Slovensko do roku 2030 zníži energetickú spotrebu o desatinu

Zákon o energetickej efektívnosti ukladá ministerstvu hospodárstva vypracovať koncepciu efektívnosti a vypracúvať akčné plány. Na ich vypracovaní a hodnotení sa spolu-podieľa i samospráva, uviedla na úvod Kvetoslava Šoltésová zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, ktorá vo svojom príspevku predstavila zákon a jeho hlavné prvky.

Zákon pokrýva celý energetický cyklus, od premeny energie až po jej spotrebu.

Po roku 2013 sa podľa zákona bude kombinovať výroba elektrickej energie a s výrobou tepla, aby sa dosiahla čo najväčšia miera úspory. Výrobcovia elektriny budú musieť, ak pre to existujú podmienky, v spolupráci s partnermi spájať svoju činnosť s výrobou tepla.

Zákon definuje povinnosti jednotlivým typom spotrebiteľom. Napríklad spotrebitelia v budovách budú musieť zatepliť svoje potrubia s teplou vodou. Spotrebiteľ v priemysle a pôdohospodárstve bude musieť vykonávať tzv. energetický audit. Vypracuje mu ho energetický audítor, ktorý môže byť registrovaný na Slovensku alebo v inej členskej krajine EÚ.

Pokiaľ ide o predaj energií, zákon definuje pojem „energetická služba“, ktorý v praxi znamená poskytnutie takej služby, ktorá je spojená s dosiahnutím úspory energie.

Koncepcia energetickej efektívnosti Slovenska definuje nasledovné národné ciele v ročnej miere konečnej energetickej spotreby podľa období:

  • 2008 – 2016: za každý rok má slovenská ekonomika usporiť jedno percento,
  • 2017 – 2021: ročná úspora 0,5 percenta,
  • 2022 – 2030: ročná úspora 0,1 percenta.

Pokiaľ ide o spotrebu energií, „najväčší spotrebič je budova“, uviedla Zuzana Šternová, riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného (TSÚS). Spoločne na Slovensku a v EÚ spotrebúvajú viac ako 40 percent z konečnej energetickej spotreby. Najväčší podiel bytových domov na Slovensku sa vystaval v období od začiatku 50. rokov do roku 1983; vo všeobecnosti 96 percent zo všetkých bytov sa postavilo po roku 1945.

Spotreba energií v budovách je rôzna. Zatiaľ čo administratívna budova investuje 61 percent energií do výroby tepla, v domácnostiach je tento podiel 75 percent. Vo všeobecnosti, viac ako desatina vyprodukovaného tepla uniká ako strata, doplnila Šternová.

Podľa Akčného plánu energetickej efektívnosti pre obdobie 2008 – 2010 by mali budovy na Slovensku usporiť spoločne 1365 TJ z celkovej energetickej spotreby.

Pokiaľ ide o znižovanie energetickej náročnosti a znižovanie miery tvorby emisií CO2, Slovensko implementovalo všetky súvisiace smernice EÚ a zaviedlo povinnú energetickú certifikáciu budov. Na druhej strane, prax vyzerá tak, že úspory sa nemonitorujú, pri vydávaní stavebných povolení sa nevyžaduje dôslednosť dodržania všetkých kritérií a v neposlednom rade neexistuje žiadna osvetová kampaň, ktorá by sa zameriavala na širokú verejnosť a laikov, uzatvorila riaditeľka TSÚS.

Základnou otázkou obnoviteľných zdrojov je nepretržitá produkcia energie, hovorí Ivan Kočiš, technológ a partner spoločnosti Geothermal Anywhere. Napríklad solárne panely alebo veterné turbíny produkujú energiu v závislosti od aktuálneho počasie a nie podľa toho, aký je aktuálny dopyt spotrebiteľov, preto potrebujú krytie buď jadrom alebo fosílnymi palivami.

„V súčasnosti je geotermálna energia popoluškou medzi ostatnými zdrojmi,“ uviedol Ivan Kočiš. Podľa neho je to spôsobené faktom, že v súčasnosti sa využíva najmä tzv. plytká geotermia, ktorá je vhodná spravidla len na vykurovanie skleníkov, resp. sa využíva v rekreačných zariadeniach, ale je nepostačujúca pri tvorbe elektrickej energie.

„Len jedno percento Zeme je chladnejšie než 1000 stupňov a len 0,1 percenta je chladnejších než 100 stupňov.“ Inými slovami, energia prameniaca z tepla zemského jadra niekoľko tisíc-násobne prevyšuje energetické nároky ľudstva, hovorí o geotermálnej energii Kočiš.

Najväčšou prekážkou pre geotermálnu energetiku sú technológie. „S dnešnými technológiami sa nedá počítať, pretože vrt o hĺbke 5-6 km je ekonomicky neefektívny,“ vyhlásil expert. Na druhej strane, kdekoľvek na svete možno nájsť v hĺbke od 7 do 10 kilometrov teplo, ktoré je vhodné pre tvorbu pary a generovanie elektrickej energie. V tomto smere je potrebné vyvinúť inovatívnu technológiu pre ultrahlboké vŕtanie, ktorej použitie by neznamenalo exponenciálny rast nákladov s rastúcou hĺbkou vrtu, uzavrel Kočiš.

Panelisti diskutovali na treťom ročníku konferencie „Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska“. Dvojdňové podujatie (23.-24. 11.) organizujú Výskumné centrum SFPA a Zastúpenie EK na Slovensku.