Slovensko presadzuje tému skvapalneného plynu, samo k nemu nemá prístup

LNG energetická bezpečnosť slovenské predsedníctvo Eastring slovensko-poľské prepojenie

Zariadenie pre skvapalňovanie plynu v Katare. FOTO-TASR/AP (Maneesh Bakshi)

Témou ministerského zasadnutia o energetike v Bratislave bol skvapalnený zemný plyn (LNG). Slovensko pritom vôbec nemá prístup k zemnému plynu v tejto forme. Najbližší terminál pre dovoz LNG sa nachádza v Poľsku, medzi dvoma vyšehradskými krajinami však chýba plynové prepojenie.

Slovenský minister hospodárstva Peter Žiga na tlačovke zdôraznil, že „oblasť LNG je oblasť so značným potenciálom pre EÚ“. Podľa Žigu, ktorý minulotýždňové zasadnutie európskych ministrov viedol, sú opatrenia „na diverzifikáciu zdrojov plynu prostredníctvom LNG pre členské štáty dôležité hlavne z hľadiska energetickej bezpečnosti.“

S bulharským partnerom Žečom Stankovom podpísal Žiga Memorandum o porozumení pre projekt Eastring. Ten má spájať plynárenské sústavy krajín strednej a juhovýchodnej Európy ako „príspevok k energetickej bezpečnosti a diverzifikácii dodávok plynu“.

Ponuky LNG bude dosť

Hlavne stredná Európa dúfa, že prostredníctvom LNG sa jej podarí sprístupniť svoje trhy konkurentom ruského Gazpromu.

LNG bude dostupnejší v čoraz vyšších objemoch a za čoraz nižšie ceny. Poľský think-tank Inštitút východných štúdií (OSW) napísal, že do roku 2020 by mala kapacita vývozcov LNG stúpnuť o 40 percent. Nové dodávky budú pochádzať najmä z Austrálie a Spojených štátov.

Čítajte aj: Peter Žiga: V oblasti bezpečnosti dodávok plynu sú nevyriešené otázky

Ponuka bude podľa OSW rásť rýchlejšie ako dopyt, čo spôsobí pokles svetových cien.

LNG dnes podľa Európskej komisie 10-percentný podiel na dovoze plynu do EÚ. LNG do Európy prichádza predovšetkým z Kataru, Alžírska a Nigérie. Ruský plyn, ktorý sa dováža cez potrubia, pokrýva 39 percent dovozu. V prípade Slovenska je to takmer 100 percent.

Ceny porovnateľné s potrubným plynom

„Vidíme, že ceny (LNG) sú už dnes porovnateľné s cenami plynu, ktoré dostávame dnes cez potrubia,“ povedal na tlačovke podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

„Nie sme ďaleko od toho momentu, keď sa bude stanovovať globálna cena – samozrejme s určitými regionálnymi odchýlkami – pre plyn,“ tvrdí Šefčovič. To podľa neho vytvorí súťaž, či už na trhu s potrubným plynom alebo na „svetovom trhu“ s LNG.

Čítajte aj: Do Európy dorazil americký plyn. Môže spustiť cenovú vojnu

Vo februári predložila Európska komisia v rámci zimného balíčka opatrení pre posilnenie energetickej bezpečnosti aj stratégiu EÚ pre LNG a skladovanie plynu.

Za dôležité považuje zintenzívniť dialóg s vývozcami aj ďalšími dôležitými dovozcami LNG.

Rýchlejšie budovanie prepojení

Problémom je však prístup všetkých štátov k dovezenému skvapalnenému plynu.

Stratégia Komisie považuje za najdôležitejšie dobudovanie spoločného trhu. To sa týka spoločných pravidiel na trhu, ktoré sa zvyknú nazývať softvérom energetickej únie, aj fyzických prepojení, teda hardvéru.

Na tlačovke to zdôraznil aj eurokomisár Šefčovič. Zasadnutie ministrov, na ktorom sa zúčastnil, viedlo k záväzku, že „budeme oveľa dôslednejšie sledovať, ako postupujeme v budovaní potrebnej infraštruktúry.“

„Aby nám to netrvalo tak dlho ako v minulosti, keď sme častokrát na vybudovanie jedného interkonektoru potrebovali 11 rokov. To si v súčasnej dobe nemôžeme dovoliť,“ varoval Šefčovič.

Dve slovenské želiezka v ohni

Prístup k plynu z terminálu LNG nemá ani samotné Slovensko, ktoré práve predsedá Rade EÚ.

Najbližší je poľský terminál v Świnoujści, poľsko-slovenské plynové prepojenie však ešte nie je vybudované.

Projekt slovenského prepravcu Eustream a poľského Gaz-System sa v súčasnosti snaží získať potrebné povolenia. Odovzdaný by mal byť v roku 2019. Podarilo sa mu získať štatút projektu spoločného významu (PCI). A podľa najnovšej správy o pokroku PCI zatiaľ nemešká.

Čítajte aj: Väčšina spoločných plynových projektov mešká. Slovensko ovplyvnia najviac

Druhým želiezkom v ohni, ktoré má slovenský Eustream na zozname PCI, je projekt Eastring. Nová séria prepojení by mala siahať od slovensko-maďarskej hranice po bulharsko-tureckú. Podľa spomínanej správy je Eastring v plánovacej fáze.

Otáznik nad zdrojmi plynu

Žiga na okraj ministerského zasadnutia podpísal memorandum o projekte s bulharským štátnym tajomníkom Stankovom. Podľa tlačovej správy dúfa, že to zvýši šance Eastringu ako PCI získať financovanie z EÚ.

Podľa tlačovej správy ide o obojsmerné plynové potrubie s predpokladanou ročnou kapacitou od 20 do 40 miliárd m3 plynu.

Eastring označuje za „príspevok k diverzifikácii dodávok plynu“, hoci ešte nie jasné, odkiaľ bude plyn v ňom pochádzať. Informačný materiál, ktorý schválila vláda, vlani spomína ako možné zdroje ruské aj kaspické zásoby plynu.

Možné je aj to, že vďaka obojsmernosti bude Eastring prepravovať ruský plyn do juhovýchodnej Európy a kaspický do strednej Európy.

Rumuni a Maďari ešte nepodpísali

„Za najbližších partnerov (pre Eastring) považujeme Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko,“ povedal minister Žiga na tlačovke.

Podpis memoránd s Rumunskom a Maďarskom si ešte vyžiada čas. V prípade Bukurešti spomenul ako dôvod kombináciu dočasnej vlády a „strategického rozhodnutia“. To sa ani v prípade Budapešti podľa Žigu „nedá urobiť za týždeň“.

Krajiny musia podľa slovenského ministra zvážiť zdroje plynu, ale aj ďalšie infraštruktúrne projekty.

„Nie sme ešte tak ďaleko, že zajtra ideme podpisovať s Rumunmi či Maďarmi, ale prvý krok bol urobený,“ uzavrel Žiga.

Čítajte aj: Plynovod Eastring v prevádzke už od roku 2018