Slovensko podpísalo deklaráciu o „zelenom“ plyne, ktorú Západ odmietol

Tankovacia stanica pre tekutý bioplyn v Nórsku. [EPA-EFE/Cornelius Poppe]

Rumunské predsedníctvo navrhlo využívať plynárenskú infraštruktúru pre vodík či biometán. Európskej komisii a niektorým štátom v dokumente chýba jednoznačný záväzok k znižovaniu emisií.

Európu rozdelila deklarácia o „zelenom“ plyne. Vyhlásenie s názvom Trvalo udržateľná a inteligentná plynová infraštruktúra pre Európu, ktorú 1. apríla navrhlo rumunské predsedníctvo v Rade EÚ, podpísalo 17 členských štátov, ako aj Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Podpísať ju naopak odmietlo 11 krajín a Európska komisia.

Podľa nich nebol text nebol dostatočne ambiciózny v súvislosti s klimatickými cieľmi Európskej únie. Odmietavý postoj zaujali Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Švédsko, Dánsko a Írsko. „Deklarácia by podkopala európsky cieľ uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050,“ povedal pre EURACTIV.com diplomat jednej z týchto krajín.

Hoci deklarácia uhlíkovo neutrálnu ekonomiku spomína, neuvádza konkrétny rok, v ktorom by Únia mala vypúšťať iba toľko emisií koľko dokáže eliminovať.

Slovensko deklaráciu vníma pozitívne a plne v súlade s Parížskou dohodou o klíme. V Bukurešti ju podpísal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz (Smer-SD).

Výhrady Európskej komisie

Hovorkyňa Európskej komisie pre energetiku a klimatickú politiku Anna-Kaisa Itkonenová potvrdila, že Komisia „zatiaľ deklaráciu nepodpísala.“

Cieľom vyhlásenia je maximálne využiť plynovú infraštruktúru v znižovaní emisií oxidu uhličitého. Itkonenová však podotkla, že v porovnaní s dlhobodou klimatickou stratégiou Komisie, ktorá krajiny vyzýva na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku do roku 2050, sú jej ciele nedostatočné.

Komisia pripravuje legislatívu pre ozelenenie plynu

V roku 2020 predloží európska exekutíva legislatívny balíček pre trh s plynom. Plynári volajú po spoločnom európskom cieli pre zelené plyny ako bioplyn a vodík.

„Komisia sa zaviazala k vízii klimaticky neutrálnej ekonomiky. Cieľom je ponúknuť jasné smerovanie vedúce k parížskym cieľom,“ pokračovala hovorkyňa. Parížska dohoda z roku má za cieľ udržať otepľovanie Zeme do konca storočia na úrovni 1,5 až 2 stupne Celzia. Európska exekutíva tvrdí, že Európa musí preto svoju celkovú emisnú bilanciu znížiť do roku 2050 na nulu.

„Predložili sme pozmeňovací návrh, ktorý posilňuje jazyk deklarácie a nadväzuje na dlhodobú stratégiu Komisie,“ povedal ďalší z nemenovaných diplomatov. Výhrady Komisie a členských štátov však napokon neboli do konečného znenia zahrnuté.

Predsedníctvo kritiku zmierňuje

„Deklarácia o trvalo udržateľnej a inteligentnej plynovej infraštruktúre pre Európu tvorí základ pre modernizáciu plynovej infraštruktúry s výhľadom na začlenenie rastúceho podielu vodíku a iných obnoviteľných plynov v podpore prechodu na zelenú ekonomiku a Parížskej dohody,“ tvrdí rumunské predsedníctvo.

Kritiku sa snaží zmierniť. Členské štáty podľa neho text analyzujú a majú možnosť podpísať ho kedykoľvek neskôr.

Názorové rozdiely vyvolávajú otázku o rozkole medzi „novými“ a „starými“ členskými štátmi. Prvý citovaný diplomat tvrdí, že rozdiely netreba preceňovať. „Jediným sporným bodom je spojitosť s cieľmi 2050. Je to otázka formulácií,“ povedal.

„Mali sme body, ktoré sme chceli do finálnej verzie deklarácie presadiť, ale bohužiaľ sa nám to nepodarilo. Nechceme otvoriť dvere nižším ambíciám pre rok 2050,“ doplnil diplomat.

Slovensko s deklaráciou súhlasí

Bratislava sa nezaradila medzi tých, ktorí majú s deklaráciou problém. Považuje ju za príklad konštruktívnej snahy ako zabezpečiť využitie plynárenskej infraštruktúry v Únii v budúcnosti.

„Slovenská republika vníma deklaráciu ako komplementárny dokument plne v súlade s Parížskou klimatickou dohodou a jej cieľmi, ako aj s legislatívnym rámcom EÚ v oblasti energetiky a klímy, čo je opakovane zdôrazňované aj v texte deklarácie,“ uviedol pre EURACTIV.sk hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Slovensko na rokovanie o vodíku ministra neposlalo. I tak ho vraj podporuje

Komerčné využitie hydrogénu si vyžiada ďalší výskum. Pod európsku iniciatívu, ktorá ho podporuje, sa slovenský minister nepodpísal. Chce tak urobiť dodatočne.

Ministerstvo konzultovalo text so slovenskými plynárenskými spoločnosťami medzi, ktorými mal vraj pozitívnu odozvu.

„Plyn je všeobecne uznávaný ako takzvané palivo prechodu a spolu so svojimi ´zelenými´ alternatívami môže tiež prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov z najznečisťujúcejších zdrojov,“ tvrdí Stano.

Spolupráca plyn – elektrina

Zástupca združenia európskych prepravcov zemného plynu ENTSO-G Jan Ingwerse v nedávnom rozhovore pre EURACTIV.com povedal, že v súčasnosti pracujú na spoločných sieťových plánoch s dodávateľmi elektrickej energie, ktoré zahŕňajú aj nulové emisie v roku 2050.

„To automaticky znamená, že v energetickom mixe v roku 2050 už nebude nijaké fosílne palivo,“ povedal Ingwersen.

Európska komisia zdôraznila, že finančne nepodporí nijakú plynovú infraštruktúru bez detailnej analýzy o dopade na znižovanie emisií.

„Chceme analyzovať potenciálnu úlohu plynovej infraštruktúry v energetickom systéme s cieľom prepravy a skladovania nízkoemisného vodíka a obnoviteľných plynov,“ dodala Itkonenová.

Dymová clona plynárov?

Deklarácia presviedča o úlohe plynu pri dekarbonizácii.

„Signatári sú presvedčení, že plynová infraštruktúra bude hrať úlohu v procese dekarbonizácie energetického systému, prepravou rastúceho objemu vodíku, biometánu, syntetického metánu a adresovaním problémov vypúšťaných a prchavých emisií metánu,“ hovorí vyhlásenie.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

Európski zelení však v nej vidia iba dymovú clonu, ktorej cieľom je predĺžiť ťažbu a využívanie fosílnych palív.

„Existuje vysoké riziko, že scenáre s obnoviteľným plynom sa nikdy neuskutočnia a povedú k uviaznutým aktívam a pokračovaniu závislosti na fosílnych palivách,“ tvrdí ich stanovisko.