stavať aj na využívaní vodíkových technológií. Členské krajiny diskutujú, aké technológie výroby vodíka podporovať z verejných peňazí.

Spory o vodík

Členské štáty EÚ sa v posledných týždňoch hádali o tom, aký typ vodíka budú podporovať. Rozdelili sa do dvoch táborov. Jedna skupina podporuje zelený vodík vyrobený výlučne z obnoviteľnej energie, kým druhá vrátane Slovenska je za širšiu „nízkouhlíkovú“ definíciu, ktorá tiež zahŕňa jadrovú energiu a dekarbonizované plyny.

Podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager uviedla, že podpora bude zameraná iba na projekty, ktoré môžu významne prispieť k dlhodobým cieľom Európskej únie v oblasti klímy.

„Vývoj technológie pre nízkouhlíkový a prioritne zelený vodík a budovanie potrebnej infraštruktúry nás posunie k tomu, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050,” povedala v prejave pri predstavení vodíkových projektov spoločného záujmu.

„Žiadny členský štát to nezvládne sám” zdôraznila Vestager. „Je dôležité, aby sa európske vlády spojili a podporili dôležité projekty spoločného európskeho záujmu, ktoré by trh ohodnotil ako príliš riskantné. Preto budú pre vodíkové investície platiť špeciálne pravidlá štátnej pomoci,“ povedala eurokomisárka pre hospodársku súťaž.

Päť krajín EÚ sa obáva, že zaradenie vodíka zo zemného plynu alebo jadrovej energie do projektov spoločného záujmu otvorí zadné vrátka pre financovanie fosílneho plynu. List adresovaný Európskej komisii, podpísali ministri životného prostredia Rakúska, Dánska, Luxembursko, Portugalska a Španielska.

K manifestu na podporu vodíka prostredníctvom IPCEI projektov sa tieto krajiny prihlásili „s tým, že táto iniciatíva by sa mala týkať výlučne vodíka z obnoviteľných zdrojov energie, pretože túto technológiu považujeme za jediné dlhodobo udržateľné riešenie na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.“

„Projekty v rámci IPCEI musia rešpektovať zásadu postupného ukončovania dotácií škodlivých pre životné prostredie,“ napísali signatári listu. „Preto musí byť IPCEI na vodík oprávnený, iba ak sa vyrába z obnoviteľných zdrojov, ak je zistená jasná medzera na trhu,“ uvádza sa v liste.

Aliancia priemyslu tvrdí, že vodík z čistej energie na dekarbonizáciu nebude stačiť

Návrh Vodíkovej stratégie EÚ je príliš jednostranne zameraný na vodík z obnoviteľných zdrojov, zhodujú sa zástupcovia hlavných priemyselných odvetví.

Väčšina európskych lídrov sa prikláňa skôr k stanovisku eurokomisie. Na decembrovom summite sa zhodli, že dlhodobý cieľ je využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov energie. Pre rozvoj vodíkového trhu chcú však členské štáty ako odrazový mostík využívať aj vodík na fosílnej báze s využitím technológie zachytávania uhlíka (CCS).

Slovensko chce byť aktívnym hráčom

Minister hospodárstva Richard Sulík sa v diskusii vyjadril, že Slovensko sa chce zapojiť do európskych iniciatív na podporu vodíka. Zdôraznil však, že jeho uplatnenie v širšom meradle je „behom na dlhú trať.“

Čo sa týka typu vodíka, ktoré slovenská vláda podporuje, má šéf rezortu hospodárstva jasno. „Uvažovať o výrobe vodíka zo zemného plynu považujem za pomýlené, najmä ak sa má následne energeticky zhodnotiť. Zároveň dúfam, že Európska únia bude chápať ako dobré riešenie výrobu vodíka z jadrovej energie,“ uviedol šéf rezortu.

Slovensko sa v rámci decembrového vodíkového manifestu, ktorý má pomôcť vodíkovým investíciám v rámci projektov spoločného záujmu IPCEI, prihlásilo hneď k dvom projektom. Jedným z nich je Čierny kôň zameraný na podporu vodíka v nákladnej doprave. Druhý projekt je zameraný na vybudovanie logistických hubov a dopravu v mestách.

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA), ktorá je spolu s rezortom hospodárstva zodpovedná za národný výberový proces vodíkových projektov IPCEI, pred Vianocami posunula uzávierku výzvy pre slovenské projekty z konca roka 2020 na 21. január 2021.

Ambiciózne projekty, ktoré majú zásadný dopad na ekonomický rast, udržateľný rozvoj a prispejú k plneniu cieľov Európskej únie, tak budú mať 21 dní navyše na zapojenie sa do výzvy IPCEI, uvádza tlačová správa SIEA. Odklad termínu podávania projektov ovplyvnila aj „celospoločenská situácia s výrazne obmedzenou mobilitou“ v dôsledku opatrení proti šíreniu korony.

„Verím, že v Slovenskej republike máme dostatok spoločností, ktoré chcú byť súčasťou ambicióznych inovácií, a že tieto firmy využijú možnosť zúčastniť sa strategických projektov, ktoré súvisia s implementáciou vodíkových technológií v rozličných oblastiach,“ zdôraznil generálny riaditeľ SIEA Peter Blaškovitš.

Vláda nevidí po kríze budúcnosť dopravy v elektromobilite, staviť chce na vodík

Minister hospodárstva Richard Sulík hovorí, že pri naštartovaní ekonomiky po koronakríze nevidí budúcnosť automobilovej dopravy na Slovensku nutne v elektromobilite. Perspektívnejšie je podľa neho využiť v osobnej doprave vodík. Európska komisia pritom vníma vodík ako prostriedok dekarbonizácie nákladnej a diaľkovej cestnej dopravy.