Vláda schválila úpravu národného plánu obnovy, ktorej súčasťou je aj nová zelená kapitola. Z nej chce vláda podporiť vytvorenie dvoch pilotných oblastí pre rozvoj veternej energie.
„Veterná energia je niečo, v čom Slovensko výrazne zaostáva za ostatnými členskými krajinami Európskej únie,“ skonštatovala na stretnutí s novinármi generálna riaditeľka Sekcie plánu obnovy na Úrade vlády Lívia Vašáková.
Práve prostredníctvom plánu obnovy, ktorý momentálne prechádza aktualizáciou, chce vláda podporiť rozvoj veternej energie. Z novej kapitoly REPowerEU, ktorú vláda schválila na rokovaní v stredu (26. apríla), by sa malo zafinancovať vytvorenie dvoch pilotných oblastí (takzvaných go-to zón, pozn. red.) vhodných na rozvoj veternej energie. Štát nemá v pláne stavať turbíny, iba vytvoriť parky, kde ich budú môcť postaviť súkromníci.
Kapacita parkov by mala dosiahnuť minimálne 300 megawattov. V súčasnosti na Slovensku funguje len päť veterných turbín so spoločnou kapacitou 3,1 megawattov. Posledná turbína spustila prevádzku v roku 2004.
Na základe skúseností z týchto oblastí by sa podľa Vašákovej neskôr vytvorila metodika na výstavbu ďalších parkov. „Ideme cestou, na ktorej nechceme mať turbíny roztrúsené po celej krajine. Radšej chceme vyhradené územia, kde už máme vyriešené napojenie do prenosovej sústavy či ochranu vtákov a iné otázky ochrany životného prostredia,“ priblížila Vašáková.
„Doteraz sme sa pri veternej energii iba točili v kruhu. Vytvorenie veterných parkov je príležitosťou spraviť výrazný krok vpred. Zároveň prispejú k tomu, že sa na Slovensku nebudú stavať veterné turbíny bez toho, aby boli zohľadnené všetky otázky ochrany životného prostredia,“ uviedol riaditeľ oddelenia zelenej ekonomiky v Sekcii plánu obnovy Henrich Krejčí.
Problémová EIA
Rozvoj veternej energie na Slovensku podľa Jána Lacka zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) doteraz narážal na administratívne a technické bariéry, akou je napríklad nedostatočná kapacita elektrizačnej sústavy, ale najmä na neochotu politikov tieto problémy riešiť.
Od viacerých z nich v minulosti zaznelo, že veternú energiu sa na Slovensku neoplatí rozvíjať, pretože na to nie sú vhodné podmienky. „Opak je pravdou. Veterná energetika totiž môže byť na Slovensku prirodzenou súčasťou energetického mixu,“ povedal Lacko v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.
Jedným z problémov nielen pre veterné elektrárne sú zdĺhavé procesy posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie (EIA). Nová kapitola slovenského plánu obnovy počíta s ich zjednodušením. Rovnako aj s posilnením kapacity štátnej správy pre povoľovanie. Výhodou pilotných oblastí by však podľa Krejčího mal byť fakt, že nové projekty v týchto oblastiach by už samostatným procesom EIA nemuseli prechádzať.
Kde by veterné parky mali vzniknúť, zatiaľ nie je známe. Podľa SAPI existuje potenciál na rozvoj veternej energie nielen na západnom, ale aj na východnom a strednom Slovensku.
Čo je v novej kapitole?
Kapitola REPowerEU prináša nové zdroje v hodnote 403 miliónov eur na zelené opatrenia. Cieľom je znížiť závislosť od fosílnych palív z Ruska prostredníctvom troch priorít, ktoré nastavila Európska komisia v pláne REPowerEU z jari minulého roku – úspora energie, obnoviteľné zdroje a diverzifikácia dodávok energií. Kapitola obsahuje šesť reforiem a osem investícií v piatich častiach – energetika a povoľovacie procesy, obnova a spravovanie budov, rozvoj zelených zručností, udržateľná doprava a komunikácia.
Medzi reformy patrí podpora udržateľnej energetiky, podpora zelenej transformácie, podpora vzniku databázy o energetickej hospodárnosti budov, projektová podpora obnovy rodinných domov, reforma spravovania štátnych budov a podpora vzdelávania a zručností pre zelenú transformáciu.
Investície pôjdu do modernizácie prenosovej sústavy, energetickej hospodárnosti štátnych budov, obnovy domácností ohrozených energetickou chudobou, rozvoja infraštruktúry nízkouhlíkovej dopravy, ekologickej osobnej dopravy, rozvoja zručností potrebných pre zelenú transformáciu a napokon aj do komunikácie.
Celé znenie novej kapitoly si môžete prečítať tu.
Okrem pridania novej kapitoly REPowerEU je dôvodom aktualizácie aj zníženie alokácie podľa európskeho alokačného kľúča, nárast cien stavebných materiálov a energií a skúsenosti z doterajšej realizácie plánu obnovy.
Čo ďalej?
Navrhovaná aktualizácia je predrokovaná s Európskou komisiou. To znamená, že aktualizovaný plán obnovy ešte nevstupuje do platnosti. Po schválení vládou Slovensko formálne zašle návrh Komisii, ktorá má dva mesiace, aby sa vyjadrila. Môže si vyžiadať doplnenia alebo dodatočné úpravy. Po tom, čo Komisia návrh odobrí, zasadne hospodársky a finančný výbor Rady Európskej únie, ktorý ho tiež musí schváliť. Až potom aktualizácia vstupuje do platnosti.
Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA), ktorá má implementáciu plánu obnovy na starosti, predpokladá, že by sa tak malo stať v júli.