Slovensko na rokovanie o vodíku ministra neposlalo. I tak ho vraj podporuje

Rakúska ministerka predstavila v Linzi vodíkovú iniciativu [AT PRES]

Rakúsku hydrogénovú iniciatívu podpísalo 25 krajín Európy. Slovenské ministerstvo hospodárstva sa chce pripojiť dodatočne. Budúcnosť vodíka vidí v doprave. 

Na začiatku týždňa začali premávať prvé dve vlakové súpravy poháňané hydrogénom na svete. Pre nemecké železnice ich vyrobil francúzsky Alstom, ktorý ich predstavuje ako alternatívu k dieselovým lokomotívam. Vlaky sú vybavené vodíkovými batériami, ktoré vyrábajú elektrinu v kombinácii s kyslíkom.

Ich jediné emisie tvoria para a voda.

Len o deň neskôr, v utorok 18. septembra, predstavilo rakúske predsedníctvo v Rade EÚ na rokovaní ministrov pre energetiku v Linzi „hydrogénovú iniciatívu“. „V tejto iniciatíve sa signatárske štáty zaväzujú k pokračovaniu výskumu a investícií do výroby a využívania vodíka ako technológie budúcnosti,“ povedala podľa tlačovej správy predsedajúca rakúska ministerka Elisabeth Köstingerová.

Slovenské ministerstvo hospodárstva sa pod iniciatívu nepodpísalo. Keď sa na dôvod opýtal EURACTIV.sk, rezort vysvetlil, že na rokovaní v Linzi nebol adekvátne zastúpený. Dodal, že k rakúskej iniciatíve sa chce pridať v najbližších týždňoch. „Slovenská republika považuje vodík za perspektívny energonosič s nulovými emisiami, ktorý prepája sektor elektrickej energie s plynom a dopravou. Veľký potenciál vidíme v dekarbonizácii dopravy,“ uisťuje rezort Petra Žigu (Smer-SD).

Podpísalo sa 25 krajín

Slovenské ministerstvo hospodárstva zároveň upozorňuje, že pre širšie komerčné využitie bude potrebný ďalší vývoj.

Pre EURACTIV.sk rezort spresnil, že jeho zástupca na rokovaní, generálny riaditeľ sekcie energetiky Ján Petrovič, v Lizni „verbálne podporil iniciatívu, ako aj spoluprácu v oblasti vodíkových technológii“.

Petrovič však nemal splnomocnenie na podpísanie rakúskeho memoranda, vysvetlilo ministerstvo. Minister a štátni tajomníci, ktorí by mandát boli mali, sa rokovania nemohli zúčastniť. Napriek tomu je Slovensko pripravené sa k iniciatíve pripojiť po dohode s rakúskou stranou, a to v najbližších týždňoch, podčiarklo tlačové oddelenie rezortu.

Ako pre EURACTIV.sk uviedol komunikačný odbor zodpovedného rakúskeho ministerstva udržateľnosti a turizmu, memorandum podpísala Európska komisia a 25 štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. Vodík podporujú najväčšie ekonomiky, Nemecko a Francúzsko, ako aj susedia Slovenska – Česko, Maďarsko a Poľsko.

Menej emisií, viac bezpečnosti

„Podčiarkujeme potenciál obnoviteľného vodíka ako riešenia pre skladovanie energie, ako aj udržateľného energonosiča a suroviny bez dopadov na klímu,“ píše sa v nezáväznej iniciatíve rakúskeho predsedníctva.

„Obnoviteľný hydrogén je schopný skladovať aj poskytovať spoľahlivý prístup k obnoviteľnej energii, vďaka čomu ponúka nové príležitosti pre zvýšenie energetickej bezpečnosti a zníženie závislosti energetickej únie na dovoze fosílnych palív,“ píše sa v dokumente. Štáty si v ňom sľubujú výmenu skúseností, expertízy a dát.

Rakúske predsedníctvo narazí v energetike na záujmy strednej Európy

Na čele Rady EÚ nebude Viedeň klásť dôraz na reguláciu ruského plynovodu Nord Stream 2. Avizuje skôr pokrok v rokovaniach o klíme a obehovom hospodárstve.

Priznávajú, že „výskum a inovácie v oblasti hydrogénu musia byť zintenzívnené,“ ale ich urýchlenie môže „prispieť k dekarbonizácii európskej ekonomiky a … konkurencieschopnosti energetickej únie.“

Zasadnutie, kde bola iniciatíva podpísaná, sa nekonalo v Linzi náhodou. Vyrastá tam jedna z najmodernejších prevádzok na výrobu vodíka, píše sa v tlačovej správe rakúskeho predsedníctva.

Skladovanie energie a doprava

Komisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete pricestoval na rokovanie, kde sa riešila aj nová legislatíva o dizajne trhu s elektrinou. Rakúsku iniciatívu podporil s tým, že „vodík ponúka významný potenciál pre dekarbonizáciu európskej ekonomiky.“

Rakúska ministerka zase zdôraznila úlohu vodíka v batériách. „Veľkou výzvou je využívanie obnoviteľných zdrojov energie v čase, keď slnko nesvieti, voda má nízku hladinu a vietor nefúka,“ povedala Köstingerová.

A podobne ako slovenské ministerstvo vidí budúcnosť hydrogénu v doprave. „Vodíkové palivo by prispelo k znižovaniu úlohy fosílnych palív v mobilite,“ dodala ministerka.

Memorandum uvádza ako prioritu aj využitie vodíka v priemysle a budovách. Dáva si za cieľ „ozelenenie plynovej infraštruktúry a dekarbonizácii sektorov chladenia a vykurovania, ako aj zníženie dovozu zemného plynu.“

Domácnosti a priemysel

Nórsky plynárenský gigant Equinor (bývalý Statoil) vlani presadil projekty zamerané na vodík do zoznamu projektov spoločného záujmu Európskej únie. Tie majú väčšiu šancu získať financie z európskeho rozpočtu.

Equinor chce zemný plyn, ktorého vývoz je dnes jeho hlavnou činnosťou štiepiť na vodík a CO2. Ten plánuje ukladať pod morským dnom. Vyrobený vodík bude smerovať do budov.

Nórsky plynový gigant: Zemný plyn má miesto aj vo svete bez emisií

Vďaka zachytávaniu a ukladaniu uhlíka dokážeme dekarbonizovať priemysel, potrebujeme však pomoc EÚ, hovorí pre EurActiv.sk SONJA CHIRICO INDREBØ.

„Infraštruktúra dodávok plynu do domácností je už vybudovaná, môžeme ju využiť. Ak zo zemného plynu odoberiete CO2, môžete cez potrubie distribuovať vodík. Nepotrebujeme robiť veľké zmeny v infraštruktúre. Keď sa na to pozriem týmto spôsobom, je to šetrenie prostriedkov daňových poplatníkov, pretože nebude potrebné investovať do úplne novej siete,“ povedala vo vlaňajšom rozhovore pre EURACTIV.sk viceprezidentka Equinoru Sonja Chirico Indrebø.

Týka sa to aj priemyslu. „Väčšina procesov v priemysle môže tiež využívať existujúce turbíny a horáky a prejsť zo zemného plynu na vodík,“ vysvetlila Chirico Indrebø.

Na vodík treba energiu

Viceprezident U.S. Steel Košice vlani tiež avizoval, že oceliarne počítajú s možnosťou nahradenia uhlíka v technologickom procese vodíkom. Upozornil, že si to vyžiada oveľa väčšiu spotrebu energie.

„Ak by som vychádzal z momentálnych čísiel, celkovej kapacity európskej výroby ocele a predpokladov o budúcom dopyte po oceli, na takúto prevratnú technologickú zmenu budeme potrebovať zhruba 11-krát viac elektriny ako dnes, čo je objemovo toľko, koľko dnes spotrebuje za jeden rok celé Nemecko,“ povedal pre EURACTIV.sk Miroslav Kiraľvarga.

Ministerstvo životného prostredia vtedy súhlasilo, že vodík môže byť slovenské oceliarstvo riešením. Pre EURACTIV.sk však zdôraznilo, že „tieto technológie sú však ešte ďaleko od komerčného využitia a je možné, že v budúcnosti sa nakoniec odvetvie priemyslu zameria na iné technológie.“

Odborníci upozorňujú aj na iné nevýhody vodíka. Jeho výroba pre sektor dopravy si napríklad vyžaduje niekoľkonásobne väčšie množstvo energie ako výroba elektriny pre elektromobily. Pri výrobe vodíka zo zemného plynu treba zase oddeliť a uložiť vo veľkých objemoch CO2, čo môže vyvolať nevôľu verejnosti na dotknutom území.

Európa smeruje k nulovým emisiám. Ako sa pripravujú košické železiarne?

U.S. Steel Košice hľadá spôsob, ako znížiť budúce náklady na znižovanie emisií. V súčasnej podobe ich považuje za „takmer likvidačné“.