Slovensko sa obáva prirýchleho nástupu elektromobility

Elektrické BMW i3 na lipskom autosalóne v roku 2017 [TASR/AP/Jens Meyer]

Na rokovaní európskych enviroministrov vznikla „skupina za zelený rast“, ktorá žiada ambicióznejšie emisné ciele. Slovensko do nej nepatrí.

Európska komisia navrhla zníženie emisií z nových osobných áut a dodávok o 30 percent medzi rokmi 2021 a 2025. Pre rok 2025 žiada polovičný cieľ – 15 percent.

Nariadeniu sa v pondelok 25. júna venovali európski ministri životného prostredia na zasadnutí v Luxemburgu. Kým Francúzsko presadzuje ešte ambicióznejší návrh, zníženie emisií až o 40 percent do roku 2030, Slovensko je konzervatívnejšie. Obáva sa o svoj automobilový priemysel založený na výrobe spaľovacích motorov.

Slovenská vláda tiež presadzuje technologickú neutralitu európskej legislatívy. To znamená, že na ceste k znižovaniu emisií CO2 nemá byť uprednostňovaná len jedna technológia, konkrétne elektrický pohon. Pole má zostať otvorené aj pre iné technológie ako hydrogén či plyn.

Európske emisie z dopravy stúpajú

Doprava sa na emisiách skleníkových plynov v Európskej únii podieľa približne štvrtinovým podielom, pričom tri štvrtiny emisií z dopravy vznikajú na cestách. Z dopravných emisií vypúšťajú 44,5 percenta osobné autá a 18,8 percenta ťažké vozidlá.

Doprava je jediným sektorom, v ktorom emisie skleníkových plynov od roku 1990 stúpajú. Európska environmentálna agentúra uvádza, že v celej Európskej únii vzrástli emisie z dopravy do roku 2015 o 23 percent. Na Slovensku bol trend opačný: množstvo produkovaného CO2 kleslo o 0,6 percenta.

Šefčovič predstavil nový dopravný balík, jeho cieľom je trojitá nula

V roku 2025 majú nové nákladiaky vypúšťať o 15 percent emisií menej ako v roku 2019. Výrobcovia považujú cieľ za príliš prísny, environmentalisti za nedostatočný.

Okrem rokovaní o emisiách z ľahkých vozidiel sa európski ministri na pondelkovom rokovaní venovali monitoringu emisií z ťažkých vozidiel. Formálne odobrili dohodu s Európskym parlamentom na novej legislatíve o monitorovaní emisií a spotreby kamiónov, nákladiakov a autobusov. Dohodu v trialógu našli európske inštitúcie ešte v marci.

„Nové pravidlá umožnia prepravným spoločnostiam, z ktorých sú mnohé malými a strednými podnikmi, získať prístup k štandardizovaným informáciám o spotrebe paliva a porovnať rozličné modely,“ píše na svojich stránkach Rada EÚ. Legislatíva podľa nej zabezpečí „vyššiu transparentnosť“, ktorá sa prejaví na energeticky efektívnejších vozidlách a teda nižších emisiách CO2.

Európska komisia v máji predložila ďalšiu legislatívu, ktorá stanovuje aj ciele pre zníženie emisií ťažkých vozidiel do roku 2030. Ešte skôr, v novembri 2017 navrhla európska exekutíva emisné ciele pre ľahké vozidlá.

Skupina za zelený rast chce vyššie ambície

Ministri pri emisiách osobných áut a dodávok zatiaľ nedospeli ku konečnému stanovisku za Radu EÚ. Paríž v pondelok presadzoval pre rok 2030 ambicióznejší ako 30-percentý cieľ navrhnutý Komisiou.

„Francúzsko presadzuje do roku 2030 cieľ znížiť emisie ľahkých a úžitkových vozidiel o 40 percent,“ povedal médiám v deň rokovaní francúzsky minister životného prostredia Nicolas Hulot. „Vzdialenejší cieľ, ku ktorému sa už Francúzsko jednostranne prihlásilo, je nula emisií skleníkových plynov v roku 2050,“ dodal Hulot.

Únia začne regulovať emisie z autobusov a nákladiakov

Autobusy a nákladné autá sú zodpovedné za štvrtinu emisií z dopravy. Ich výrobcovia budú čoskoro musieť začať poskytovať údaje o emisiách a spotrebe paliva vo svojich nových vozidlách. Píše francúzsky le JDLE.

Podpredseda francúzskej vlády informoval, že jeho krajina sa stala súčasťou novej „skupiny za zelený rast“, ktorá vznikla na rokovaní Rady. Skupina 14 krajín presadzuje prehodnotenie cieľov zníženia emisií tak, aby európsky príspevok zodpovedal ambíciám Parížskej dohody a prechodu k uhlíkovej neutralite v Európe do roku 2050. Skupina chce Komisiu primäť, aby tieto ciele premietla do nového oznámenia o klíme do roku 2050, ktoré by mala predstaviť na decembrovej COP24 v poľských Katoviciach.

Samotné Poľsko, ale ani žiadna iná krajina do Vyšehradskej skupiny nie sú súčasťou „skupiny za zelený rast“. Pod jej memorandum, ktoré zverejnil euractiv.com, sa podpísali Francúzsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Veľká Británia aj novší členovia Únie – Estónsko a Slovinsko.

Slovensko sa nepripojilo.

Slovensko sa obáva cieľa pre rok 2025

Bratislava bude podľa štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia presadzovať skromnejšie ciele v oblasti emisií ľahkých vozidiel. Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) pripomenul, že automobilový priemysel je „pilierom slovenskej ekonomiky“.

„Na jednej strane vnímame isté benefity prísnej legislatívy, ktoré zlepšia našu emisnú bilanciu a pomôžu aj v kvalite ovzdušia. Na druhej strane k tomuto nariadeniu pristupujeme veľmi citlivo, pretože v tomto sektore pracuje na Slovensku viac ako 250 tisíc občanov,“ povedal Kurilla médiám na okraj luxemburských rokovaní.

Slovensko má podľa neho výhrady najmä k strednodobému cieľu znížiť emisie osobných áut a dodávok o 15 percent do roku 2025. Riadne predbežné stanovisko k legislatíve, ktoré schválila slovenská vláda, považuje tento cieľ za „nedosiahnuteľný“.

Slovenské automobilky považujú Šefčovičov dopravný balíček za „nerealistický“

Zväz automobilového priemyslu chce minimalizovať svoje ohrozenie novou legislatívou.

„Tento medzicieľ do značnej miery limituje možnosti technického pokroku. Máme za to, že nastavenie tohto medzicieľa neposkytne výrobcom dodatočný čas na zabezpečenie včasného vývoja a implementácie technológií na trh, ani nezabezpečí dostatočnú motiváciu pre spotrebiteľov obmieňať svoj vozový park,“ píše sa v slovenskej pozícii.

Kurilla doplnil, že Slovensko požaduje viac nástrojov flexibility pre automobilový priemysel. Tie majú umožniť presnejšie zohľadnenie „nábehu alternatívnych pohonov a vývoj infraštruktúry“. Slovensko súhlasí so stanovením cieľa pre rok 2030, pre rok 2025 však presadzuje namiesto polovičného cieľa revíznu klauzulu.

Elektromobilita môže ohroziť zamestnanosť

Ďalšou prioritou Bratislavy je zachovanie technologickej neutrality. „Nechceme vybrať víťaza už teraz,“ povedal v Luxemburgu Kurilla.

Okrem čisto elektrických či hybridných vozidiel môžu k náhrade spaľovacích motorov prispieť aj iné technológie vrátane hydrogénu a plynu. Napríklad Francúzsko sa chce podľa slov ministra Hulota stať „svetovým lídrom“ v hydrogénovom pohone. Na začiatku júna Hulot oznámil plán zvýšiť počet takýchto vozidiel do roku 2023 na 5 000. Vyčlenil naň 100 miliónov eur. Taliansko je zase lídrom v CNG, vozidiel na stlačený zemný plyn má podľa Oxford Institute for Energy Studies jeden milión.

V oboch týchto krajinách je však už dnes rastúce množstvo batériových elektrických vozidiel a hybridov. Po francúzskych cestách ich podľa Medzinárodnej energetickej agentúry v roku 2017 jazdilo 119 tisíc.

Štát už prispieva na elektromobily samosprávam. Zadotuje aj stavbu nabíjačiek

Obce, mestá a kraje majú prístup k novej, miliónovej dotačnej schéme pre nákup elektrických vozidiel. V druhom polroku by mala pribudnúť podpora na výstavbu nabíjacích staníc. Tiež však zrejme nepresiahne milión eur.

Slovensko pri emisiách ľahkých vozidiel zdôrazňuje princíp technologickej neutrality. „Ak by sa tento návrh uberal smerom, že by sa jednoznačne – povedzme – vybrala elektromobilita ako víťaz, mohlo by to mať vážne implikácie pre zamestnanosť,“ povedal Kurilla. Pripomenul, že motor elektromobilu má menej súčiastok ako spaľovací. „Celá dodávateľská sieť je v ohrození,“ tvrdí štátny tajomník. Na Slovensku sa doteraz predalo len asi 2 500 batériových elektrických a hybridných vozidiel a vyrába ich len jedna automobilka zo štyroch.

„Chceme vytvoriť podmienky pre dekarbonizáciu automobilového sektora. Na druhej strane chceme, aby zostal konkurencieschopný, aby ďalej investoval na Slovensku, aby ďalej ponúkal príležitosti pre zamestnanosť, aby bol ďalej inovatívny. Budeme hľadať zlatú strednú cestu,“ uzavrel Kurilla.