Slovensko plánuje pokračovať v podpore áut na plynový pohon

Ilustračný obrázok. [Zdroj: Pixabay]

Autá na plynový pohon majú výhody vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Štúdia think-tanku však ukazuje zanedbateľné rozdiely v environmentálnych vplyvoch nákladných áut na plyn a naftu.

Návrh aktualizácie Národného politického rámca pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivom vykresľuje skvapalnený (LNG) a stlačený (CNG) zemný plyn ako alternatívu k palivám na báze ropy. Navrhuje pre ne znížiť alebo zrušiť spotrebnú daň a aj naďalej prispievať na ich nákup či výstavbu čerpacích staníc.

Využívanie týchto plynu v doprave ministerstvo hospodárstva považuje za „jeden z najaktuálnejších trendov“, najmä kvôli nižším emisiám skleníkových plynov.

„Alternatívne palivo CNG a LNG má nespochybniteľné environmentálne pozitíva spočívajúce v minimálnych emisiách znečisťujúcich látok, vrátane veľmi nízkych emisií oxidov dusíka a prakticky nulových emisií jemných prachových častíc,“ vysvetľuje v materiáli, ktorý sa dá pripomienkovať do 17. októbra.

Ministerstvo tiež verí, že fosílny plyn bude v budúcnosti nahradený obnoviteľným biometánom a emisie skleníkových plynov potom budú len zanedbateľné.

Kontrolóri varujú, že Slovensko zaostáva v obnoviteľných zdrojoch, plyne aj vodíku

Najvyšší kontrolný úrad vyčíta vláde slabú podporu zelených energií v energetike a alternatívnych palív v doprave. Ministerstvo hospodárstva sa bráni, že robí „najväčšiu reformu“ a „dramatický“ pokrok.

Plyn nie je zelenší ako nafta

Iný obraz ukazuje štúdia environmentálneho think-tanku Transport & Environment (T&E), ktorá na základe meraní holandskej výskumnej organizácie TNO porovnávala nákladné autá na dieselový a LNG pohon. Vyplýva z nej, že vo väčšine parametrov plyn nie je „zelenší“ ako diesel.

Pri kombinácií jazdenia po meste, naprieč regiónmi a po diaľniciach kamión na LNG napríklad vypustil dva až päťkrát viac oxidov dusíka ako najšetrnejšie nákladné auto na dieselový pohon. Rovnaký výsledok by podľa T&E dosiahol aj kamión na biometán, pretože jeho vlastnosti sú veľmi podobné.

Výrobcovia nákladných áut na plynový pohon tiež tvrdia, že ich autá neemitujú tuhé častice, prípadne ich emitujú o 95 percent menej ako autá na dieselový pohon. Štúdia T&E to však nepotvrdila. Podľa nej tieto nákladné autá emitujú porovnateľné množstvo tuhých častíc ako kamióny na dieselový pohon. Nevenovala sa však tuhým časticiam s priemerom menej ako 23 nanometrov.

Podobné emisie CO2

Preukázateľne lepšie výsledky majú autá na LNG v emisii skleníkových plynov. Pri zážihových motoroch je to o tri až päť percent menej ako dieselový kamión s najlepším výsledkom, pri motoroch s priamym vstrekovaním o 14 percent.

T&E však upozorňuje, že keď sa započíta celý emisný cyklus, tento rozdiel sa vyrovná. Pri získavaní a transporte plynu sú totiž podľa neho straty v EÚ o 26 percent menšie ako pri dieselovom palive.

V nákladných autách bol pritom napríklad podľa štúdie Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie z roku 2014 najväčší potenciál zemného plynu. Konštatuje, že pri používaní plynu by boli emisie v doprave z ťažkých nákladných áut a autobusov do roku 2030 o 15 percent nižšie (v porovnaní s naftovým pohonom).

Potvrdzuje to aj novšia štúdia z roku 2019. V tej však už výskumníci upozorňujú, že rozdiel v emisii skleníkových plynov pri používaní plynu a palív na báze ropy sa znižuje. Môže za to najmä vývoj „čistejších“ naftových a benzínových motorov.

Plyn sa oplatí pri autobusoch a kamiónoch, v osobných autách nie je realistickým riešením

Odborné štúdie sa nezhodujú na výhodnosti plynu pri osobných automobiloch. V ťažkej nákladnej doprave môže znížiť emisie asi o 15 percent. Na Slovensku je plyn preferovaným spôsobom ekologizácie verejnej dopravy.

Príspevky z eurofondov

O nákladných autách materiál ministerstva hospodárstva priamo nehovorí, zníženie spotrebnej dane alebo výstavba čerpacích staníc by sa však dotkla aj ich. Na ich nákup alebo prestavbu by tiež malo byť možné čerpať dotáciu. Príspevky na nákup vozidiel by chcelo ministerstvo hospodárstva financovať z eurofondov. Čaká však, či budú v novom programovacom období na tento účel vyčlenené prostriedky.

Spotrebná daň by mala byť podľa návrhu znížená alebo zrušená, až kým sa nedosiahne aspoň dvojpercentná penetrácia trhu vozidlami na LNG a CNG pohon, minimálne však do roku 2025. Do roku 2025 by tiež takéto autá mohli byť oslobodené od platieb diaľničného mýta. Podobné opatrenie začiatkom tohto roka zaviedlo Nemecko. Tieto opatrenia by ešte Slovensko malo konzultovať s Európskom komisiou.

Do roku 2020 by sa tiež vozidlá alternatívny pohon mali dať rýchlejšie odpisovať. Namiesto štyroch rokov by sa odpisovali dva roky. Toto opatrenie sa však nebude vzťahovať na vozidlá s LPG-pohonom.

Aj LPG má byť alternatíva

Materiál počíta aj s opatreniami na zvýšenie počtu vozidiel s LPG pohonom. Rezort hospodárstva navrhuje upraviť v stavebnom zákone požiadavky na technické parametre garáží, aby boli bezpečné aj pre autá na LPG. Mal by sa tiež určiť minimálny počet alebo percento počtu parkovacích miest, ktoré budú pre takéto automobily vyhradené.

„Optimálny, dlhodobo udržateľný a logický podiel vozidiel na LPG na celkovom počte áut je v intervale päť až desať percent. Záujem o kúpu respektíve dodatočnú prestavbu benzínového vozidla na LPG je však potrebné zabezpečiť účinnými opatreniami, ktoré budú motivovať zákazníkov,“ píše sa v materiáli.

V kategóriách M a N (osobné a nákladné autá) bolo v roku 2018 na Slovensku viac než dva a pol milióna áut na naftový alebo benzínový pohon, takmer 52 tisíc áut na LPG a 2433 áut na CNG pohon. Počet vozidiel na LNG pohon ministerstvo neuvádza. Áut na elektrický pohon bolo 6643, z toho viac než 5602 plug-in hybridov. Na Slovensku sa v roku 2018 nezaregistrovalo žiadne vozidlo na vodík. Oproti roku 2015 bolo vlani na Slovensku o pätinu viac áut, podiel vozidiel s alternatívnym pohonom ostal približne rovnaký.

Podpora v celej Únii

Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá plyn považuje za alternatívne palivo. Podľa T&E ide na výskum nákladných áut s plynovým pohonom z európskych zdrojov viac peňazí ako na alternatívy s elektrickým alebo vodíkovým pohonom. Na plyn išlo v rokoch 2007 až 2019 približne 17 miliónov eur, na elektrinu a vodík asi 12 miliónov.

Mnohé členské štáty EÚ tiež majú na zemný plyn nižšie dane ako napríklad na naftu. Think-tank uznáva opodstatnenosť nižšej dane na CNG a LNG, rozdiel by podľa neho nemal byť taký veľký. Stále totiž ide o fosílne palivo. „Daň na plynové autá by sa mala zvýšiť a viac peňazí by malo ísť na podporu skutočne bezemisných alternatív,“ odporúča.

Aj Slovensko musí podporiť nefosílne zameranie Európskej investičnej banky

Banka Európskej únie by mala prestať posilňovať závislosť Slovenska od dovozu zemného plynu a jadrového paliva z Ruska. Mala by konečne začať podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a citlivé využívanie miestnych obnoviteľných zdrojov energie, píše JURAJ MELICHÁR.