Slovensko môže skladovať viac plynu

Projekt po kompletnom dobudovaní v roku 2014 navýši skladovaciu kapacitu zásobníkov o 500 mil. m3 na celkových cca 2,5 mld. m3. Primerane k tomu vzrastie maximálny denný ťažobný výkon zemného plynu na 33,5 milióna m3. Dosiaľ bola ukončená druhá etapa projektu a spoločnosť NAFTA a.s. doň od jeho začiatku investovala 106 mil. eur. Úloha zásobníka v plynárenskom reťazci je strategická najmä preto, že dovoz plynu na Slovensko nie je veľmi diverzifikovaný.

Predseda predstavenstva akciovej spoločnosti NAFTA Alexander Spies uviedol: „Sprevádzkovaním projektu Gajary-báden, ktorý je súčasťou už fungujúceho komplexu zásobníkov Láb, sa skladovacia kapacita Nafty rozšíri na 2,5 mld. m3. Za jednu dekádu, teda od roku 2003 do roku 2014, to predstavuje celkovo 50 percentný nárast. Spoločnosť Nafta tak dosiahne opäť jeden zo svojich ambicióznych cieľov.“

Martin Hollý, generálny riaditeľ spoločnosti, dodal: „Význam projektu Gajary-báden spočíva okrem zvýšenia bezpečnosti dodávok zemného plynu aj v podpore rozvoja liberalizovaného trhu s plynom, čím sa posilňuje pozícia zásobníka Nafty v stredoeurópskom energetickom sektore.“

Symbolické spustenie zásobníka Gajary-báden (Martin Žilka)

Skladovanie plynu

História skladovania zemného plynu na Záhorí v oblasti tzv. Viedenskej panvy siaha do 70-tych rokov minulého storočia, kedy sa začalo budovanie komplexu podzemných zásobníkov zemného plynu Láb. Novospustený zásobník zemného plynu sa nachádza v hĺbke približne 1800 m. Uhľovodíky sa v tejto lokalite skladujú v bývalých ložiskách zemného plynu a ropy. Porézne horniny, v ktorých sa plyn uskladňuje, ohraničujú ílovité horniny, ktoré zabezpečujú, že neuniká.

Kľúčovou úlohou podzemných zásobníkov plynu v rámci plynárenského reťazca je vyrovnávanie sezónnych rozdielov v spotrebe plynu v lete a v zime. V lete, keď je spotreba plynu nižšia, sa prebytok plynu do zásobníkov vtláča turbokompresormi. V zime sa naopak plyn zo zásobníkov ťaží. Vysoká flexibilita nového projektu však zákazníkom takisto umožňuje kedykoľvek počas roka plyn vtláčať alebo ťažiť a meniť vstupnovýstupné body zásobníka.

„Symbolický“ príspevok EÚ

Prínos projektu pre bezpečnosť dodávok zemného plynu v strednej a východnej Európe rozpoznala aj Európska komisia, ktorá poskytla spoločnosti NAFTA a.s. nenávratný finančný grant z Európskeho programu pre energetickú obnovu (EEPR) vo výške takmer 3 milióny eur, ktoré sa v tomto roku použili na prepojenie zberných staníc komplexu podzemného zásobníku Láb a prepravnej siete SR cez centrálnu stanicu Gajary-báden.

Z rovnakého programu Komisia takisto podporila projekt plynovodného prepojenia medzi Veľkým Krtíšom a maďarským mestom Vecsés, a to vo výške 30 miliónov eur a ďalší projekt posilnenia kapacity reverzného toku plynu v smere západ – východ vo výške takmer 665 tisíc eur.

Prítomná predsedníčka vlády Iveta Radičová zdôraznila: „Významnou mierou a nesporne sa posilňuje bezpečnosť, spoľahlivosť dodávok zemného plynu pre celú Slovenskú republiku, ale aj pre stredoeurópsky región. Vytvárajú sa aj lepšie podmienky pre obchodníkov s plynom, čo by sa malo, a ja verím, že sa aj následne prejaví v pestrejšej, lacnejšej ponuke pre spotrebiteľov.“

Uviedla, že ide o „dobrý príklad využitia fondov Európskej únie“, avšak príspevok vo výške 3 milióny eur bol podľ nej „skôr symbolický, ale o to vzácnejší“. Zároveň dodala: „Dúfam, že Európska komisia bude pri nakladaní s prostriedkami vo fondoch naďalej postupovať rozvážne, tak ako sa rozhodla podporiť ďalšiu prioritu, ktorú rozbehla Slovenská republika len nedávno, a tou je dôležité prepojenie Poľsko-Slovensko-Maďarsko.“

Takisto podľa poslanca a predsedu Výboru NR SR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu Stanislava Janiša ide o „zmysluplnú investíciu“. Minister životného prostredia József Nagy pripomenul, že v prípade, ak zásobovanie zemným plynom nie je plynulé, bezpečné alebo je pridrahé, ľudia sa rozhodnú kúriť tuhými a často netradičnými palivami, ktoré môžu byť veľmi nebezpečné pre životné prostredie.

„Som informovaný, že v rámci výstavby tohto zásobníku boli aplikované najmodernejšie technológie zaisťujúce prevádzkovú bezpečnosť, spoľahlivosť celého systému a zároveň technológie s minimálnym negatívnym dopadom na životné prostredie,“ povedal Nagy.